Choď na obsah Choď na menu
 


Biblická chronológia.

  Na začiatku Boh stvoril priestor a hmotu. Pojem "na začiatku" však nešpecifikuje kedy a v ktorom čase to bolo. Biblia neudáva ani čas, ani roky. Dni sa začali rátať až po stvorení svetla, preto všetko, čo bolo predtým, trvalo nevädno koľko.

Dôkaz z textu:

Genesis, kapitola 1:
1  Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
2  Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.
3  Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo.
4  Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy.
5  Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň.


Rozbor textu:

1  Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
Komentár:
Nevieme koľko to trvalo a kedy to bolo.

2  Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.
Komentár:
Nevieme koľko to trvalo a kedy to bolo.

Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo.
Komentár:
Boh tu stvoril prostriedok rátania času, tj. svetlo.

Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy.
Komentár:
Boh uviedol Zem do rotačného pohybu, čo spôsobilo striedanie dňa a noci. Boh oddelil svetlo od tmy. -Týmto sa začal rátať čas. Až od tohoto bodu sa začína rátať čas. Všetko, čo bolo pred týmto bodom, trvalo nevieme koľko.

5  Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň.
Komentár:
Tu sa
po prvý krát stretávame s prehlásením, že "...bol večer a bolo ráno - prvý deň" - čiže počítaním času. (...pred veršom 4 však tieto "astronomické hodiny" neexistovali...)

....analogicky pokračujú aj ďalšie dni...

  Dôvod prečo je o čase pred veršom 4 tak málo v biblii povedané je, že biblia sa týka hlavne popisu Božej práce v súvislosti s planétou Zem - konkrétne so stvorením života na nej, vrátane podmienok pre jeho existenciu.

  Keď bol dr. Percy Collet prenesený do neba - cestovali vesmírom, až pristali na planéte zvanej "Nebo". Ježiš mu povedal, že táto planéta je 80x väčšia ako Zem. -Konkrétne má priemer 1 609 344 km. Popis jeho svedectva v kapitole "Sedm úrovní v nebi" najdete TU. -Bol mu upresnený aj čas počiatku vesmíru. Keď Boh vyšiel z večnosti, bolo to pred 10 000 000 nebeských rokov. -Popis toho je v kapitole "trůn Boží" TU. -Jeden "nebeský rok" je však dlhší ako pozemský. V biblii sa píše, že jeden deň "tam" je 1000 rokov na Zemi (2_Pet.3,8). -Nevieme však koľko má jeden nebeský rok dní a preto nemôžeme presne prepočítavať.  Toto všetko sa odohralo v čase prvých dvoch veršov biblie.

  Boh možno už pred miliardami rokov sformoval z materiálu, pravdepodobne pochádzajúceho zo supernov, zemské teleso. Keď potom naň po dlhom čase "prišla rada", začal to tu formovať. Zem bola dlhý čas neladná a pustá podobne, ako okolité planéty Venuša či Mars. Jediný rozdiel bola iba voda po celom jej povrchu. -Po skončení tohoto "pustého obdobia" Boh najprv sformoval obývateľné prostredie pre život. Oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Vody nad oblohou - to boli oblaky! -Tých však bolo vtedy omnoho viac, ako dnes.

Obrázok Zem sa z diaľky trochu podobala planéte Venuša. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, (ale aj dusíkom, kyslíkom  a vodou). V prípade Zeme to však bola prevažne voda a dusík, ktoré ju tvorili. Kyslík a kysličník uhličitý boli zastúpené menej. Potom svojou nadprirodzenou mocou zvrásnil zemský povrch, dôsledkom čoho sa vody zhromaždili na jedno miesto a ukázala sa súš. -V biblii je použité slovo "súš" a nie "súše"! -Čiže po stvorení bola len jedna súš, jedna prapevnina; a jedno more, tj. jeden praoceán:

Dôkaz z textu:

Genesis 1,9-10a
  "Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak. Boh pomenoval súš zemou a nahromadené vody pomenoval morom."

  Až potom Boh stvoril život (faunu a flóru). O tomto pojednávajú zvyšné verše Genesis, kapitoly 1.

Materiál z ktorého sú stvorené objekty vesmíru je podstatne starší, než život na Zemi. Boh ukázal dr. Percymu Colletovi, že stvoril obrovské množstvo obývaných planét. Zem bola len jedna z nich. Tie bytosti však na rozdiel od ľudí neodpadli od Boha a žijú v jeho prítomnosti doteraz.  (Je to napísané TU v kapitole "okno do večnosti".)

Vráťme sa však na Zem.... -Boh na nej stvoril život. Prví ľudia od Boha odpadli a začali si robiť po svojom. Vzopreli sa mu a On sa od nich odvrátil. Človek stratil Božiu prítomnosť a má sa zle. Keď sa má aj náhodou dobre - nudí sa a vymýšla zlo. Keď ho vykoná - má sa zase zle --- a tak dookola. Riešenie je vrátiť sa naspäť k Bohu. On poslal na Zem Ježiša Krista ktorý sa dobrovoľne rozhodol nechať za naše hriechy potrestať. Zabili ho, ale on vstal na tretí deň z mŕtvych. Ten kto uverí v Ježiša Krista a dá mu svoj život, vráti sa tak k Bohu a bude sa mať stále dobre.

Keď Boh vyhnal ľudí z raja, začali sa množiť. Neporušené prírodné podmienky a teplá klíma po celom zemskom povrchu im vtedy umožňovala žiť ako "lovcom - zberačom". Stromov s plodmi bolo omnoho viac ako dnes. Ľudia si vystačili s tým, čo im narástlo a "prišlo pod nos". Iný stavali prvé mestá. Úplne prvé mesto sa volalo Enoch. Bolo to ešte pred potopou.

Rozdiely vo vonkajšom vzhľade človeka boli omnoho väčšie, ako dnes. Tí čo žili ako lovci - zberači, boli napríklad typu "Neandertálsky človek" (na území Asýrie - náleziská Barda Balka a Kemanšah a jaskyne Šanídár, Hazer Merd a Tamtana). -Inteligenciou boli na tej istej úrovni ako Homo sapiens. Chodili po celom zemskom povrchu. Pevnina bola vtedy len jedna! (...neexistovali zatiaľ kontinenty...)
Životný štýl lovec-zberač nebola známka primitívnosti, ale pohodlnosti. Bohatstvo fauny a flóry bolo vtedy omnoho väčšie - a dostatok všetkého na výber. -Načo potom ešte pestovať a usadzovať sa? Klíma bola na celom zemskom povrchu mierna a vďaka skleníkovému efektu "vôd nad oblohou", neexistovali chladné noci. Jednoducho - radosť tam žiť!

 Ľudská zloba sa však rozmnožila a Boh sa rozhodol s tým skoncovať celosvetovou potopou. Jediný muž, ktorý si v tej dobe ako-tak zachoval čisté svedomie a vernosť, bol Noach. Jemu a celej jeho rodine Boh prikázal postaviť koráb, aby sa v ňom zachránili pred potopou. Zachránili sa v ňom aj suchozemské zvieratá a vtáky. Boli po páre z každého druhu dovedené Bohom ku korábu a Noach ich potom uviedol dnu. Na príkaz Boží potom ešte z niektorých zvierat vzal špeciálne po 7 párov. Boh za nimi zavrel dvere a uviedol potopu na Zem.

Obrázok

  Svojou nadprirodzenou mocou roztrhol oceanske dno (tmavé pruhy na obrázku), čím sa roztrhla aj prapevnina a potom neskôr vznikli viaceré "súše" - čiže kontinenty. Spočiatku bol tento proces veľmi rýchly a odvtedy až podnes zotrvačnosťou spomaľuje. Dnešná rýchlosť pohybu kontinentov je už iba niekoľko centimetrov za rok. Vtedy však bola stovky metrov za deň! To malo za následok obrovské podmorské výlevy lávy a dramatické procesy na subdukčnách zónach (miestach, kde sa oceánska kôra podsúva pod pevninskú). -Roztrhnutím oceánskeho dna vznikli tzv. "stredooceánske chrbty". Stredooceánsky chrbát je podmorské pohorie, vytvorené výstupom magmy zo zemského plášťa. (..z tej trhliny...) -Stredooceánske chrbty sa nachádzajú na hraniciach dvoch rozchádzajúcich sa platní a sú najdlhším horským systémom na Zemi. Ich dĺžka je asi 60 000 km.

 

Obrázok

Podľa čoho však môžeme usudzovať, že takýto rýchly pohyb kontinentálnych dosiek je vôbec možný? -Je to preto, lebo rýchly počiatočný pohyb znamená aj väčšie trenie a tým aj väčšie teplo. -Z toho potom plynie lepšie pretavenie podložia - čiže väčšiu tekutosť a lepšiu schopnosť (rýchlosť) "cestovania" litosférických dosiek po podloží (astenosfére). Počiatočná rýchlosť pohybu tesne po katastrofe bola odhadom asi 50 až 100 metrov za deň.

  Subdukčná zóna je oblasť zemskej kôry, kde dochádza k subdukcii - teda podsúvaniu chladnejšej oceánskej platne pod inú kontinentálnu alebo inú oceánsku tektonickú platňu. Prejavom sudukčnej zóny na morskom dne je hlbokomorská priekopa.  Subdukčná zóna má na povrchu mierne zakrivený tvar, čo je spôsobené zakrivením zemského povrchu. Oblasti subdukčných zón sa vyznačujú veľkým množstvom zemetrasení. Ponárajúca sa oceánska platňa je vždy výrazne nasýtená vodou, no pri jej hlbšom ponorení z nej voda a ďalšie fluidá unikajú a spôsobujú natavovanie nadložnej zemskej kôry. Dochádza tu k vzniku novej magmy a výraznému vulkanizmu, ktorý formuje reťazec sopiek, ktorý lemuje vzdialený okraj subdukčnej zóny ako vulkanický ostrovný oblúk.Obrázok

Tento dramatický proces mal za následok odparenie sa obrovského množstva vody do atmosféry a následnú kondenzáciu a spad na povrch. Toto zároveň porušilo rovnováhu dovtedajšieho klimatického systému, vďaka ktorému sa držali "vody nad oblohou", vďaka ktorým bola po celej zemi príjemná teplá klíma. Zdroje potopy boli teda dva:

Genesis 7,11:
  "V roku šesťsto života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho mesiaca, toho dňa sa roztrhly všetky žriedla velikej priepasti, a otvorily sa prieduchy nebies."

1. žriedla velikej priepasti: Biblia výrazom "priepasť" označuje morské dno.
(...viď. napr. 2 Mojžišova 15,5 - preklad prof. Roháčka a i.) -Doslovne sa tu píše, že "...sa roztrhly všetky žriedla velikej priepasti...", čiže morské (oceánske) dno. -Voda sa odparovala vďaka vysokej teplote silného vulkanizmu jednak v miestach subdukcie a jednak v miestach tej stredooceánskej trhliny.

2. prieduchy nebies: ....čiže oblaky. Prieduchy nebies je spad "vôd nad oblohou", ktorej bolo veľmi veľa. Pred potopou sa totiž nad zemeguľou nachádzal ten hustý vodný obal, o ktorom už bola reč. Po vypršaní jeho väčšiny voda pokrývala celý zemský povrch.

Povrch Zeme pred potopou však nebol tak zvrásnený, ako dnes. Pásmové pohoria vznikali až ako dôsledok orogenetických (horotvorných) procesov v súvislosti so zrážkami kontinentov a mikrokontinentov po skončení (ale aj počas) potopy. -Predtým existovali len malé kopce a vyvýšeniny, vysoké desiatky (ojedinele možno stovky) metrov. Voda potopy preto ľahko pokryla vtedajší povrch. Ku koncu potopy sa ďalším vrásnením prehĺbil výškový rozdiel medzi pevninou a dnom oceánov, dôsledkom čoho voda "opadla". -Zhruba po roku trvania potopy sa preto pevnina opäť vynorila nad hladinu - tentokrát však už roztrhnutá, no zatoaľ ešte nie celkom oddelená do kontinentov a mikrokontinentov. Voda potopy je dnes v oceánoch. (...hladina oceánov bola predtým podstatne nižšie...)

 

Príčiny a spôsoby vzniku pásmových pohorí:

Konvergencia dvoch oceánskych platní:
(...vzniká ostrovný oblúk - napr. Japonské ostrovy)

 

Obrázok

 

 

Konvergencia oceánskej platne a pevninskej platne o ktorej už bola reč:
(...vzniká nekolízne orogenetické pásmo - napr. Andy)

 

Obrázok

 

Kolízia dvoch pevninských platní:
(...vzniká kolízne pásmo - napr. Himaláje, Ural, Alpy, Karpaty)

 

Obrázok

Genesis 8,13
  "A stalo sa šesťsto prvého roku, prvého mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že vyschly vody z povrchu zeme. Tu odstránil Noach pokrov korába a videl a hľa, už bol obschnul povrch zeme!" 

  Povrch zeme začal "obsychať" od chvíle, keď sa vynoril vrásnením nad novú hladinu oceánov. Tieto udalosti zanechali silné stopy po celom zemskom povrchu v podobe sedimentárnych hornín. Sedimentárne horniny tu síce boli aj predtým (...rieky totiž splavovali do pôvodného predpotopného praoceánu materiál z povrchu pevniny). Avšak katastrofy v súvislosti s potopou naniesli nové vrstvy v krátkom čase a naplavili ich na pôvodný materiál. -Pôvodné nánosy dnes voláme vrstvy Prekambria a popotopné vrstvami Fanerozoika (tj. paleozoika, mesozoika, kenozoika).  Uvádzam zopár obrázkov prechodov medzi nimi: 

Obrázok

 Obrázok

Obrázok

 Obrázok

 Medzi kambrickou a prekambrickou vrsvou je nápadný rozdiel a zlom. Najprv vidíme prekambrickú so známkami povrchovej erózie (čiže musela byť nejaký čas vystavená poveternostným vplyvom) a zrazu je na ňu naukladaný súčasný geologický stĺpec bez erózie medzi jednotlivými podvrstvami. To je jasný dôkaz, že nevznikol pomalým usadzovaním, ale naraz. Uvedená skutočnosť je celosvetovou záležitosťou a nie len lokálnou! Prekambrium makrofosílie neobsahuje (výnimkou je ediakarská fauna, ale to rozoberiem neskôr inde). -V "potopnom" stĺpci sa na mnohých miestach zachovali skameneliny makro-živočíchov. Roztrhnutie oceánskeho dna vyvolalo pohyby zemskej kôry a následné gigantické výrony lávy. Jej výtoky spolu s prítomnou vodou spôsobili valenie sa bahna a to zaživa pochovalo telá zvierat stojjacich mu v ceste. Preto sa nám zachovali nielen otlačky kostier, ale v mnohých prípadoch aj mäkých častí - ktoré by inak rýchlo podľahli rozkladu.  

Obrázok

Obrázok

Obrázok

  Teplota lávy spôsobila rýchle stvrdnutie a premenu bahna na horninu. Vypalovním bahna vysokou teplotou lávy totiž vzniká hmota podobná keramike. -Podobne to bolo aj so vznikom uhlia. -Haldy naukladanej vlhkej dreviny sa za neprístupu kyslíka v bahne pôsobením vysokej teploty lávy, premenilo zakrátko na uhlie.

 Súčasná geológia si vytvorila predstavu o pomalom ukladaní sedimentártnych hornín. Táto predstava má ale nedostatky. Existujú dôkazy, ktoré to vyvracajú. -Napríklad skamenelé kmene stromov, ktoré prechádzajú cez viacero vrstiev (tzv. polystrátové fosílie):

 

Obrázok

 

 

Obrázok

Obrázok Podľa predstavy klasickej geológie, uloženie takto vysokých stĺpcov vrstiev trvalo milióny rokov. Najprv sa vraj uložila spodná tenká vrstvička (rádu milimetrov) a tá časom stvrdla. -Potom sa na ňu uložila ďaľšia a tá tiež časom stvrdla. -Atď... Mäkká je teda vždy len tá vrchná a spodné sú už tvrdé. Kmene stromov by sa teda nemohli zaboriť cez viac vrstiev. Prinajlepšom by sa uložili na ležato, ale aj tam by to bolo diskutabilné, lebo ich hrúbka je pomerne dosť rozmerná. (...nezabúdajme, že sediment sa rokmi ukladá len po milimetroch...) -Z obrázkov ďalej vidno, že kontinuita prechodov medzi kmeňmi a okolitou horninou, je pekne plynulá. Na prvom obrázku dokonca vidno koreň v pôvodnej zemi a rozlíšiteľnú vrstvu pôvodného povrchu. -Stromy tam teda museli byť ešte pred uložením vrstiev. Drevo však nevydrží milióny rokov, aby čakalo, dokedy ho po milimetroch prekryje sediment. Drevo zhnije za pár rokov (...v porovnaní s geologickým časom...). -Čiže vysvetlenie je len jedno: Vrstvy sa tam museli dostať po jednotlivých prúdoch po sebe idúcich vlnách v krátkom čase, takže žiadne milión ročné usádzanie sa tu nekonalo. -Mohlo sa jednať ešte o močiar, v ktorom tie stromy rástli napol zaborené do bahna. Lenže to by sa potom nevytvorili tak pekne rozlíšiteľné vrstvy, ako to vidieť z obrázkov. Bahno tam teda muselo docestovať po vlnách pomedzi tie stromy v krátkom čase, pokiaľ ešte rástli. -Všetko to poukazuje na katastrofickú udalosť, typu lahárové (...tj.bahnotokové) prúdy, akými bolo prekryté napríklad mesto Herculaneum alebo okolie sopky sv. Heleny.
  Vrstvy horniny v okolí tých kmeňov sú na nerozoznanie rovnaké, ako ktorékoľvek iné vrstvy na svete. Nevznikli všetky podobnou cestou? Klasická geológia datuje vrstvy (fácie) pomocou hornín vulkanického pôvodu v medzivrstvách. Ukážkový príklad je na nasledujúcom obrázku:

Obrázok

Sedimentárne - usadené horniny, sa nedajú datovať. (...až na pár výnimiek...) -To však neplatí v prípade hornín vyvrelých, čiže vulkanického pôvodu. Tie sa datovať dajú, pomocou rádiometrických metód. Keby sme napríklad chceli vedieť vek sedimentárnej vrstvy označenej červenou šípkou, geológ vám povie, že je to niekde medzi 28,8 mil. a 29,8 mil rokov; lebo vulkanická vrstva pod ňou (ktorá sa musela uložiť predtým) má vek 29,8 mil rokov - a vrstva nad ňou (ktorá sa musela uložiť potom), má vek 28,8 mil. rokov. Sedimentárna vrstva sa preto musela uložiť niekedy medzi týmito časmi.
Avšak:
Takto isto by sa dali datovať aj vrstvy s polystrátovými fosíliami kmeňov stromov. Aj tam by sa dali nájsť a odobrať vzorky vulkanických hornín "nad" a "pod". V tomto prípade však vieme, že vrstvy sa nemohli ukladať milión(y) rokov, lebo drevo kmeňa by dávno zhnilo. -S datovacími metódami teda niečo nieje v poriadku. (...o tom však bude reč v samostatnom článku). -Prichádza do úvahy ešte jedna možnosť: Vrstva s kmeňom sa uložila náhle pri nejakej katastrofe; potom dlho-dlho nič sa nedialo - a po milióne rokov na ňu pricestovala ďaľšia. -Má to však jeden háčik: V čase označenom ako "dlho-dlho nič", sa tiež muselo čosi diať. -A tým "čosi", je erózia. Eróziu by však muselo byť vidieť na prechode k ďaľšej vrstve (korytá riek, diery od hrabošov, červíkov, atď...). -No v profiloch také čosi nevidno. V drvivej väčšine je vidieť len to, že vrstvy sú akoby uložené "jednoliato". (...česť výnimkám samozrejme... napr. fanerozoikum/prekambrium, ale o tom som už hovoril...) Čiže kontinuita - a polystrátové kmene vylučujú miliónročné usádzanie.
   Ďaľším dôkazom nabúravajúcim vieru v rádiometrické datovacie metódy je fosílne neskamenelé drevo. -Napríklad vo fosílnom lese (vraj 8 miliónov rokov starom) v Maďarskej obci Bükkábrány, sa také našlo. O náleze hovorí trebárz toto spravodajstvo, v ktorom však akosi "pozabudli" uviesť, že okrem skamenelého dreva sa tam našlo aj neskamenelé. Viac o neskamenelom dreve sa dočítate TU, od účastníkov priamej expedície.
PDF

 

Obrázok

 

 

Obrázok

Obrázok

  Drevo totiž môže za istých okolností vydržať aj tisíce rokov - o čom svedčia napríklad drevenné predmety objavené pod nánosmi sopky Vezuv - viď. TU. -Milióny rokov však určite nevydrží.

 

Obrázok

 

Obrázok

 

Obrázok   Našli sa tiež mäkké fragmenty v kostiach dinosaurov! -Už v roku 1993 bol po prvý krát izolovaný fragment mäkkého tkaniva zo stehennej kosti tyranosaura. V roku 2005 a tiež 2007 oznámila americká paleobiologička Mary Schweitzerová, že sa jej tímu podarilo extrahovať štrukturálny proteín kolagen zo stehennej kosti - vraj 68 miliónov rokov starej. Už prv pritom boli objevené sférické štruktúry majúce vzhľad červených krvinek a akejsi kolagennej častice. Rekord (v nezmyselnom datovaní), však stále drží proteín extrahovaný v roku 1991 z vraj "150 miliónov rokov" starých fosílií seismosaura (dnes Diplodocus hallorum).

ZDROJ_1

ZDROJ_2

 

Obrázok


  Samozrejme - tvrdiť, že mäkké tkanivo môže vydržať 150 či 68 miliónov, je číry nezmysel. Ale čo už. Evolucionista "musí" takému čomusi veriť, lebo inak by bol považovaný za čiernu ovcu vo vedeckej komunite. Riskoval by svoje granty, reputáciu, meno a hodnovernosť. (...i keď nálezy nepustia...)


  Pochopiteľne - nie všetky časti zemského povrchu boli zanesené bahennou lavínou. To záviselo od miestnej tektonickej aktivity. Od nej závisela aj hrúbka nánosov; ktorá je niekde pár metrov a inde pár kilometrov! -Niektoré oblasti však zostali nedotknuté. Volajú sa štíty. -Zaplavené vodou bolo ale načas všetko. Štít je veľká stabilná časť zemskej kôry, tvoriaca jadro kontinentu. Jedná sa najčastejšie o prekambrické kryštalické vyvreté a vysoko premenené horniny, ktoré sú obnažené priamo na zemskom povrchu, čiže sa jedná pôvodný predpotopný povrch Zeme. V blízkosti štítov sa nachádzajú tabule. Tabula je kontinentálna oblasť s relatívne rovným, alebo len mierne zvlneným povrchom, ktorá tvorí okraj prekambrického štítu. Okrem prekambrického (predpotopného) povrchu, má aj sedimentárny (potopný) nezvrásnený pokryv. -Orogenéza tieto oblasti však výraznejšie nezasiahla. Prítomné prevýšenia sú poväčšinou pôvodné - predpotopné. Tabule sú teda oblasti, ktoré lahárové prúdy (bahnotoky) potopného vulkanizmu a iné dramatické deje v súvislosti s potopou, zasiahli len okrajovo.

Obrázok

__ - Predpotopný pôvodný povrch Zeme. (prekambrické štíty)

__ - Oblasti slabo zasiahnuté potopnými katastrofami. (tabule)

__ - Orogénne (horotvorné) pásma, ktoré sú dôsledkom konvergencii a kolízii platní. (...viď. podnadpis "Príčiny a spôsoby vzniku pásmových pohorí")

__ - Panvy, čiže "sedimentačné bazény". Toto sú miesta, kde po roztrhnutí kontinentov došlo (dochádza) k poklesnutiu a nahromadeniu veľkého množstva sedimentov a ich následnej premene na usadené horniny. Vznikli napríklad pri stretnutí sa dvoch tektonických platní, kde dochádza k subdukcii oceánskej kôry, spojenej so vznikom dvoch sedimentačných bazénov: -Jedného v hlbokomorskej priekope a druhého v zaoblúkovom systéme.

__ - Veľké vulkanické provincie.

__ - Kontinentálny šelf, alebo prah kontinentu. -Je to ploché, mierne uklonené pokračovanie kontinentu, ktoré volne pokračuje pod morskú hladinu. Siaha od pobrežia do hĺbky maximálne 200 m, častejšie však iba 50 - 80 m. Zakončením šelfu je kontinentálny svah, ktorý postupne prechádza cez kontinentálne úpätie do hlbokomorských paniev (hĺbka cca. 3000 m).
 

Obrázok Keď si lepšie pozrieme rez rebríčkom fosílii, ľahko si všimneme, že na samom spodku sa nachádzajú také živočíchy, ktoré sú aj v skutočnosti geograficky najnižšie. Jedná sa o druhy vyskytujúce sa v blízkosti morského dna. Vyššie sú potom ryby, ešte vyššie v rebríčku obojživelníky a najvyššie suchozemské zvieratá, cicavce a vtáky. -Z tohoto teda vyplíva, že prvé vlny lahárových prúdov potopy pokryli najprv dná šelfových morí. Naspodu sú preto trilobity a iní "obyvatelia" morského dna. -Katastrofa bola spustená z oceánskeho dna (jeho roztrhnutím), takže je logické, že boli najprv zasiahnute najspodnejšie časti Zemskej kôry - tj. morské dno. Zahynuli teda ako prví trilobiti a iné živočíchy morského dna. Potom nasledovali nové vlny lahárových prúdov, ktoré sa postupne blížili k pobrežiu a po jednom zachytávali aj ryby, potom obojživelníky a nakoniec cicavce a vtáky. Treba si však uvedomiť, že suchozemská fauna a flóra bola už v tom čase pár mesiacov mŕtva, lebo voda pokrývala celý zemský povrch. -Ryby však žijú vo vode (im voda neublíži), preto bývajú často fosilizované akoby v "živých pozíciách" (...tj. počas konzumácie stravy, počas plávania, a pod...) -Akoby ich niečo "prekvapilo". -Suchozemské živočíchy boli v tom čase už utopené, takže bahno lahárov ich fosilizovalo mŕtve. -Osobitným prípadom sú mamuty. Tí vo vode potopy doslova zamrzli, náhlou zmenou klímy po spáde "vôd nad oblohou"; preto ich vidíme "fosilizované" v "žijúcich pozíciách" (...v zamrzlej vode...). Treba však ešte povedať, že prapevnina sa počas potopy iba roztrhla (podobne, ako keď na vajci "praskne" škrupina, pričom ešte zostáva na ostatných miestach spojená). -Keď sa po potope začala opäť rozmnožovať fauna, niektoré druhy sa dostali i na ďalené miesta roztrhnutej prapevniny. (...bola ešte z veľkej časti spojená...) -K definitívnemu oddeleniu kontinentov dochádzalo postupne. Fragmenty prapevniny sa totiž neustále vzďalovali. -Krátko po potope bolo aj zaladnenie ešte veľmi rozsiahle. Hladina oceánov bola preto nižšie, než dnes. Amerika s Áziou boli ešte spojené cez Beringov prieplav a Austrália s Áziou cez indonéziu. Potom však, keď už došlo k vyrovnaniu "rozkolísanej" klímy, zaladnenie sa zmenšovalo do súčasnej podoby. (...stovky rokov po potope...) -Hladina oceánov preto stúpala a došlo tak k definitívnemu oddeleniu sa Ameriky a Austrálie od Ázie.
...Samozrejme, že postupné pokrývanie Zemského povrchu mnohými vlnami lahárových prúdov sa netýkalo celého jej povrchu. Boli to vždy len plošne obmedzené záležitosti, "porozhadzované" tu a tam. -Preto dnešní geológovia skladajú globálny geologický rebríček z dielčich miestnych nálezov. Kompletný globálny geologický rebríček nikde na svete nenajdete. -Napríklad dinosaurov geológovia zaradzujú vždy do určitej hĺbky pod povrch, ktorej zodpovedajú časy medzi 200 až 65 mil. rokov. Je to však len fikcia, lebo dinosaurov väčšinou nachádzame na povrchu zeme (...prípadne niečo málo pod povrchom...). -Fantázia evolucionistických geológov potom vymyslela rozprávku o odplavených vrstvách "nad tým", ktoré tam však v skutočnosti NIKDY neboli. (...robia to preto, aby im to sedelo s ich rebríčkom...)
...Prečo došlo k vyhubeniu všetkých trilobitov?
Lebo trilobiti osídľovali prostredie kontinntálneho šelfu, čiže hĺbky desiatky až stovky metrov. -Žili prevažne tesne pri dne. Všetko, čo žilo tesne pri dne šelfových morí, bolo veľmi zraniteľné v podmienkach tak drastických, akými boli katastrofy potopy. -Vyhubené boli možno všetky. (...ak sa niekde ešte dodatočne nenajdu, lebo preskúmané nieje ani zďaleka všetko...) To čo žilo vyššie vo vodách, sa ľahko presunulo na iné miesta "vody", keď prišla potopa. (...ryby, atď...)
....Prečo sú trilobiti tak "pekne" v profile rozvrstvení?
Lebo jednotlivé druhy žili v rôznych hĺbkach dna, tj. v rôznych vzdialenostiach šelfov od brehu. Čím je šelf ďalej od brehu, tým väčšia hĺbka a tým aj iný druh trilobita. -Pekné rozvrsvenie v profile je potom výsledkom piplavej práce geológov, ktorí zozbierali útržkovité data z rôznych geografických oblastí sveta a poukladali to do globálneho  teoretického učebnicového profilu. -Reálne to však nikde takto "pekne" nenajdete.
...Prečo medzi skamenelinami trilobitov niesu nikde kostry stavovcov?
Lebo stavovce žili geograficky už vyššie, než trilobity (...tj. morské dno). -Stavovce sú: ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce. (...tj. oblasti vyššie, než morské dno...)
....Prečo sú niektoré druhy malých organizmov rozšírené celosvetovo v konkrétnej vrstve?
Lebo tie "niektoré" druhy, boli celosvetovo rozšírené - a iné zas len miestne. Dnes sa však toto už nedá docieliť, lebo existuje viacero podnebných pásiem. Na praevnine bolo ale všade len jedno. (...vďaka vyváženému skleníkovému efektu "vôd nad oblohou"...)

  Sedimenty prekambrických hornín, (prekambrium), sú vlastne sedimenty predpotopného oceánskeho dna. Z výnimkou Ediakarskej fauny, prekambrium obsahuje fosílie mikroorganizmov. No a to je práve situácia, akú nachádzame aj dnes pod oceánskym dnom. Vedci získali dôkazy o impozantnom množstve mikroorganizmov, ktoré obývajú sedimenty pod dnami Atlantického a Tichého oceánu.

Zdroj:
http://veda.sme.sk/c/3988848/ocean-mikrobov-spod-oceanskeho-dna.html

Citujem zo zdroja:
"...Výskum podzemných mikróbov je veľmi dôležitý. Predovšetkým pod dnami morí a oceánov, lebo údajne tvoria dve tretiny prokaryotov. ......
....Prokaryoty sa tam totiž našli v sedimentoch...... 1626 metrov pod oceánskym dnom, kde panujú teploty až sto stupňov Celzia. Mikroskopy i biochemické rozbory vzoriek potvrdili, že aj v takej hĺbke ide o živé, deliace sa mikróby. Genetické rozbory zasa, že ide o zástupcov jednej z dvoch veľkých skupín prokaryotov, archeóny. Tie sa od druhej skupiny, baktérií, líšia biochemicky (najmä tukmi v bunkových membránach), fyziologicky i geneticky."

 

Obrázok

-Horniny prekambria, tj. sedimenty pôvodného predpotopného morského/oceánskeho dna, stvrdli na daných miestach (nálezov mikrofosílii) naraz, v súvislosti s potopným a popotopným vulkanizmom.

  Rozvrstvenie fosílii na jednotlivé definovateľné bloky (druhy) je výsledkom opakovaných erupcii a nových nánosov. Tie sa vo veľkej miere opakovali ešte storočia po potope - a v malej miere pokračujú dodnes. Napríklad výbuh sopky Svätej Heleny je príkladom. Opakované erupcie s časovým rozostupom vytvorili viacero definovateľných vrstiev.
18. mája 1980 prišlo zemetrasenie, čo zapríčinilo kolaps severnej steny hory a následnú produkciu kamennej lavíny (šírka 1,6 km, hrúbka 46 m a dĺžka 27 km). Lavína úplne zasypala jazero Spirit Lake, voda z jazera sa vyliala a zmiešaním s popolom a prachom vytvorila bahnotoky, ktoré premiestnili asi 3 milióny metrov kubických materiálu a ničili všetko, čo im prišlo do cesty. Následná erupcia vytvorila pyroklastické prúdy, ktoré dosiahli rýchlosť až 1080 km/h. Kontakt s vodou vyvolal sekundárnu explóziu.
V lete a na jeseň roku 1980 sopka vyprodukovala ešte päť menších erupcií. V roku 1990 sa vyskytla väčšia erupcia a v roku 2004 ďalšia, spojená s produkciou vulkanického dómu v kráteri.
Tretia erupcia, 12. júna 1980, priniesla 8 metrov silnú vrstvu nánosov. V priebehu jednej noci, hlavne mezi 21 a 24 hodinou, sa nahromadilo a uložilo viac ako 100 vrstev. Zatiaľ čo ľahký materiál rýchlo vystúpal do výšky až 14 kilometrov, z kráteru začali jedna za druhou vyletovat vlny ťažších nánosov a padaly dolu severnou stenou do údolia pod horou. Vznikaly tak nové a ďaľšie vrstvy usadenín. Tieto vrstvy s hrúbkou od jedného centimetra až po viac než jeden meter sa vytvorily v priebehu niekoľkých sekúnd až minút.
Zem haliaca tekutá turbulentná malta vytvorená z jemných sopečných čiastočiek sa rútila dolu po stene hory rýchlosťou hurikánu a zanechala za sebou nánosy, které dosahovaly teplotu 500 stupňov Celzia. Človek by si myslel, že tietoto nánosy budú dokonale premiešané; avšak táto zmesica zo žhavého popola a sopečného prachu sa od seba oddelily a vytvorily dokonale definované vrstvy hrubých a jemných čiastočiek.

 Obrázok

 Obrázok

 

Obrázok
 

   Rýchle katastrofické vrásnenie zemského povrchu v medzičase (medzi starým a novým uložením vrstiev), by vytvorilo útvary podobné mnohým v súčasnosti pozorovaným rezom. -Nová fácia sa totiž ukladá na starú sledujúc spočiatku pôvodný obrys zvrásneného terénu. -Avšak vyššie časti sa postupne zrovnávajú do roviny. Ak sú po ruke živočíchy ktoré nestihli uniknúť záhube, stanú sa súčasťou novej fácie. -Keď všetko časom ustane, nasťahujú sa do oblasti nové druhy (poprípade staré ktoré stihli uniknúť a premiešajú sa s novými). -Zmení sa flóra. -Za nejaký čas dôjde k novej katastrofe a ďaľšiemu lávo-bahnotoku. -V novej vrstve potom vidíme iné druhy, prípadne iné zastúpenie kombinácii druhov.. -Atď., atď.... -Tí čo vytvorili globálny geologický rebríček fosílii, ich vlastne poskladali s dielčich miestnych rebríčkov. Často poradie druhov nesedí - a museli sa preto vymýšľať smiešne teórie o tom, prečo je tomu tak. Vo svetle vyššie uvedeného, je však všetko jasné. 

  "Nóachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jáfet.... -Títo traja boli Nóachovi synovia a z nich sa zaľudnila celá zem."  (1 Mojžišova 9,18-19)

Len málokto pred potopou staval osady či mestá. Vieme o jednom:

1 Mojžišova 4,16-17:
   Vtedy Kain odišiel od tváre Hospodinovej a býval v krajine Nód, východne od Édenu. Kain poznal svoju ženu; ona počala a porodila Enocha. Potom staval mesto a nazval to mesto menom svojho syna Enocha....

...Väčšinou ľudia žili priamo v prírode a živili sa jej produktmi. Bola hojnosť a široké menu na výber. Mierne podnebie bolo na celom zemskom povrchu, vďaka regulovanému sklenníkovému efektu "vôd nad oblohou" (o ktorých už bola reč). Dalo sa žiť rovno pod "holým nebom". Nástroje na lov si väčšinou vyrábali z kameňa, ale používal ojedinele i kov (predovšetkým železo a bronz):

1 Mojžišova 4,22
Cilla porodila Túbal-Kaina, kováča rozličného bronzového a železného náčinia.

  Ľudia sa v tejto dobe dožívali okolo 800 až 900 rokov. Pri tomto veku mali dosť času pochodiť celú zem (prapevninu) a poznať ju skrz na skrz. To by vysvetlilo, prečo je tak málo kostrových nálezov, pričom známok ich činnosti neuveriteľne veľa. Brázdili po svete, vytvárali kamenné a kostenné nástroje - roztrúsené dnes skoro po celej zemeguli. Lovili mamuty a iné zvieratá. Načo by sa unúvali pestovať obilniny, keď bol dostatok fauny? Lovecký spôsob života nebol známkou primitívnosti, ale pohodlnosti. Počet hrobov jaskynného človeka a lovcov-zberačov je neuveriteľne malý (najviac desiatky na lokalitu). -Celkový počet lokalít sotva prevyšuje stovku - preto toto obdobie nemohlo trvať tisícročia, ako predpokladá štandardný vedecký názor.

Po potope bola suchozemská fauna úplne zničená a flóra preriedená. Oproti predošlému stavu sa zachovalo len veľmi málo druhov. (...dodnes tu rastie len zlomok predpotopného stavu). Semená a spóry ktoré "prežili" potopu  - a sa zachovali, sa zachovali hlavne vďaka závalom bahenných lavín, na spodku ktorých vlhkosť nebola tak veľká, aby sa zničili. -Tie krátko po potope opäť vyrástli. -Ľudia preto boli nútení začať stavať osady a pestovať si sami. Začali s domestikáciou niektorých prírodných produktov a vybraných druhov zvierat. Dôvodom usadzovania sa, boli aj zmenené klimatické podmienky. Vôd nad oblohou - čiže oblakov - zostalo len mizivé percento (...väčšina spadla totiž pri potope na zem) - a sklenníkový efekt sa takmer vytratil. -Ľudia sa museli preto niekde schýliť! -To čo archeológovia pre dané obdobie nachádzajú, skutočne pripomína situáciu, ako keby napríklad naša dnešná civilizácia bez stopy zanikla a prežilo by len zopár jedincov. Tí by sa postupne množili a využívali na prežitie dostupné prostriedky (čo príroda prinesie). Aj keby boli medzi nimi vedci či progeramátori, museli by sa znížiť na úroveň poľnohospodárstva, a stravu si pekne dopestovať. Katastrofa (napr. potopa) by totiž vyhubila väčšinu fauny a nebolo by už čo loviť. Zároveň zmizli zo scény ostatné, morfologicky veľmi rozdielne rasy, lebo boli vyhubené katastrofou. Zostal len jeden genetický smer. Smer zachránených! -Pred potopou ľudia žili všetci spolu a ich DNA sa miešala, rozdiely sa viac a viac homogenizovali. Tu a tam sa nejaká skupina oddelila od ostatných a žila izolovane (...tá logicky zostala podnes morfologicky viac odlišná od zbytku). -Na počiatku Boh stvoril Adama s veľmi pestrým genofondom, preto potomkovia Adama a Evy vyzerali veľmi rozdielne. (...pochopiteľne to boli stále len ľudia). -Reč je o rasovej rozdielnosti. Tá bola omnoho väčšia, ako dnes (...podobne ako napríklad rozdiely medzi rasami psov či mačiek). -DNA preživších bola teda homogénnejšia - s menšími variabilitami a zároveň bez genofondu neandertálcov či Homo habilis (tj. bez podobností v neutrálnych mutáciach).
-Po katastrofe ľudia už nemohli žiť pohodlným lovečsko-zberačským spôsobom života, ale museli sa znovu naučiť poľnohospodárstvu. V našom príklade hlavne vedci by sa museli "doučiť" poľnohospodárstvu, lebo čo-to už pozabudli z onoho remesla. Svoje vedecké poznatky by predávali z generácie na generáciu - a keď potom z potu roľníkov a murárov vznikne za dve-tri storočia opäť blahobyt, môžu ich znovu uplatniť. Tento náčrt pripomína počiatky Egyptskej a Sumerskej civilizácie, kde sa "z ničoho-nič" vynorili dovednosti a vedecké poznatky "astronomických rozmerov" doslova "z večera na ráno". -Počty ľudí, ktoré nachádzame na lokalitách v predkeramickej fáze sa dajú rátať na desiatky (česť výnimkám, ako Tel es-Sultan či Catal Hüyük). Podľa nálezov vieme, že vojny v tejto dobe prakticky neboli (snáď nejaký ojedinelý spor). Podľa biblie a archeológie boli národy v keramickom neolite blízkeho a stredného východu do veľkej miery jednotné. Medzi materiálnymi kultúrami bolo silné spojenie. Podľa biblie boli národy v tejto popotopnej dobe "jedného jazyka" a "jednakých slov" (Roháčkov preklad). -Dobre to sedí s archeológiou ranného neolitu. -Odmietli sa rozptýliť po celej zemi, začali stavať spoločné mesto Babylon, aby zostali stále v spoločnom prepojení. Boh ich však rozptýlil po celom svete zmetením jazykov (vzniklo mnoho jazykov). Boli nútený sa rozptýliť a preto na scéne dejín sa naraz objavujú ranné svetové kultúry: Egyptská, Mezopotámska, Harappská, Čínska ,Ostrovy v Stredozemnom mori, atď..., ktoré prekryli predošlé keramické kultúry na ich lokalitách. Dve z nich vynikli nad ostatné (Sumer a Egypt), avšak spojenie medzi všetkými sa postupne prerušovalo. Každá potom žila mnoho storočí sama za seba. Prišla do sveta pýcha sebestačnosti každého národa za seba (keď zistili, že ostatných už nepotrebujú, ako tomu bolo prv). -Prišli vojny, závisť, kradnutie územia iným atď, atď, atď....

 Teraz ešte trochu podrobnejšie popíšem dobu od konca potopy po zmätenie jazykov:

   Po potope sa ľudia rozmnožili počnúc Semom, Chamom, Jafetom a ich ženami. -Na území "úrodného polmesiaca" vznikla rasa stavajúca mestá. Bolo to obdobie predkeramického neolitu. Ľudia boli jedného jazyka. Neskôr si začali vyrábať keramické výrobky.
Vznikla Džarmská kultúra s hlavným náleziskom v meste Kal'at Džarmo pri najsevernejšej časti rieky Dijalá v severovýchodnom Iraku. Predkeramická fáza tu postupne prechádza do keramickej. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, chovali sa koza a psy, lovili sa diviaky, ovce, tury, ryby a iné, zbierali sa slimáky, žalude a pistácie. Potraviny sa uschovávali v kamenných misách a vypálených priehlbniach v zemi. Domy pozostávali z viacerých malých miestností, boli z prútia a omietnuté hlinou, neskôr mali kamenné podmurovky a kozuby. Túto kultúru nakoniec prekryla Hassúnska kultúra. -Niektoré sídliská Džarmskej kultúry (napr. Tell Šemšára) zostali však akeramickými až do nástupu neskorej Hassúnskej príp. Sámarrskej kultúry.

Obrázok

Hassúnska keramika


 Podobný vývoj sa odohral západnejšie, čiže na pláňach severného Iraku (Asýria). Akeramické kultúry sú doložené v Sindžáre a v okolí Tell Afaru a aj tu vrstvy postupne prechádzajú do keramickej fázy.
Významnou kultúrou na severe bola ummdabagíjská kultúra (podľa osady Umm Dabagíja), ktorú potom prekryla Hassúnska kultúra. V tejto kultúre sa poľnohospodárstvu opäť veľmi nevenovali (dovoz väčšiny obilia), ale lovili onagery a gazely, spracúvali kože a obchodovali s nimi. Druhou osadou tejto kultúry bolo Tell Sotto pri Tell Afare, ktoré medzi ummdabíjskou a neskoršou hassúnskou vrstvou obsahuje vrstvu neidentifikovanej kultúry.
Ďalej existovala v Asýrii Hassúnska kultúra/Chassunská kultúra (a v Sýrii súčasne kultúra Amuk). Významné sídliská Hassúnskej kultúry boli Tell Hassúna, Jarim Tepe, Kal'at Džarmo, Ninive a Umm Dagabíja. Nachádzala sa približne medzi riekami Chábur a Horný Záb. Išlo o prvú keramickú kultúru v Mezopotámii (úžitková keramika i jemná zdobená). Táto kultúra prevzala zo severozápadného Iránu poľnohospodárstvo, pluh a trstené obydlia i drevené obydlia s hlinenými základmi.
V Asýrii existovala Sámarrská kultúra. Nachádzala sa približne na území Hassúnskej kultúry plus na území dolu až po Sámarrá. Významné náleziská sú Sámarrá, Tell as-Sauván, Čóga Mami a Tell Abada. Prvýkrát tu máme nálezy zavlažovacích kanálov (Čóga Mami pri Bagdade), ktoré umožnili, aby sídla  vznikali aj v južnejších častiach Mezopotámie, kde boli potrebné zavlažovacie a odvodňovacie techniky. Objavujú sa už stavby majúce tri miestnosti a charakteristická keramika. Sámarrské nádoby majú pozoruhodnú výtvarnú a technickú úroveň a rozmanité tvary. Náboženstvo bolo odlišné od náboženstva Halafskej kultúry. 

Obrázok

Halafská keramika


 V severnej Mezopotámii bola Halafská kultúra (Chaláfska kultúra). Tiahla sa v širokom páse od rieky Karche (Irán) ponad Bagdad až k Stredozemnému moru v Sýrii a dnešnom juhovýchodnom Turecku. Centrom bola severná Mezopotámia a severovýchodná Sýria. Významné náleziská sú Tell Halaf, Tell Hassúna, Tell Brak, Šagar Bazar, Jarim Kepe, Tell Arpačíja, Tepe Guara a Ninive. Hlinené základy obydlí i (malých) svätýň boli už z drveného kameňa. Uctievali bohyňu-matku (podobnú neskoršej Ištar) a boha-byvola. Kultúra je známa najmä peknými nádobami s farebnou maľovanou výzdobou s geometrickými, rastlinnými aj figurálnymi motívmi. Bola to prvá kultúra v Mezopotámii, ktorá používala kovy (meď a olovo).
Predchádzajúce štyri kultúry sa čiastočne prekrývali (časovo i geograficky). Z vývojového hľadiska je však rozdiel v tom, že Sámarrská kultúra Hassúnsku kultúru vystriedala, kým Halafská kultúra zo Sámarrskej vznikala postupne a sčasti súbežne. Pre ďalší vývoj bola zrejme najdôležitejšia Sámarrská kultúra.

Obrázok

Samarrská keramika


Postupne sa častejšie objavujú ozdoby a prístroje z medi a zriedkavo zo vzácnych kovov. Centrum vývoja sa definitívne presúva do Babylónie, t. j. južnej Mezopotámie. Tu existovala Obejdská kultúra(=Ubajdská kultúra), zahŕňajúca kultúru Eridu-Hádždží Muhammad a vlastnú (príp. vrcholnú) Obejdskú kultúru. Nachádzala sa spočiatku len v Babylónii, ale jej konečný rozsah bol približne na území Halafskej kultúry plus Babylónia, t.j. od Sýrie až po Perzský záliv (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle). Práve v Babylónii sa zhruba okolo roku 3200 p.n.l. všetci (väčšina ?) zišli, aby si vytvorili vežu, ako symbol zjednotenia. Toto však nebola Božia vôľa (aby sa zjednotili), lebo by z toho pre skazenosť človeka nekukalo nič dobré.

Obrázok

 Obejdská keramika


Pri tom pri všetkom treba mať na pamäti, že za kultúru považujeme oblasť s výskytom keramiky rovnkého motívu, prípadne techník stavby alebo chovateľských či pestovateľských zvykov. Nezachovali sa totiž žiadne písomné pamiatky z tej doby; takže sa jedná o tzv. "materiálne kultúry". -Neznamená to ale, že ľudia písmo nepoužívali! -Mohli písať na materiály ktoré podliehajú rozkladu a súčasne nemali vo zvyku písať na keramiku. -Ani dnes väčšinou nepíšeme na umelecké výtvory - ako sú obrazy, či niečo iné! -Ak bolo vtedy písmo len okrajovou záležitosťou, nepísalo sa na keramiku vôbec!
Poradie materiálnych kultúr sa potom určujú zo sledu vrstiev v ktorých sa artefakty vyskytujú - pričom sú vzácne tie náleziská, kde je viditeľný plynulý prechod.

V tomto období bola teda medzi ľuďmi jednota. Mali jeden jazyk a podobné zvyky. Medzi kultúrami bolo prepojenie. Archeológia to dostatočne potvrdzuje. Národy mali medzi sebou mier a pokoj. Opevnené mestá sa prakticky nestavali - vojenské nástroje sa až na pár výnimiek nevyrábali. Mestá boli otvorené.

   Za Pélega bola rozdelená Zem (1 Moj.10,25).
"A celá zem bola rovnakého jazyka a rovnakých slov. A stalo sa, keď išli od východu, že našli rovinu v zemi Sineár a bývali tam. Vtedy povedali jeden druhému: Narobme si tehál a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola miesto malty. A povedali: Vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch bude sahať až do neba. A urobme si meno, aby sme neboli rozptýlení po celej zemi. Vtedy zostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia. A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť. -Takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po celej zemi, a prestali stavať mesto.
(1 Moj. 11,1-8)

 V tomto bode sme na počiatku vzniku prvých civilizácii (Sumer, Egypt, Harappa, atď...). Bežní historici, ktorí neberú biblický záznam histórie vážne, hovoria napríklad o počiatkoch egyptskej civilizácie toto:
"....Stopy, které po sobě lidstvo
v dávné minulosti zanechalo, jsou jen velmi sporadické a obtížně čitelné. Seriózní pokusy o jejich seřazení do jasné vývojové linie se setkávají s nepředstavitelnými obtížemi a výsledky jsou značně nespolehlivé. I když dynamický rozvoj věd v posledních desetiletích by mohl sugerovat dojem, že právě teď přichází doba, kdy začínáme všechno chápat, kdy nové poznatky konečně umožňují posouzení dávných dějů a jejich souvislostí, nabádá nás zkušenost k opatrnosti – víme totiž, že takový pocit měli i všichni badatelé v minulosti, jejichž hypotézy byly později překonány. Měli jej nepochybně už staří Egypťané, když dospěli k rozlišování chaosu a řádu, který podle jejich předpokladů nemohl nastat a trvat sám od sebe, a musí tedy mít svého demiurga, původce (bohové), a také udržovatele a ručitele (králové). Jeden z nejnovějších názorů o totožnosti genů celého lidstva a teorie o jeho počátku v malé, asi deset tisíc jedinců čítající komunitě, která velmi dlouhou dobu žila v povodí horního Nilu a pak se postupně rozšířila na další kontinenty, vyhlíží ve srovnání se staroegyptským pojetím světa převratně, z hlediska poznání skutečného „počátku“ však nepřináší principiálně nic nového a s názory nejstarších egyptských teoretiků není dokonce ani v rozporu. Úsvit lidstva stále tone v temnotách. Zdánlivě výrazné dělítko v tomto procesu poskytuje termín „civilizace“, neumíme ji však dostatečně přesně definovat, abychom se mohli pokusit stanovit aspoň její „počátek“. V Západní poušti, v beznadějném moři žhavého písku daleko od Nilu, byly objeveny mlecí kameny na drcení obilí a pazourkové čepelky pokládané za řezné segmenty srpů. Nález evidentně pochází z doby, kdy bylo nejen na tomto místě, ale v celém pásmu dnešní Sahary podstatně vlhčí klima, a představuje první známky zemědělství na území Egypta, které zastánci vysoké chronologie datují do 13. tisíciletí. Je to počátek staroegyptské civilizace? Stopy této kultury mizí v souvislosti s posunem pásma tropických dešťů na sever, snad v 11. tisíciletí, ale podle jiných badatelů až v 8. tisíciletí. Všechny letopočty podobného druhu jsou totiž založeny jen na jakémsi „odborném úsudku“, který nedokázal významněji zpřesnit ani široce založený interdisciplinární výzkum: geologie neumí nuance v tak malém řádu vůbec rozpoznat, klimatologické modely vycházejí z příliš mnoha nejistých premis, archeologické nálezy z těchto dob jsou jen velmi ojedinělé a metodou měření obsahu radioaktivního uhlíku má smysl zkoumat pouze stáří organických látek. O prerogativu „svých“ kultur se na základě podobných nálezů pochopitelně hlásí i badatelé specializovaní na jiné oblasti Středního východu......"

  Správu o potope a stvorení prevzali takmer všetky kultúry sveta, lebo od Noacha pochádza celé súčasné ľudstvo.
Na svete existujú neviditeľné bytosti, ako som o nich písal v článku pôvod mýtov. Boh okrem ľudí stvoril aj množstvo ďaľších bytostí rôznych stupňov a hierarchií. Bol medzi nimi aj Satan. Ten sa v príhodnom čase vzbúril proti Bohu. Nemusel!  -Jeho prirodzenosť bola pôvodne dobrá, avšak urobil to čo urobil a Boh ho zvrhol z neba. Podarilo sa mu potom oklamať prvých ľudí na zemi a začali Boha neposlúchať. -Ľudia mali od prirodzenosti sklon konať dobre, ale s týmto odpadnutím vstúpila do sveta tendencia ku zlému. Boh zveril nad Zemou vládu ľuďom, ale odkedy nás Satan zviedol - vládne on. Cesta naspäť k Bohu vedie cez Ježiša Krista. Satan sa začal s ľuďmi kontaktovať a navštevovať ich (miesto Boha, ktorý to predtým robil v raji). Satan zviedol na počiatku do bludu a vzbury ešte aj množstvo anjelov v nebi a stali sa tak padlými anjelmi (démonmi). Aj oni sa kontaktujú s ľuďmi. Prekrútili všetky pôvodné informácie o potope a stvorení sveta a zaviedli do národov mýty a legendy. Satan si chce udržať svet v blude, aby nespoznali pravého Boha. Kázal ľuďom postaviť si sochy bohov (čo sú vlastne démoni zjavujúci sa ľuďom ako "bohovia"), aby im vzdávali posvätnú úctu. -Vyžadujú to od človeka aj dnes a preto milý čitateľ - ak nepatríš Bohu; budú sa ti diať v živote rôzne nespravodlivé veci - aj keď si relatívne dobrý. Tieto sošky bohov a bohýň nachádzame vo vykopávkach už materiálnych kultúr. Ľudia sú zmietaný tým, čo vidia (i keď je to fatamorgána). -Veria hneď všetkému čo im tieto bytosti povedia, lebo vidia senzáciu. -Vidia niekoho kto sa im zjavil a vyžaruje z neho svetlo! Jedna z prvých kultúr po potope bola Sumerská. -Na ich hlinených tabuľkách je kopa svedectiev o kontakte s týmito bytosťami. Množstvo zavádzajúcich správ a prekrútenej pravdy tam napísanej, snáď nepozná medzí. Informácia o Noachovi a potope bola skreslená medzi prvými. Svedčí o tom Gilgamešov epos, v ktorom sa síce zachovali ešte niektoré pravdivé prvky udalosti, ale celková pointa príbehu je hodená do rozmeru "bohov" a "bohýň" (aby sa zastrelo poznanie o jedinom pravom Bohu). Sumeri boli ešte v dosahu pamätníkov potopy, preto si démoni nedovolili prekrútiť pravdu skrz naskrz, ale národom vzniklým v neskoršom období to bolo prekrútené už dramaticky. -Je nezmysel tvrdiť, že príbeh o potope sa dostal do biblie prevzatím a úpravou od Sumerov. Bolo to naopak. Abrahámovská generačná línia netvorila hneď od počiatku silný národ a preto sa správa o potope udržovala v úzkom kruhu. Tí neskôr založili silný národ (židovský) a rozmnožili opis originálu v takom počte, že sa nám zachoval až dodnes. Jednalo sa o opis pôvodného zdroja a nie prerozprávanie Gilgamešovho eposu. Archa tak ako ju popisuje biblia (a nie Gilgamešov epos) - sa našla! -S rozmermi a miestom pristátia opísanom v knihe Genesis - kapitole 8; bola najdená Ronaldom Wyattom!  -Bližšie informácie o tom si môžete prečítať na stránke Milana Laťku, ktorý si sám išiel overiť či je to pravda... Odkaz je tu: 
 http://www.b-a-n.cz/noemova-archa/vlada-potvrzuje-toto-je-noemova-archa.html