Choď na obsah Choď na menu
 


abiogenesis.jpg Gén je možné prirovnať k vete. Ak má nejaká veta svoj význam, je to ako gén, ktorý má svoju funkciu. Zoberme si napr. Pythagorovu vetu. -Má 129 znakov a má svoj zmysluplný význam:
"Obsah stvorca zostrojeneho nad preponou pravouhleho trojuholnika je rovny suctu obsahov stvorcov zostrojenych nad jeho odvesnami."
...Skúste náhodnými mutáciami v tejto vete docieliť, aby z nej vznikla iná zmysluplná veta prinášajúca nový poznatok. -Postup evolúcie by mal byť analogický so súčasnými postulátmi neodarwinizmu. -Čiže nasledovný:

1. Náhodne vylosuj pozíciu vo vete. (Od 1 do 129.)

2. Náhodne vylosuj akciu: inzercia, delácia alebo substitúcia. (Čiže jednu z troch možností.)

3. Ak bola v kroku 2 vylosovaná inzercia alebo substitúcia, vylosuj znak abecedy, ktorý treba dosadiť/zmeniť. (Používame len abecedu bez diakritiky, čiže 26 písmen, 10 číslic a 14 interpunkcii - čiže dohromady 50 znakov )

4. V prípade inzercie inkrementuj počet znakov vety o 1 (n++) a v prípade delácie dekrementuj o 1 (n--).

5. Vytvor 10 takto zmutovaných jedincov (viet) a ohodnoť ich podľa zmysluplnosti významu na stupni od 1 do 10.

6. Vyber najlepšiu z viet podľa jej významu a rozmnož ju (kopírovaním) na ďalších 10 jedincov.

7. Na každom z takto rozmnožených jedincov aplikuj kroky 1-6.

8. Vytvor obmedzenie celkového počtu populácie na 100. Keď populácia začne presahovať hodnotu 100, ostatné vety s najslabším ohodnotením odrež (vymaž). (Analógia obmedzených zdrojov.)

9. Opakuj kroky 1-8 dovtedy, než nezískaš novú múdrosť (ktorá povedzme doteraz na svete nikdy nebola).

  Je podľa vás možné (pri predbežnom zhodnotení) touto cestou získať tú novú múdrosť?


01.pngEvolucionisti často argumentujú sloganom "vyvinulo Sa". Tam začínajú a končia všetky ich dôkazy. Občas poukazujú na jednoduché genetické mutácie, ktoré zapríčinili väčšiu či menšiu zmenu fenotypu alebo vlastnosti organizmu. Neuvedomujú si pri tom, že ak zmenu/úpravu funkcie dokážu zaobstarať 1-2 mutácie - budiž, také niečo je dosiahnuteľné náhodou. Poznáme napríklad vety, kde zmena 1-2 znakov dokáže zmeniť význam. Nie je ale možné touto cestou dospieť k odlišnej vete, tj. s celkom odlišným usporiadaním znakov a významom. To by musela každá veta (vs. proteín) umožňovať zmenu významu zmenou 1-2 znakov (vs. aminokyselín). To ale vieme, že nie je pravda. Napríklad vetu: "Pred sviatkami bol u nás doma veľký zhon.", môžeme drobnou mutáciou zmeniť na: "Pred sviatkami bol u nás doma veľký zvon." Ďalšou možnosťou je mutácia: "Pred sviatkami bol u vás doma veľký zv(h)on." -Iné podobné drobné zmeny (také, aby z toho vyšiel iný zmysluplný význam), veta už neumožňuje. Tým sme narazili na strop a ďalej sa takto pokračovať nedá. Treba vykonať viac zmien naraz, aby sme dostali ďalší význam. Pravdepodobnosť takej akcie však rýchlo konverguje k nule, čím viac zmien naraz treba urobiť. Pre evolučnú progresivitu majú zmysel iba vety s nejakým významom (vs. funkciou proteínu). Vety bez zmyslu (vs. proteíny bez funkcie) nemajú uplatnenie. Prírodný výber nemá čo a podľa čoho také vybrať.