Choď na obsah Choď na menu
 


Najdôležitejšia vec, pre celý váš život.

  

Boh existuje!  Život na zemi bez Boha, nemá zmysel. Je to len chodenie sem a tam a naháňanie sa za vetrom. Boh však chce dať vášmu životu nový smer a cieľ. Človek chodí do práce, aby si zarobil peniaze, za ktoré potom kúpi jedlo. Jie preto, aby mohol ďalej existovať. Existuje preto, aby ďalej pracoval. Inými slovami - pracuje preto, aby jedol a jie preto aby pracoval. Je to neustály kolobeh - stále dookola. A medzi tým si hľadá rôzne zábavy a rozptýlenia, aby aspoň nachvíľu unikol z tohoto kolobehu. Niektorý si za zvyšné peniaze z výplaty zadovážia alkohol, ktorý im umožní chvíľkový úlet. Iný zase trávia voľno pred televíziou. Ďalší na rôznych zábavách, hostinách a radovánkach. Avšak je toto všetko skutočný zmysel prečo je človek na zemi ?
  Ešte dnes môže Boh zmeniť smer a tón vášho života a dať mu jasný zmysel. Budete môcť vedieť, že kráča s vami a potvrdzuje vás. Budete sa cítit prijatý a milovaný od neho. Vaša radosť nebude chvíľková, ale trvalá a ozajstná. Aj keď navonok nebude na vás vždy vidieť úsmev, vo vnútri budete mať trvalý pokoj a radosť - bezpečie a vyrovnanosť. Preto si pozorne prečítajte všetko, čo je napísané v tomto spise...
-  -  -
  Boh sa vzdialil svetu a je preň neviditeľný. Stalo sa tak preto, lebo človek sa od neho odvrátil a začal chodiť po svojich vlastných životných cestách - mysliac hlavne na seba a na svoj zisk. Celé ľudstvo sa odvtedy morálne skazilo a preto je na svete zloba. V každom človeku sa nachádzajú semená morálnej skazenosti a zla. Aj tí, čo sa zdajú byť v očiach iných spravodlivý - a sú uznávaný ako príklad - pred Bohom neobstojja! Oni totiž tiež majú v sebe skazenosť. Nie síce toľko ako ostatný, ale majú. 
 Boh nemá v sebe nijaké zlo a nespravodlivosť! Morálna skazenosť je mu cudzia! Takýto čistý Boh nemohol zotrvať v prevrátenom svete a skryl sa preto pred očami ľudí. Zlo a skazenosť sú mu nepriateľské. Zostal všadeprítomný, ale nikto ho nevidí. Nikto ho ani nenajde aby ho videl, keby prešiel aj celý svet. On ale vidí a počuje všetko. Každý dej ktorý sa kedy odohral, si pamätá.
 Jeho prítomnosť na tomto svete svieti ako jasné svetlo, ale nikto ju nevníma. Dôvod je jednoduchý: „Je tu zlo, ktoré ako husté oblaky svetlu slnka, bránia človeku vnímať túto prítomnosť.“ Každý z nás sme sa pričinili o to, aby oblaky tmy boli hustejšie a svetlo prítomnosti Božej nedostupnejšie. - Je to ako s dieťaťom a matkou. Keď je v náručí matky, má sa dobre. Cíti jej prítomnosť.  Ale akonáhle ho podá niekomu inému, začne plakať. Prestane sa cítiť bezpečne. Nemá už zázemie jej prítomnosti.  Má sa zle! - Aj tento svet sa má zle a ľudia vo svojich vnútrach plačú - lebo sú vytrhnutý z náručia prítomnosti Boha ktorý ich stvoril. Lepšie povedané - sami sa z neho vytrhli svojim zlom. Jeho prítomnosť však naďalej na Zemi  zostáva, lenže ju už nikto nevníma.
  Predstavte si, že sa oblečiete do pevného skafandra a skočíte do vody. Prítomnosť vody je všade okolo vás, ale vy ju necítite. -Bráni vám v tom skafander. Tak isto je to aj s Božou prítomnosťou. Je všade okolo nás, ale ľudia ju nevnímajú pre svoj skafander zla a previnení, ktorý na sebe majú.
  Mnohí si uvedomili, že všetko čo im chýba ku šťastiu je Božia prítomnosť. Avšak začali sa ku tomu dopracovávať vlastným úsilím. Začali na tom pracovať ONI. -Niektorý vynašli rôzne druhy jógy, kde sa cez rôzne ukázňovanie tela a vnútra snažia priblížiť k Bohu. Iný zase skrze meditáciu, bdenie a sústredenie - sa snažia. Ďalší cez pravidelné navštevovanie omší a Bohoslužieb v kostoloch - skrze odriekavanie ružencov a rôznych modlitieb predpísaných v modlitebných knihách - sa snažia. Potom sú takí, ktorý usilujú robiť dobré skutky. Posielajú finančnú podporu hladujúcim v afrike a krajinách ázie. Ukázňujú svoje správanie a jednanie - a všade kde niekto niečo potrebuje sú tam k dispozícii, aby pomohli. To všetko robia s vedomím upretým na Boha - snažiac sa mu týmto priblížiť. Také snahy si môžeme ako rebríky, stavané ľuďmi. -Jeden je kratší a iný dlhší. Všetky sú stavané na to, aby sa človek dostal späť do prítomnosti Boha (kde sa bude mať skutočne dobre). Avšak ani jeden nieje dostatočne dlhý, aby preklenul oblaky zla a dopravil niekoho úplne a natrvalo k Bohu.  Prečo?  - Lebo ich stavia ČLOVEK ! - Vlastným úsilím, snahami a múdrosťou!  Všetci ľudia sú skazený! Niekto viac - iný menej. Každý sa vo svojom živote niečim previňuje. -Oni sa síce snažia čosi robiť (to je OK), ale v mnohých ďaľších oblastiach života sa prehrešujú. Je to ničo podobné, ako keby bol chirurg zároveň vrahom. -Zachraňuje životy (to je OK), ale keď príde z práce domov vraždí tých, ktorých nenávidí. Všetko čo dobré robil je "zmiatnute zo stola". -Podobne aj úsilie človeka dostať sa k Bohu je poškvrnené... -Je "zmiatnute zo stola" jeho zlým jednaním a myslením v iných oblastiach. Takto sú všetky naše dobré snahy poškvrnené.
  Čistú bielu košeľu, ktorá má rukáv zašpinený od atramentu si určite nedáte na saba a nepôjdete s ňou na svadbu ! Tá trocha špiny ju znehodnocuje ako celok. Nevadí, že je väčšina ešte biela. Nezoberiete ju! - Tá trocha zla - aj na najlepších ľuďoch - znehodnocuje pred Bohom celý ich život a dobré skutky. -Špinavou handrou čistú dlážku neumyjete! Podlaha bude čistá len do tej miery, do ktorej je čistá handra.
Boh - čistý a dokonalý - to takto vidí! - Človek je v jeho očiach príliš nedostatočný. -Nevadí, že sa nám niektorí zdajú byť dostatočný. V každom je semeno skazenosti. - Ľudské snahy - rebríky - nikoho nenaplnia pokojom a istotou. Božia prítomnosť zostáva stále bokom zo spomenutých dôvodov.
  Riešenie ponúka sám Boh! On vás miluje. - Má vás rád a má o vás záujem. Nieje mu jedno, ako vám je vo vašom živote a preto ponúka východisko. Chce ho naplniť zmyslom a udať mu úplne nový smer. Chce vám dať radosť a pokoj, istotu a bezpečnosť. Chce, aby ste sa nachádzali v jeho nádhernej prítomnosti.
 O to čo mu človek ponúka, moc veľký záujem nemá. On však - čistý a dokonalý - dal dokonalé riešenie, ako sa vrátiť ku nemu späť. Toto riešenie už nieje poškvrnené žiadnym zlom, lebo Boh ktorý ho dal je bez viny. Od vás iba očakáva, že tomu uveríte a prijmete to. Žiadne ľudské snahy sa k tomu nemusia a ani nesmú pridať.


Toto je to riešenie:


  Boh poslal od seba veľvyslanca - svojho syna - ktorý sa ku tomu dobrovoľne rozhodol. Dal mu narodiť sa na zem spôsobom akým sa rodia ľudia. Narodil sa zo ženy ktorá nebola oplodnená mužom, ale Boh sám stvoril zárodok v nej pomocou svojej nadprirodzenej moci. Predtýmto k nej poslal ešte posla ktorý sa jej zjavil a povedal, aby dieťa - keď sa narodí - volali JEŽIŠ (čo v preklade znamená "BOH JE ZÁCHRANCA"). - On bol ten prorokmi stáročia predpovedaný KRISTUS (čo v preklade znamená "POMAZANÝ"). - Presne predpovedali kde sa narodí a ako. Počas svojho pozemského života sa dokonale držal bokom od každej zloby a prevrátenosti. Aj napriek tomu, že mal také isté telo ako my, nemyslel ani raz špatnú myšlienku a nemal nikdy zlý úmysel. -Morálne skazené myslenie a jednanie, mu bolo cudzie. Držal sa v úplnej bezúhonnosti. Takto niesol spoločné rysy aké má Boh - totiž čistota a dokonalosť. Nemal nad sebou žiaden oblak zla a skazenosti.
  Keďže žil bez viny, cítil neustále Božie svetlo a prítomnosť, ktorý potom cez neho robil veľké zázraky. - Na nemocných kládol ruky a okamžite boli uzdravený (nie postupne liečený). Na diaľku slovom uzdravil niektorých už zomierajúcich, ktorým nemoc hneď zmizla. Boli aj takí čo zomreli a na jeho rozkaz sa vrátili späť k životu. (V jednom prípade 4 dni mŕtvy muž - ktorého telo už zapáchalo rozkladom - znovu ožil na jeho slovo. ) -Pri istej príležitosti rozmnožil 5 chlebov a 2 ryby tak, že sa najedol zástup 5000 ľudí. Na inom mieste na rozkaz zastavil búrku s vlnami ktoré už už išli potopiť loď. -Tieto a iné zázračné veci robil Ježiš. Oni boli neklamným svedectvom, že Boh bol s ním. Počas svojho života presne predpovedal akou smrťou zomrie. Predzvestoval, že ho popravia a že po troch dňoch opäť ožije.
 - Akú má však toto všetko súvislosť s tým, aby mohol byť človek vyslobodený zpod oblakov svojich vín a uvoľnený do slobody Božej prítomnosti a svetla? - Tu je odpoveď:
  Položili ste si niekedy otázku prečo je na svete smrť? Berieme to ako samozrejmosť. Každý človek raz zostarne a zomrie. Hodinky dôjdu. Auto sa časom opotrebuje zhrdzavie a vyhodí do šrotu. - Málokto si však uvedomuje, že bunky v telách živých organizmov sa obnovujú na základe genetickej informácie v nich uloženej. Človek by teda mal živť večne. Napríklad bunky rakovinového nádoru majú vyriešený problém s konečným počtom delení. Rakovina žije donekonečna (alebo dokedy nestrávi svoju obeť). - Zdravým tkanivám však delenie raz skončí a človek zostárne a zomrie. Prečo? - To zatiaľ nevie nikto. Isté objavy na tomto poli síce existujú, ale konečné vysvetlenie chýba. Normálny stav je, že človek by mal žiť večne - a nie umierať!  Keď Boh stvoril prvých ľudí - stvoril ich ako bytosti s nepretržitou existenciou. Smrť sa objavila až potom - ako dôsledok ich odvrátenia sa od neho. Rozhodli sa prestať ho polúchať a začali robiť veci po svojom. Začali páchať zlo a preto do ich životov prišlo stárnutie a smrť.
  Tak tomu je podnes. Ľudia páchajú zlo a smrť nad nimi panuje.  Nikto sa jej nedokáže vyhnúť. - Okrem toho prišli aj nemoci, nákazy, vojny, zemetrasenia, záplavy a iné zlé udalosti. - To všetko pre zlo človeka. Nadto však ešte každý skutok a pohnutka bude zvlášť súdená Bohom raz v budúcnosti. AVŠAK:... Ten, ktorý má meno BOH JE ZÁCHRANCA - Ježiš Kristus prišiel, aby vzal na seba toto zlo a zvrhlosť a nechal sa potrestať Bohom na mieste ľudí. - Za všetky krádeže, vraždy, opilstvá, cudzoložstvá, smilstvá, ohovárky, zlé myšlienky a pohnutky ktoré ľudia spravili; nechal Boh umrieť svojho syna - Ježiša Krista - ich rukami. Na mieste ľudí, ktorí toto všetko robili a robia, trpel niekto iný - totiž Boží syn!  -Pre lepšiu predstavu, uvediem ilustráciu:
  Predstavte si mladého človeka, ktorý v podnapitom stave podpáli banku - Okamžite prichádzajú požiarnici a zachraňujú čo sa dá. Prichádza aj polícia a dochytí páchateľa. Mladík je predvedený pred súd. Zasadá mu jeden veľmi bohatý sudca. Škoda bola vyčíslená na 10 000 000 korún. -Začína si uvedomovať svoj nerozum a bláznovstvo ktoré spravil. Teraz sa už ale nedá nič robiť a zmeniť. Ponesie tvrdý trest.  -„V bdelom stave by ma takéto niečo nikdy nenapadlo.“ - hovorí sám pre seba a búcha rukou do čela.
Po vynesení rozsudku sa pustí do hlasitého beznádejného plaču. ...Tu sa však stane čosi nepredvídané: Sudcovi príde odsúdeného veľmi ľúto a aj on sa s ním pustí do plaču. Chápe, že keby celý svoj zbytok života drel, nedokáže vyplatiť ani polovicu. Majetný sudca preto vstane a zaplatí všetko za neho. Mladík - keď to vidí - zostáva ako omráčený. S otvorenými ústami uprene hľadí na sudcu. Také čosi v živote nevidel. Po dlhej chvíli - keď sa spamätal - začal skákať radosťou a hlasito sa smiať. Na beznádejný plač už úplne zabudol. Beží k sudcovi - padá mu okolo krku a vrúcne ďakuje. Odvtedy  - keď ho stretne - chváli ho, aký to je dobrý človek. - Priateľom a známym rozpráva čo mu vykonal a vychvaľuje ho pred nimi...
  Takýmto sudcom je Boh. - Požiar sú naše zlé skutky, ktoré sme od mladosti robili. - Vyčíslenie škody sú príslušné tresty za ne. Boh však zatiaľ ešte nikoho netrestá! Všetci vieme, že za naše viny netrpíme tak, ako by sme si zaslúžili.  Boh už poslal potrebnú sumu na zaplatenie - a tou bolo UTRPENIE A SMRŤ JEŽIŠA KRISTA!
Odvtedy ako sa to stalo, má Kristova smrť a krv moc očistiť jednotlivca od hriechov. -Má moc očistiť aj svedomie a urobiť z človeka "čistý a nepopísaný papier"! Očistití od všetkých zlých skutkov, myšlienok, pohnutok, ktoré kto kedy robil a dá nový začiatok. - Sú to len vaše zlé skutky, myšlienky, alebo slová ktoré ste sa rozhodli v minulosti robiť a tie vás vyprázdnili od radosti a života.
 Napríklad niekto ako 16 ročný sa slobodne rozhodol, že každému bude odpovedať tvrdo (vidiac, že ľudia sú poväčšine zlý). Začne to prakticky uskutočnovať a stane sa postupne súčasťou jeho života. Potom je už veľmi ťažké prestať. Je jedno s kým má dočinenia - začína ísť tvrdo a s predsudkami. Ak ale zistí, že sa jedná o niekoho lepšieho než na koho je zvyknutý; dokáže tvrdosť stlmiť a skryť, ale stále je to v ňom a má ku tomu sklony. - Onen zvyk sa s ním vlečie stále a utvrdzuje v ňom až do staroby. Časom môže nabrať aj iné formy. (Napríklad srandovanie a lichotenie). Ale vovnútri je to myslené stále tvrdo a zle. -Ak si človek nedá pozor, môže sa takto skaziť aj v ďalších oblastiach svojho myslenia a jednania. (A to sa často aj deje). Kôli takýmto veciam potom nemá odpočinku a musí stále čosi robiť, aby prehlušil hlas svojho svedomia a vnútra ktoré volá proti nemu, že niečo nieje v poriadku. Hovoria tomu „NUDA“. -Pretoto mnohí niesú schopný veriť v Boha, ale radšej veria čomusi inému, lebo sa nechcú dostať do konfliktu s hlasom svojho vnútra. Dobre vedia, že sa rozhodli robiť zle. Cítia sa vnútorne zle a hľadajú ukojenie aspoň v alkohole, drogách, pôžitkoch so ženami, v hostinách, radovánkach, v neustálom pozeraní na televíziu a podobne. Tieto veci ich ešte viac odďaľujú od dosiahnutia skutočného vnútorného života a činia im ho nedostupnejším a možnosť, že sa čosi u nich zmení, robia beznádejnejšou. Stávajú sa toho otrokom.
  Vnútro človeka si môžeme predstaviť, ako pohár s vodou. Po jeho narodení je voda čistá. Postupom času - keď začne páchať prvé zlé skutky - sa do nej primiešavajú kvapky atramentu. Stáva sa stále čiernejšou a čiernejšou - až nakoniec cez ňu vôbec nevidieť. Ďalší a ďalší zlý skutok je ako nová kvapka atramentu pridaná do vody. - Aj dávne hriechy na ktoré ste už zabudli, majú vplyv na súčasný stav vášho vnútra a povahy. - Keď niekto prvý krát ukradne, musí prekonať veľké zábrany. Potom mu už ale nerobí problém ukradnúť znova. Necíti žiadne zábrany. Jeho povaha je pokrivená! - Tak je to aj s každým iným zlým skutkom a správaním.
  Keď niekto nasadí okuliare s červenými sklami, vidí všetko červené. Ak s nimi žije dlhšiu dobu - začína sa mu vytrácať predstava, ako vypadajú ďalšie farby. Tak je to so zakaleným vnútrom. Ten kto v ňom roky žije zabudol, ako vyzerala vnútorná sloboda ktorú poznal ako dieťa. Nevidí aj mnohé ďalšie veci, ktoré by mal vidieť. Taký stratil vnútornú radosť a šťastie. -To hlavné čo nevidí, je ale BOŽIA PRÍTOMNOSŤ A LÁSKA!
  Ježiš Kristus môže každého od toho OSLOBODIŤ a dať nový začiatok. Potom je možné cítiť sa ako znovuzrodený. Potom je možné byť účastný skutočného vnútorného života a mať slobodu začať nanovo žiť.
 
  Spomenul som, že smrť je na svete preto, lebo ľudia sú skazený. Ježiš bol ale úplne čistý od zla a preto by pôvodne nikdy nezomrel. Nepretržite by žil v tom tele ktoré mal. Boli to však zlé skutky ľudstva ktoré na seba dobrovoľne vzal - akoby ich on urobil - cez ktoré smrť zavládla aj nad ním. Boh ho za ne potrestal a dopustil, aby ho ľudia zabili. - Počas života mal vždy Božiu ochranu. Raz ho chceli kameňovať, no on napriek tomu kľudne prešiel pomedzi nich a nič sa mu nestalo. Nakonci sa jej ale vzdal a oni ho zabili. Bolo to pre naše zlo, ktoré spočívalo na ňom. Jeden z rímskych vojakov ktorý mal nastarosti jeho popravu mu po smrti prebodol bok kópiou. -Skutočne teda zomrel a bol mŕtvy. Pochovali ho do jedného z blízkych hrobov. (Vtedy sa používali ručne vykopané jaskyne, na konci zakryté veľkým okrúhlym  kameňom.) Avšak na tretí deň po smrti, hneď ráno znovu ožil. Vstal v tom istom tele v ktorom aj zomrel a už viacej nikdy nezomrie.
  Keby Kristus nevstal z mŕtvych bolo by to dôkazom toho, že zlo ľudí ktoré na seba vzal a kôli ktorému zomrel zostalo na ňom neodstránené. Vtedy by vlastne nenaplnil svoje poslanie ktoré mal. Nemali by sme nádej na vyslobodenie!
 Keby sa počas svojho pozemského života dopustil len jedného zlého skutku, myšlienky alebo slova; nemohol by vstať zmŕtvych! Sám by bol podobný ľuďom v tom, z čoho ich prišiel vyslobodiť. Smrť by mala naňho stále právo - cez ten jeden zlý skutok. - Viny ľudí by zostali na ňom povždy neodstránené.
  Lenže faktom zostáva, že Kristus vstal z mŕtvych! -Jeho smrť bola a je účinná proti zlu. -Ona už viac nad ním nemá moc. K Božiemu potrestaniu ľudských vín naozaj došlo.
 A tak zostáva až podnes jedinou osobou na celom svete zo všetkých náboženstiev a národov sveta (ktoré kedy existovali a existujú) ktorá vstala z mŕtvych a žije (a už nikdy viac nezomrie). - Neexistuje iná cesta vedúca späť k Bohu, len Ježiš. Nieje na svete iná možnosť ako sa zmieriť a najsť pokoj s Bohom. Všetko ostatné sú len ľudské snahy. -Topiaci sa v bahne si sám nepomôže. Ponára sa stále viac a viac, keď sa snaží zachrániť. Taký potrebuje pomoc niekoho iného ktorý sa v bahne netopí a je na rovnakom mieste a úrovni ako on. -Všetci ľudia sa topia v bahne zla. Bežný človek človeku nepomôže. Topiaci topiacemu nemôže pomôcť. Má dosť čo robiť so sebou. Ježiš ale pevne stál ďaleko od previnení a preto dokáže hocikomu pomôcť.
  Po svojom zmŕtvychvstaní bol ešte určitú dobu (40 dní) s niektorými ľuďmi na zemi ktorý potom neskoršie o tom vydali svedectvo. Normálne s nimi jedol a pil ako pred svojou smrťou. Dotýkali sa ho. Videli jeho smrteľné rany a aj jeho prebodnutý bok. Vkladali do nich ruky. Zhovárali sa s ním. Určitým veciam ich ešte vyučoval. -Potom sa ukázal naraz viac ako 500 ľuďom ktorý ho videli vlastnými očami.  -O tom čo videli a počuli všade svedčili. Aj písomne boli zachytené tieto svedectvá z ktorých niekoľko sa zachovalo až podnes. Nakoniec sa pred ich zrakmi vzniesol do výšky a sľúbil, že sa znovu nečakane vráti aby si vzal svojich verných a súdil svet. Povedal, že príde takým istým spôsobom akým ho videli odchádzať. Odišiel späť k Bohu do jeho kráľovstva. Teraz čaká aby ho čo najviac ľudí spoznalo a našlo v ňom očistenie vín, bezpečie, lásku a spočinutie. - Chce aby sa ľudia vyhli súdu ktorý má prísť na svet. On je láskavý a nemá záľubu v tom, aby človek trpel za svoje viny a preto je trpezlivý a čaká ešte so svojim príchodom. Všetci ho však uvidia - celý svet¨- keď príde.
Ježiš zastupuje ľudí v ľudskom tele pred Bohom vo veci vín človeka, aby vytrhol z moci budúceho súdu každého, kto našiel nový život v ňom. - On sa musel narodiť v ľudskom tele a žiť v takých istých podmienkach ako ostatný, aby skúsil tie isté pokušenia, tie isté nástrahy, tie isté podmienky, to isté telo. Aby zvíťaziac nad tým mal právo niesť na sebe to v čom sám nepodľahol - ale druhý v tom bežne podliehajú. -Nechal sa za to Bohom potrestať, ako by to on urobil.
  Ježiš Kristus svojim utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním vytvoril pre človeka možnosť úplneho očistenia a vyslobodenia od jeho skazenosti a zla a návrat späť do blaženej a nádhernej Božej prítomnosti. Jednoducho povedané: Vytvoril pre vás všetkýčh čo toto čítate možnosť aby vaše oblaky ktoré vás delia od Boha boli rozdúchané a aby ste sa mohli kochať v jeho svetle a prítomnosti. Máte možnosť obdržať radosť, pokoj, istotu a spočinutie v ňom. To, čo ľudia bežne na tomto svete nemajú - to sa vám teraz ponúka. -Prečo to všetko Ježiš urobil? - Pretože vás miluje. Z bezpríčinnej a ničím nezaslúženej lásky to všetko pre nás urobil.
Akým spôsobom sa to môže stať realitou aj vo vašom živote? Ako sa môžete aj vy dostať do Božej prítomnosti?
Je to jednoduché. Musíte tomuto všetkému uveriť a viac sa nestarať. Podobne ako keď sadnete do lietadla a dôverujete pilotovi, že vás prevezie cez oceán bez toho aby sa zrútil s vami kdesi uprostred cesty do vody. - Tak aj vy musíte všetkému tomuto uveriť. Iná cesta nieje. Bez viery nieje možné ľúbiť sa Bohu.
- Tak ako vo viere v cestovný poriadok idete na zastávku a čakáte tam na autobus - aj keď ho ešte nevidíte; tak musíte tomuto Božiemu plánu záchrany uveriť. Iná cesta nieje.
  Boh o ktorom vám tu vydávam svedectvo je všadeprítomný. Všetko počuje a všetko vidí! Všetko pozná a vie.
Ak ste uverili a rozhodli sa to prijať, musíte mu to ešte povedať nahlas svojimi ústami. Povedzte Kristovi vlastnými slovami, že sa zriekate svojho doterajšieho života a rozhodujete žiť pre neho.
  Nehovorte mu to ak ste sa ku tomu dobrovoľne a naozaj nerozhodli! Nehovorte mu to ak ste tomu neuverili! -Vtedy si ešte raz pozorne prečítajte všetko od začiatku.
Počas hovorenia k Ježišovi si nemôžete pred oči postaviť nejakú sošku z dreva, kovu alebo niečoho iného. -Nepredstavujte si ani žiaden „svätý“ predmet! -To všetko Boh nenávidí a je mu nepriateľské. Aj takéto veci totiž patria medzi zlé skutky ľudí!  -Kľakať pred sochou a klaňať sa jej je Bohu ohavné, lebo ho to uráža a znižuje na ľuďmi vytvorený predmet. -Jednoducho len pozdvihnite oči hore a hovorte k Bohu nahlas. Poloha nieje rozhodujúca. Môžete pri tom stáť, kľačať či sedieť. -Mať ruky zložené, rozprestreté alebo pri tele. -Bohu ide o vaše vnútro.
  Dám vám na tomto mieste vzor slov na základe ktorých k nemu môžete hovoriť ak sa s nimi stotožníte. Nieje to šablona podľa ktorej treba presne opakovať, ale vzor. Bohu máte hovoriť vlastnými slovami! -Ešte raz veľmi zdôrazňujem: BOHU IDE O VAŠE VNÚTRO!  -On vie ako to beriete a čo si pri tom myslíte. Nemá význam pred ním nič skrývať alebo hrať.
  Ak budete cítiť, že sa máte pri niektorej vete zastaviť a rozhovoriť o nej viac; tak to urobte!
  Najdite si teda nejaké osamotené miesto kde vás nebude nikto rušiť. Prestaňte myslieť na všetko čím bola predtým zamestnaná vaša myseľ a začnite myslieť len na samotného Krista. - Hovorte mu potom tieto slová:


 - Bože, prihováram sa ti v mene tvojho syna Ježiša Krista ktorého si poslal na svet aby trpel a zomrel aj za moje viny. Nehnevaj sa na mňa prosím už viac za to ako som doteraz žil. Vyznávam ti, že som žil bez teba na svete. Žil som ako som ja uznal za vhodné  a nepamätal na teba. Nehľadal som ťa Bože a nepýtal sa po tebe. Robil som síce aj dobré veci, ale medzi nimi bola aj kopa zlých. Prosím ťa odpusť mi všetky zlé veci  (menujte konkrétne ktoré vám prídu na myseľ a rozhovorte sa o nich a proste o ich odpustenie).  Ľutujem svojho doterajšieho života, že som žil bez teba. Celý ho dávam do tvojej ruky.  - Spolieham sa na to, že ty Ježiš si zomieral za všetky moje viny. Preto ťa prosím poutieraj ich všetky svojou krvou vyliatou pri tvojej smrti a daj ich do zabudnutia a nespomeň na ne už nikdy. Ja odpúšťam všetkým ľuďom, ktorí sa previnili proti mne. (Tí čo vám prídu na myseseľ menujte konkrétne a vyhláste im odpustenie za veci ktorých sa proti vám dopustili). Ja sa rozhodujem žiť nový život ktorý sa ti bude ľúbiť. Pane Ježiši Kriste - vzývam tvoje meno nad sebou. Vyvyšujem ťa nad sebou za kráľa, vodcu a učiteľa. Môj život zasväcujem tebe. Odteraz je len tvoj a nikoho viac.  Odteraz len ty si mojim pánom a vodcom. Rozhodujem sa ťa poslúchať. Voď ma prosím svojim Duchom v mojom ďalšom živote. Potvrdzujem, že všetko čo som ti teraz hovoril myslím vážne. Verím tomu, že si bol mŕtvy a ožil si a žiješ aj dnes a počuješ ma. Všetko čo som ti tu hovoril si počul. Ďakujem ti za odpustenie hriechov a nový život ktorý si mi dal.

- Týmto ste sa zaviazali od tejto chvíle nasledovať Krista a poslúchať ho. Musíte si dať do poriadku akýkoľvek rozhádzaný vzťah s druhým človekom. - Ak ste niekomu ublížili či už slovne alebo fyzicky musíte sa mu ísť omluviť. Ak ste niečo ukradli musíte to vrátiť (pokiaľ sa to dá). Ak ste niekomu niečo závideli prestaňte závidieť. Zložte všetky hádky, hnevy, dráždenia iných k hnevu a podobne. Pokiaľ ste mali vo zvyku ohovárať musíte sa s tým rozlúčiť. Ohováranie alebo vyvyšovanie politických osobností úplne opustite! - Možno máte pravdu v tom, že niektorý robia zle a iný zasa dobre. Ale to nieje dôvodom k ohováraniu alebo vyvyšovaniu. Nieje vašou vecou súdiť. - Nehľadajte viac to čo by bolo pre vás dobré, ale aj pre druhých. Usilujte sa o poriadok svojho života pred Bohom aj pred ľuďmi. Nikdy viac už neklamte a nepodvádzajte (aj v maličkostiach). - Milý priateľ: Ak ste sa rozhodli naozaj Ježiša nasledovať a veriť mu, musíte o toto v živote usilovať a musí to byť vašim cieľom. - Viera bez týchto skutkov je mŕtva. A ak ste sa aj dostali do prítomnosti Boha a žije vaša viera a vy toto nerobíte a nerastiete v tom každý deň - ona zomrie.
 Samotné skutky bez viery sú zbytočné. - Treba najprv uveriť v Krista a až potom majú význam!
  Majte neustále v živote obrátenú myseľ na Ježiša a v tom odstupujte od všetkého zlého jednania na ktoré ste boli zvyknutý a nahradzujte ho dobrým.
  Predstavte si svoje špatnosti, ako dvojtonové kamenné kvádre. Vašim cieľom je tieto kvádre zdvihnúť a premiestniť na iné miesto. Svojimi rukami ich ale neudvihnete a preto si vezmete na pomoc žeriav. Potom vám už stačí len slabou silou pohybovať pákami a on svojou veľkou silou kvádre prenesie za vás. - Ćlovek ktorý nemá Krista je na tie svoje dvojtonové špatnosti odkázaný sám a preto ich neudvihne. Ale ten kto má Krista má žeriav pomocou ktorého svoje zlé návyky ľahko odhodí. Nesmie byť však lenivý a musí si do toho žeriavu sadnúť a tú prácu s pákami vykonávať. Treba v tom byť trpezlivý a vytrvalý.
- Myslite vo svojom živote neustále na Krista a v tom vykonávajte svoje dobré skutky a odstupujte od zlých. Keď to budete robiť takýmto spôsobom a budete v tom vytrvalý, bude to pre vás ľahké a radostné a ako dôsledok toho sa vám postupne bude odkrývať úplna plnosť Božej prítomnosti a svetla, akú je len možné na tomto svete prežívať. Totiž len on zvíťazil nad ľudským zlom a vstal z mŕtvych a preto on jediný má právo dať človeku silu prestať sa naďalej previňovať. - Neznamená to mať neustále plnú hlavu myšlienok o Kristovi. O tom tu nehovorím. To by ste sa potom ani vo svojej práci, či škole nemohli sústrediť na vykonávanie svojich povinností. Ide tu o čosi iné. Dám vám opäť príklad: - Predstavte si chudobného človeka, ktorý sa predieral svojim životom, ako vedel. Celý život ho kôli tomu sprevádzali stres, nepokoj, nervozita, strach. Na prekonávanie rôznych prekážok nenachádzal v sebe silu.
Avšak prišiel do jeho života zlom. Vyhral v lotérii 100 000 000 korún. Od toho okamžiku sa mnohé ťažkosti z jeho života vytratili. Musí ešte chvíľu bojovať s nervozitou a nepokojom, na ktoré si zvykol, ale pri pomyslení na svoj majetok, je to pre neho hračkou. Je pokojný a vyrovnaný. Vždy, keď sa dostane do novej zlej situlácie, ( napríklad keď sa niekto proti nemu bezdôvodne rozkričí ), myslí na svoj majetok a odpovedá kľudne. Aj v práci naň myslí ( ak by do nejakej chodil ) a má z neho potešenie. Na povinnosti sa vie lepšie sústrdiť.
 - Nieje to však jeho hlava, ktorá je plná informácii a myšlienok o ňom. To by mu bolo na prekážku v sústredení sa. Je to ale jeho vnútro, ktoré naň hľadí neustále. Je tam spočinuté a pripomína si ho. Počas tohoto spočinutia, dokáže vykonávať akúkoľvek prácu omnoho lepšie. Aj pamätať si mnohé veci dokáže lepšie.
Podobne je tomu aj s Kristom. Treba na neho neustále hľadieť a pripomínať si ho vo svojom nútri. A v tomto vykonávať akúkoľvek prácu, dobré skutky a odstupovanie od zlého. Tak je treba neustále žiť, byť k tomu vždy naplno odhodlaný a byť v tom vytrvalý a trpezlivý.
  Existujú dva svety. Jeden je pre naše oči viditeľný a druhý neviditeľný. Je to svet v iných dimenziách a rozmeroch nášho časopriestoru. Je to niečo podobné, ako keby sme mali nepríklad dvojposchodový svet. Tí ľudia, čo žijú na prvom poschodí nevidia ľudí, ktorí žijú na druhom a opačne. Obidva svety sú však aj napriek tomu skutočné a reálne, akurát že sa nachádzajú v inej rovine - v inej dimenzii. My, obyvatelia tohoto kozmosu, poznáme len 4 rozmery: výška, šírka, dľžka a čas. Avšak sú aj ďalšie rozmery: piaty, šiesty, atď.. Teda existujú priestory, ktoré sú od nášho vzdialené na úrovni piateho rozmeru a pri tom môžu byť totožné s našim na úrovni našej štvorrozmernosti. - Ale preto, že sú od nás vzdialené na úrovni toho piateho rozmeru, trebárz iba o jeden meter, my ich nevidíme. Človek je totiž štvorrozmerná bytosť a je uspôsobený na existenciu len v týchto štyroch rozmeroch.
 Boh však prebýva v priestoroch a rozmeroch, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Predsa je však blízko nás a je neviditeľne prítomný. Jeho kráľovstvo nieje z tohoto sveta, ale môže z neho k nám zasahovať a aj zasahuje. - Teda aj keď ho nevidíme, je rovnako reálne, ako náš svet. Rovnako hmatateľné a skutočné.
 Boh na tomto svete zanechal knihu, ktorú my ľudia poznáme pod názvom „BIBLIA“. Biblia nebola napísaná prijamo Bohom v akomsi krátkom časovom okamihu a daná ľuďom. On má totiž iné spôsoby, ako podáva o sebe správu. Od chvíle, keď stvoril svet, zjavoval sa ľuďom vo viditelnej podobe a oni o tom zanechávali správy, ktoré zapísali. Zbierku takýchto písomných svedectiev, nazývame Biblia. Sú to písomné dokumenty desiatok ľudí, ktorým sa Boh zjavoval na rôznych miestach a v rôznom časovom období od stvorenia sveta až do roku 100 nášho letopočtu. V nich opisujú, čo Boh hovoril, poprípade ako vyzeral a čo ešte popri tom videli.
Pri niektorých to bolo tak, že sa ich zmocnil a hovoril cez ich ústa, alebo písal cez ich ruky. Je to niečo podobné, ako keď zoberiete bábku a vkladáte jej svoje pohyby alebo slová. V Biblii je opisovaný len jeden prípad toho, že Boh niečo sám napísal a dal to do ruky človeku a ten to dal ostatným. - Samozrejme, že Boh sa ľuďom takýmito spôsobmi zjavoval aj naďalej po roku 100 a zjavuje dodnes. Avšak svedectvá obsiahnuté v Biblii sú záväzné a nieje v nich žiaden klam. Podľa nich sa dá rozsúdiť pravda od bludu. Keby dostal niekedy niekto zjavenie a jeho obsah ( učenie ), by protirečilo učeniu Biblie, tak to nebol Boh, kto to zjavenie dal. Boh si nemôže protirečiť. On, ktorý je pravda, ktorý klamanie pokladá za veliké previnenie, nemôže klamať. Nemohol raz dať napísať do Biblie jednu vec a po niekoľkých rokoch, alebo tisícročiach, tvrdiť čosi opačné. To by sa dopúšťal previnenia. On je však čistý a bez previnenia. Ľudská skazenosť s ním nemá nič spoločné. - O tom, odkiaľ pochádzajú takéto falošné zjavenia a čo je ich pôvodom, si povieme v druhej časti tohoto spisu.
- Biblia sa delí na dve časti: Na starú zmluvu a novú zmluvu. Boh uzatvoril s človekom zmluvu. O význame tej starej, sa tu nebudem rozpisovať. Pre každého človeka dnes, je záväzná nová zmluva.
 Tak, ako továreň alebo firma uzatvorí s robotníkom zmluvu a on potom pre nich pracuje a dostáva výplatu, tak aj Boh uzatvoril s ľudstvom zmluvu. A tá nová zmluva, je zmluva v krvi Pána Ježiša Krista. V jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Záleží len na človeku, či vstúpi do tohoto zmluvného vzťahu s Bohom.
 Slovo „Biblia“, je cudzie a znamená v preklade „Knižnica“, alebo „Súbor kníh“. - A naozaj, ako sme si už povedali, je to súbor viacerých kníh od viacerých ľudí, z viacerých miest a rôzneho času. Tu dávam zoznam tých kníh:

STARÁ ZMLUVA:

  Historické knihy:             
                              
1.  Prvá Mojžišova                  
2.  Druhá Mojžišova                          
3.  Tretia Mojžišova       
4.  Štvrtá Mojžišova                         
5.  Piata Mojžišova                   
6.  Jozuova              
7.  Sudcov                      
8.  Rut                           
9.  Prvá Samuelova      
10. Druhá Samuelova                          
11. Prvá kráľov               
12. Druhá kráľov                             
13. Prvá kronická                  
14. Druhá kronická    
15. Ezdrášova
16. Nehemiášova
17. Ester

 Vyučujúce knihy:

18. Job
19. Žalmy ( piesne )
20. Príslovia
21. Kazateľ
22. Pieseň Šalamúnova

 Spisy prorokov:

23. Izaiáš
24. Jeremiáš
25. Plač Jeremiášov
26. Ezechiel
27. Daniel
28. Ozeáš
29. Joel
30. Ámos
31. Abdiáš
32. Jonáš
33. Micheáš
34. Náhum
35. Abakuk
36. Sofoniáš
37. Aggeus
38. Zachariáš
39. Malachiáš

 

NOVÁ ZMLUVA:

  Historické knihy:                
                                   
1.  Evanjelium podľa Matúša        
2.  Evanjelium podľa Marka         
3.  Evanjelium podľa Lukáša        
4.  Evanjelium podľa Jána          
5.  Skutky apoštolov               
                                   
  Listy apoštolov:                 
                                   
6.  List Pavla do Ríma             
7.  Prvý list Pavla do Korintu     
8.  Druhý list Pavla do Korintu
9.  List Pavla do Galácie              
10. List Pavla do Efezu
11. List Pavla do Filipis          
12. List Pavla do Kolosis
13. Prvý list Pavla do Tesaloniky
14. Druhý list Pavla do Tesaloniky
15. Prvý list Pavla Timoteovi
16. Druhý list Pavla Timoteovi
17. List Pavla Títovi
18. List Pavla Filemonovi
19. List Hebrejom
20. List Jakuba
21. Prvý list Petra
22. Druhý list Petra
23. Prvý list Jána
24. Druhý list Jána
25. Tretí list Jána
26. List Júdu

 Prorocká kniha:

27. Zjavenie Jánovi

 

Komentár ku niektorým knihám:

- Slovo „evanjelium“ je cudzie a znamená v preklade „radostná správa“. Tieto knihy - „evanjeliá“, opisujú život, učenie a zázraky Ježiša Krista a to od štyroch rôznych svedkov nezávisle. Od Matúša, Marka, Lukáša a Jána.
- Slovo „apoštolovia“, je tiež cudzie a znamená v preklade „vyslanci“ ( v tomto prípade Boží vyslanci ).
- Kniha „skutky apoštolov“ už zachytáva čas po smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša. Začína jeho odchodom späť k Bohu a pokračuje opisom života a učenia apoštolov a zázrakov, ktoré Ježiš cez nich robil po tom odchode.
Všetci apoštolovia, vystupujúci v Novej Zmluve, mali jednu vec spoločnú - totiž videli Pána Ježiša na vlastné oči. Traja z nich dokonca boli jeho veľmi blízkymi spoločníkmi, takže ho dobre poznali. Boli s ním takmer každý deň. Chodili s ním skoro na všetky miesta, kam chodil. Boli účastný prevážnej väčšiny jeho zázrakov, keď ich robil a to ako blízky očitý svedkovia. Mnohým veciam ich vyučoval do hĺbky. Boli to: Peter, Jakub a Ján. Samozrejme, že aj ostatný apoštolovia boli často s ním, ale títo zvlášť.
- Kniha „Zjavenie Jánovi“, opisuje zjavenie sa Ježiša Krista Jánovi na ostrove Patmos v Stredozemnom mori, ktorí sa mu tam zjavil niekoľko desaťročí po svojom odchode k Bohu. Ježiš mu v tom zjavení ukázal, čo sa bude diať ďalej na tomto svete, až dokiaľ znovu nepríde a neodsúdi ho za jeho bezbožnosť. Sú tam teda zachytené aj súčasné udalosti, ktoré sa dejú dnes a tiež také, ktoré sa ešte len budú diať.
- Knihy Novej Zmluvy boli napísané v krajinách na sever a na východ pri stredozemnom mori v prvom storočí nášho letopočtu, kedy sa všetky tieto udalosti udiali. Bolo to teda zhruba pred 1900 až 2000 rokmi. Všeobecne používaným jazykom medzi národmi v tej dobe bola ľudová gréčtina, tzv. „koiné“. Preto aj originál Novej Zmluvy bol napísaný týmto jazykom. Originál Starej Zmluvy bol zas napísaný Hebrejskou rečou a niektoré jeho časti Aramejskou. Na svete je len jedna biblia a to jej originál. Neexistuje žiadna katolícka biblia alebo evanielicka biblia alebo baptistická biblia, ako si mnohý myslia. Existuje len katolícky alebo evanjelický alebo baptistický preklad biblie, nič viac. Preto keď si vezmete tú alebo onú, dočítate sa z nich prakticky to isté, len inými slovami.
  O vierohodnosti biblii hovoria aj mnohé archeologické vykopávky a objavy, ktoré potvrdzujú jej obsah. Existujú tiež písomné dokumenty, ktoré sú rovnako staré, ako jednotlivé biblické knihy a hovoria o tých istých udalostiach, ako oni. Potvrdzujú tak pravosť ich obsahu. - Tu vám dávam názvy niektorých kníh napísaných v súčasnosti, pojednávajúcich o vierohodnosti biblii dopodrobna:
P. J. Wiseman, Vznik knihy Genesis.  ( Genesis je názov prvej knihy Mojžišovej, ktorá sa nachádza v starej zmluve a v ktorej sú opisované dosť podstatné historické udalosti celej zeme, počnúc stvorením sveta )
F. F. Bruce, Vierohodnosť Nového Zákona
A ešte jeden odkaz: www.biblickearcheologickenoviny.cz

 

 Existujú dva svety. - Jeden je pre nás viditeľný a druhý neviditeľný, ale predsa reálny.
Boh v Biblii z časti opisuje, čo sa v tomto druhom svete nachádza. -Je tam jeho kráľovstvo, ktoré je omnoho rozmernejšie, ako si len vieme predstaviť. A je tam tiež miesto ustavične horiaceho ohňa - ohňa horiacej síry, ktoré je tiež neprdstaviteľne rozmerné.
 Ľudia žijúci na zemi, nie sú jediné rozumné bytosti, ktoré existujú. V kráľovstve Božom sa okrem Boha nachádza tiež obrovské množstvo ďalších bytostí, ktoré on stvoril. Je ich omnoho viac, ako počet všetkých obyvateľov zeme. - Boh však aj napriek tomuto množstvu nezabudol na žiadneho jednotlivca žijúceho na Zemi a s každým môže a chce mať osobný intímny vzťah. Čo tomu bráni, sme si už vysvetlili.
  Zlo človeka okrem toho, že zakalilo jeho vnútro, ako som to vysvetlil na príklade s pohárom čistej vody a atramentom, nahnevalo a urazilo aj samotného Boha. - On zasľúbil, že sa jedného dňa zjaví celému tomoto svetu. V osobe Ježiša Krista bude súdiť všetkých ľudí ktorých to zastihne - za ich bezbožné skutky a zlobu, ktorá bude v tom čase vyhrotená do veľkého rozmeru. Avšak tesne predtým, ako sa to bude mať diať, budú všetci, ktorí patrili Kristovi a nasledovali ho, vzatí zo Zeme a premiestnený do jeho kráľovstva. Potom začnú súdy. Nakoniec bude Zem a všetko čo je na nej, spálené ohňom. - Ako sa to všetko bude diať, je opisované v poslednej knihe Novej Zmluvy - v Zjavení Jánovi, ale z časti aj na iných miestach Biblie.
 Príde chvíľa, keď mŕtvy vstanú a dostanú telá a spolu s tými, ktorý budú akurát vtedy žiť, sa postavia pred Boží súd. Boh bude nad každým vynášať rozsudok. Aj telá tých akurát žijúcich, budú vtedy premenené a všetci ich budú mať uspôsobené na nepretržitú existenciu, na existenciu večne. I tí, ktorí zomreli pred tisíckami rokov, ktorých telo je už dávno rozpadnuté v zemi, vstanú a budú žiť vo večných telách, ktoré už nikdy nemôžu zomrieť. Ale len tí, ktorí uverili radostnej správe o Ježišovi Kristovi, ktorú som vykreslil na prvých desiatich stranách tohoto spisu, budú vpustený a vojdú do Božieho kráľovstva. Tam už nikdy nebude zármutok, plač, nuda, nezáživnosť a bolesť, ale len neustála radosť, pokoj, blaženosť, ktorá sa na tejto zemi nedá nikdy prežiť, nech by človek robil čokoľvek a išiel kamkoľvek. - No však tí, ktorí neuverili, ( nie ktorí nevedeli ) a odmietli ponúkanú milosť, budú vrhnutý do ohňa, kde sa budú navždy mučiť. Aj tí, čo sa snažili svojimi skutkami priblížiť k Bohu, ktorý stavajú tie rebríky, ako som to
vyjadril na začiatku, budú vrhnutý do ohňa. - Do kráľovstva sa dostanú len ľudia dokonalý, ktorý sú úplne bez viny.  Keďže však oni niesú bez viny, musia byť za ne vhodený do ohňa. - Nakoľko však ani jeden človek na zemi nieje bez viny, mali ísť pôvodne všetci do večného utrpenia v ohni. Ale Kristus už potrebnú cenu za ľudí zaplatil, keď bol umučený k smrti a preto viny tých, čo v neho veria a žijú pre neho, sú zmazané. Boh ich vidí cez Krista ako dokonalých a preto môžu byť vpustený do jeho kráľovstva. Dokonalý Boh nemôže zniesť to, aby k sebe vpustil čo i len jediným previnením poškvrneného človeka. Preto z vlastných snáh sa tam nikto nedostane. Len cez Krista je možné sa tam dostať.
 Kristus svojim utrpením a smrťou, zaplatil aj za viny ľudí, ktorí žili na zemi ešte predtým, ako tu žil on. Tí z nich, ktorý poslúchali prikázania ktoré Boh vydal v starej zmluve, alebo ich mali aspoň snahu poslúchať, boli tiež jeho smrťou očistený od vín. Oni nemohli v neho veriť, lebo sa ešte nebol narodil na svet. Ale mali snahu poslúchať Božie prikázania, ktoré v tej dobe už dávno existovali a preto Kristovo utrpenie a smrť, keď prišiel, očistila aj ich.
 Kristus svojim utrpením a smrťou, zaplatil aj za viny ľudí, ktorí nikdy o ňom nepočuli ale žili podľa svojho svedomia, alebo ho aspoň mali snahu poslúchať. - V novej zmluve sa o tom píše toto: „Keď totiž národy, ktoré nemajú zákon, robia z prirodzenosti to, čo zákon prikazuje, taký aj keď nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. Takí preukazujú dielo zákona zapísaného v ich srdciach, čo dosvedčuje aj ich svedomie a myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo obhajujú.“ ( List Pavla do Ríma, kapitola 2 ) - Takže aj takí vojdú do Božieho kráľovstva.
  Avšak tí, ktorí počuli o Kristovi a neprijali ho ako pána svojho života, alebo mali možnosť o ňom počuť a nechceli, budú vrhnutý do večného ohňa a to bez ohľadu na to, či nasledovali zákon alebo svedomie.
 - Iné miesto, kam ľudia zo súdu pôjdu, neexistuje. Tretia možnosť neni. Očistec neexistuje. Učenie o očistci protirečí Božiemu slovu v biblii, ktorý hovorí, že sú len tieto dve miesta a možnosti. Ježiš to sám hovorí:

Jan 5:29 :  "....a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu."

Človek má okrem svojho tela ešte neviditeľnú existenciu, totiž ducha. Každý z nás je vlastne duch, ktorý žije v tele. Tak ako vodič auta, keď je v aute a chodí s ním, my chodíme počas svojho pozemského života v tele. Keď však človek zomrie, je to ako keď vodič vystúpi z auta. Vtedy duch - to skutočné ja, vystupuje z tela a prechádza do inej dimenzie, do druhého sveta. Každý potom príde na to miesto, na ktoré sa na zemi pripravil a prichystal. Ak niekto prežil život vo viere v Krista, žil pre neho a poslúchal ho, ocitne sa na mieste odpočinku a radosti. Ak niekto odmietol Krista a žil si život podľa seba alebo aj veril v Krista, ale tiež si žil podľa seba ( čo vlastne nieje viera ), bude musieť ísť po smrti do utrpenia v ohni. Keď človek vychádza zo svojho tela, vidí na sebe akési telo, ale nehmotné. Nedokáže chytiť a uchopiť pomocou neho žiadne veci. Nikto iný toto jeho telo nevidí, len on sám, lebo vystupujúc z tela, prechádza pomaly do inej dimenzie. Stáva sa tak vnímavý na veci, ktoré sa tam nachádzajú, ktoré dovtedy nikdy nevidel. Všetko vidí ako realitu. Aj to svoje telo vidí ako úplnu realitu i keď ním nedokáže uchopiť hmotné veci. Všetko je to úplna realita, ako keď žijeme tu na Zemi.
Človek ide po smrti na miesto dočasnej radosti, alebo utrpenia a bude tam až dovtedy, dokiaľ nepríde ten veľký deň Božieho súdu, kedy všetci prevezmú svoje telá, prídu na súd, vypočujú si rozsudok a budú vrhnutý každý tam, kde sa kto počas svojho pozemského života rozhodol a budú tam navždy. Celá Zem bude potom zničená a bude vytvorená nová Zem, na ktorej bude povždy pokoj a spravodlivosť. Od chvíle smrti, alebo keď už zasadne tento súd, sa nedá nič zmeniť. Človek potom nemôže a ani nedokáže zmeniť svoje rozhodnutie, žiť spôsobom života, ku ktorému sa rozhodol na zemi.
 Boh však nechce, aby išli ľudia do ohňa. Preto prišiel Ježiš, ktorý je totožný s Bohom a bol ochotný podstúpiť spravodlivý trest za zlo ľudí. Ježiš Kristus a Boh Otec, sú jeden Boh. Je to pre náš rozum nepochopiteľné, ale je to tak. Boha to rovnako bolelo, ako Ježiša, keď bol mučený k smrti.
  Odpustenie vín, milý priateľu, nieje lacná záležitosť. Boh nemohol a ani nemôže odpustiť len tak, ako si to mnohý myslia. - Niektorý hovoria, že však Boh nakoniec predsalen každému všetko odpustí, lebo je dobrý a nikoho nezanechá v ohnivých mukách. To, že Boh je dobrý a láskavý je pravda. On miluje vinníka. Ale zžieravo nenávidí zlé. Odpustenie nieje lacné, lebo musel niekto zaň trpieť. Spomeňte si na príklad so sudcom a mladým opilcom, ktorý podpálil banku. - Aby vinník mohol dostať milosť, musel niekto tú škodu, ktorú spôsobil zaplatiť. Urobil to ten sudca a preto mu mohlo byť odpustené a mohol byť od trestu oslobodený. Rovnako aj Kristus, už za previnenia ľudí zaplatil a preto tí, čo mu podriadili svoje životy, sú od trestu večných múk oslobodený.
 Ostatný, ktorý pôjdu do ohňa, sa tam dostanú vlastnou vinou, lebo si to vybrali sami. Možnosť voľby má každý len počas svojho pozemského života. - Bezbožníci nebudú odsúdený hlavne preto, že sa opíjali, kradli, klamali, ohovárali a zabíjali, ale preto, že odmietli Krista. Že odmietli ponúkanú amnestiu z múk ohňa. - Kristus totiž už zaplatil potrebné výkupné za zlo ľudí a je tu možnosť oslobodenia. Ak ju však niekto nevyužil, je to jeho chyba. Ponesie si svoj súd. - Už teda nie za svoje viny, čo popáchal, ale za to, že neprijal od nich očistenie, lebo neuveril v Krista a nepodriadil mu svoj život.
  Z tohoto všetkého môže vzniknúť otázka: Prečo ľudia musia trpieť za svoje viny stále naveky a nikdy z nich nebudú očistený ale Kristus za ne trpel len určitý čas a k ich očisteniu došlo? - Je to preto, lebo ľudia sú pôvodcami svojich previnení, ale Kristus nebol pôvodcom ani jedného. On vzal na seba však tie, ktoré robili iný. - Vráťme sa k príkladu s pohárom vody. Naše vnútro sa dá prirovnať k poháru vody. Keď sa človek narodí na svet, je voda zdanlivo čistá. Potom neskôr, keď začne robiť prvé zlé skutky, je to, akoby kvapkal čierny atrament do tej vody. Ľudské vnútro sa tak postupne stane zakaleným a tmavým. - Je to stav v ktorom sa človek potom nachádza. Tá voda zostane stále čierna, dokedy ju chemicky neprečistíte. Tak aj vnútro človeka, zostane stále zakalené, dokiaľ nedôjde k jeho očisteniu. - Ak je pohár zakrytý  môže v ňom voda zostať čiernou aj 100 rokov, 1000 rokov alebo 1000 000. Prakticky stále, až dokedy ju neočistíte. Je to stav. - Aj ľudské vnútro zostane stále znečistené, až dokedy nedôjde k jeho očisteniu. Na celom svete však na to nieje iný prostriedok, len Kristovo utrpenie a smrť. Možnosť jeho prijatia, je len počas pozemského života. Ak sa to nestane v tomto období, bude dotyčný vhodený do utrpenia večného pálenia ohňom. Ten nemá moc očistiť viny a preto tam trpí naveky. Jeho utrpenie nikdy neskončí.
  Kristovi ale stačilo trpieť len dočasne za previnenia druhých. To preto, lebo on sám sa nedopustil ani jedného. Stav jeho vnútra bol vždy čistý ( čistá voda ) a preto nepodliehal večnému utrpeniu. Za viny druhých mu potom stačilo trpieť len dočasne a boli tak navždy zaplatené.

  Milý priateľ. - Ak ste tieto veci, napísané v tomto spise nevedeli, alebo ste o nich nikdy nepočuli, je to preto, lebo drvivá väčšina ľudí to tiež nevie. - Nečítajú totiž bibliu.A väčšina tých, čo ju aj čítajú, nechcú Božej zvesti tak rozumieť, ako ju tam vidia napísanú. Hľadajú rôzne iné výklady, ktoré niesú podľa skutočného znenia textov. - Robia tak preto, lebo niektoré state sú tvrdé a nekompromisné, usviedčajúce vnútro človeka. To je ale pre ľudí veľmi nepríjemné a radšej chcú počúvať čosi iné. Všimnite si, čo o tom hovorí Ježiš: „Vchádzajte tesnou bránou. Priestranná je brána a široká cesta, ktorá vedie do záhuby a mnoho je tých, kto vchádzajú cez ňu, lebo tesná je brána a úzka cesta, ktorá vedie k životu a málo je tých, kto ju nachádzajú.“ (Evanjelium podľa Matúša, kapitola 7).Vidíte, že on sám povedal, že je len málo tých, ktorý pôjdu cestou pravdy.
 Všetko, čo ste si mohli prečítať v tomto článku, nájdete napísané aj v biblii - konkrétne v novej zmluve. Božie slovo tam napísané je jasné a dostupné každému čitateľovi. Rozumieť mu môžu dokonca aj deti. Väčšina jej textov nepotrebuje žiadneho človeka - vykladača, aby vám musel povedať, čo ktorá stať hovorí. - Mnoho takých vykladačov totiž zmierňuje jej obsah, aby chlácholili ľudí, že je všetko v poriadku a že tak, ako žijú, môžu žiť aj naďalej. Kompromisne vykladajú niektoré oddiely Božieho slova a ono už potom nezneje tak konkrétne, osobne a aktuálne v ich ušiach a pre ich životy, ako ho Boh dal. Ľudia sú potom zavedený týmito vykladačmi - teológmi na scestie a nenachádzajú cestu života, radosti a očakávania v Bohu.
 Je len veľmi málo vykladačov, ktorý sa držia znenia textov Biblie tak, ako sú napísané. Tí však obyčajne niesú známymi osobnosťami v rozhlase, televízii, alebo na verejnosti. - Vy ale, milý priateľ, dokážete rozumieť väčšine jej obsahu sám. A zvlášť to platí pre novú zmluvu - s výnimkou snáď poslednej knihy a to zjaveniu Jánovi. - Kúpte si ju, ak ju ešte nemáte a čítajte. Najprv začnite novou zmluvou. Môžete začať knihou „skutky apoštolov“ a pokračovať evanjeliom podľa Jána ( to je kniha hneď predtým ). Tam všade najdete to, čo som v tomto spise písal a ešte podrobnejšie. Na každý deň si prečítajte nejaké 2 až 3 kapitoly.
  Slovo Božie sa dá prirovnať k jedlu. Nie však pre telo, ale pre vnútro. Ježiš o ňom povedal: „Nie len chlebom bude človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst.“ ( Evanjelium podľa Matúša, kapitola 4 ). Preto sa oplatí denne sýtiť týmto slovom. - Nieje dobré naraz sa veľa najesť a potom niekoľko dní hladovať. Treba zjesť na deň toľko pokrmu, aby bol človek stále najedený. Tak je to aj so sýtením sa slovom Božím. Na každý deň, si prečítajte z neho toľko, aby ste boli akurát nasýtený. - Takto postupne prejdite celú novú zmluvu od začiatku až do konca. Keď skončíte, tak začnite znova. Boh vám objasní svoje slovo. Tomu, čomu ste nemohli porozumieť pri prvom prečítaní, porozumiete pri druhom, pri treťom, atď.. - Čomu nebudete rozumieť hneď, odložte bokom a nezaoberajte sa tým. Porozumiete tomu neskôr.
Boh bude hovoriť cez svoje slovo do vašeho života a konkrétnych situlácii v ktorých sa práve nachádzate, alebo ste sa nachádzali alebo ešte budete nachádzať.  Dá vám odpovede a riešenia na ne. Boh k vám bude cez svoje slovo hovoriť.
 Nepoužívajte takú bibliu, ktorá obsahuje okrem holého textu, aj ľudské výkladové poznámky. - Sú to drobno písané oddiely, vložené do nej dávno potom, keď už bola napísaná a jej rozsah uzatvorený. Tieto poznámky niesú a ani nikdy neboli súčasťou jej pôvodného textu. Oni vás môžu zaviesť do bludu a zabrániť vám porozumieť slovu tak, ako je napísané. - Avšak poznámky týkajúce sa prekladania jednotlivých slov a viet do slovenčiny alebo vysvetlivky cudzích pojmov či popisy doby v ktorej sa dej odohrával, tam môžu byť, lebo tie niesú na prekážku. Ale výkladové poznámky, ktoré sa snažia vyložiť význam samotného textu, tie na prekážku Božiemu slovu sú.
 Boh vyslovil svoje slovo tak, aby mu mohol porozumieť aj obyčajný človek, ktorý nemá teologickú školu. - Ba práve tí teológovia, svojim prílišným rozumovaním nad jednoduchým Božím slovom, prišli častokrát k mylným záverom, poznačeným neverou. Urobili ho pre ľudí zložitým a nedostupným a preto ho potom nikto nemá záujem čítať. Všetci sú tak odkázaný len na nich, lebo vraj len oni dokážu to slovo správne vykladať.
Predstavte si dvoch snúbencov, ktorý na dlhší čas od seba odcestujú a jediné čo ich spája sú dopisy. - Chlapec sa raduje so slov dievčaťa, keď ich číta a podobne aj dievča so slov chlapca. Potom však príde k dievčaťu jeden veľmi študovaný profesor psychológie a na základe všelijakého rozumového vykladania niektorých častí dopisov, ich význam tak prekrúti, že mu nakoniec z toho vyplinie čosi úplne iné, než to, čo je tam skutočne napísané. Jej sa potom na základe toho bude snažiť nahovoriť, že chlapec ju už nemiluje a že o niekiľko dní sa s ňou rozíde. - Ak ona uverí tomu profesorovi a jeho vedomostiam, začne mať veľké problémy vo vzťahu k svojmu milému. Ak však zostane pevná a naďalej chlapcovi verí, vtedy vyhrala a nedala sa falošne znepokojiť. Dôveruje mu totiž a pozná ho. Niekedy je lepšie takýmto ľuďom ani vôbec nenačúvať, lebo keď si ich človek nechá na seba dlho pôsobiť, uverí im. - Tak je to aj so vzťahom ľudí k Bohu a ich dôverou v kňazov a teológov.
Aby ste sa dobre najedli napríklad pečeného kurčaťa so zemiakmi, nepotrebujete vedieť, koľko obsahuje proteínov a sacharidov. Nepotrebujete mať na to spravenú chemickú školu, aby ste sa najedli. Jednoducho len jedlo zjete a hotovo. - Tak je to aj s čítaním Božieho slova. Nepotrebujete mať na to spravenú teologickú školu. Jednoducho ho len čítajte a hotovo.
- Nepotrebujete sa rozumieť anatómii človeka, biologickým princípom oplodnenia ženy a vývoju dieťaťa v jej bruchu a predsa môžete vstúpiť do manželstva a založiť rodinu a v tom sa radovať. - Tak isto nepotrebujete mať teologické vedomosti a predsa môžete vstúpiť do vzťahu s Bohom a radovať sa v ňom.
  Keď si budete čítať bibliu a niečo vás osobne osloví ( napríklad nejaké napomenutie alebo výzva začať robiť niečo, čo ste doteraz nerobili ), okamžite to bez váhania začnite poslúchať a buďte v tom natrvalo verný. Ani na sekundu sa už neobzrite späť.
Tí, čo podriaďujú svoje životy Božiemu slovu zapísanému v biblii, nech ich už nazvete akokoľvek: sektou, stranou, cirkvou alebo bludármi; s takými je Boh. Je na ich strane, potvrdzuje ich, žijú v jeho svetle a nakoniec skončia v jeho kráľovstve a horiaci oheň múk ani neuvidia. Toto hovorí prijamo Boh v starom zákone o tom, že on nieje tam kde je väčšina, ale len tam kde je pravda: “NEPOSTAVíš SA NA STRANU VäčšINY..... napísať“
  Ďalej by som vám, ktorý ste prijali Ježiša Krista, ako pána svojho života, chcel poradiť, aby ste denne praktizovali osobnú komunikáciu s Bohom. - Oslovujte ho svojimi ústami na súkromných osamotených miestach, kde budete len vy a hovorte mu všetko o sebe a o svojom živote, čo by ste chceli zmeniť s čím máte ťažkosti a čo vás trápi. Toto hovorí Ježiš: „Proste a bude vám dané, hľadajte a najdete, búchajte a bude vám otvorené. Lebo KAŽDÝ, kto prosí dostává a kto hľadá nachádza a tomu kto búcha bude otvorené.“ ( Evanjelium podľa Matúša, kapitola 7 ).
Za všetko, na čo vám už odpovie, mu nezabudnite ďakovať a majte spolu chvíle, na ktorých mu budete hovoriť všetko, čo máte na srdci.
 Snáď sa vám stene, že znovu urobíte niečo zlé, čo ste už prestali počas svojho nasledovania Krista robiť. Ak sa to stane a vy toho naozaj ľutujete a ste rozhodnutý to už viac neurobiť, môžete pristúpiť k Bohu s prosbou o odpustenie. On vás od toho očistí a vy to budete môcť niekedy aj hneď pri tej prosbe vedieť, že sa to stalo. - Toto hovorí nová zmluva: „Ak budeme svoje hriechy vyznávať, Boh je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ ( Prvý list Jána, kapitola 1 ). - Je však nemyslitelné, aby odpustil taký hriech o ktorom sa človek rozhodol, že ho bude aj ďalej robiť. Ľudia chodia do kostola a spovedajú sa tam so svojich previnení, ale odchádzajú odtiaľ neočistený a ani Boh im neodpustil, lebo sú rozhodnutý naďalej v tom pokračovať. - Prvé slová, ktoré Ježiš verejne kázal, keď bol tu na zemi boli: „Zmeňte svoje zmýšlanie...“ (Evanjelium podľa Marka, kapitola 1). ( Najdete tu napísané slovo „pokánie“. Ale grécke slovo, ktoré sa v novej zmluve do slovenčiny prekladá ako „pokánie“, znamená vždy doslova  „zmeniť zmýšľanie“. - Mimochodom, samo slovo „pokánie“, je pre dnešného človeka nezrozumiteľné a mnohí si pod tým pojmom predstavujú všeličo možné. )
Taký, ktorý sa rozhodli pokračovať vo svojom zlom konaní nezmenili svoje zmýšlanie a odchádzajú z kostola neočistený. Mimochodom nikde v biblii sa nepíše, že by sa človek mal spovedať kňazovi, aby mu mohlo byť odpustené. Má to robiť len Bohu a Kristovi. To, že niekto môže o svojich vinách povedať ešte aj niekomu inému, je čisto jeho slobodné rozhodnutie. Jednoducho môže a nemusí. To nemá vplyv na odpustenie vín. Človek sa má spovedať prijamo Bohu.  
Na záver tejto časti by som chcel ešte povedať, že Bohu patrí všetka česť, úcta a sláva, lebo on je stvoriteľ všetkého. - Ježišovi Kristovi rovnakotak patrí sláva, česť a uctievanie ľuďmi, lebo cez neho bolo všetko stvorené a on zaplatil potrebnú cenu za vykúpenie človeka spod jeho vín a večného trestu. - Človek má uctievať Boha svojim životom, ale aj ústami.
 Existujú však taký, ktorí okrem Ježiša Krista a Boha uctievajú aj ďalšie osoby. Napríklad rôznych svätých alebo Máriu - ženu, cez ktorú sa Ježiš narodil na tento svet. On existoval už dávno predtým, ako sa z nej narodil. Bol ešte pred stvorením sveta. A preto Mária bola matkou iba jeho tela, do ktorého sa pri počatí vtelil a nie aj matkou jeho samotného.
 Boh Otec a Ježiš Kristus sú jeden Boh. Oni sú jedno. Ježiš je jedno s Bohom a Boh je jedno s Ježišom. - Len on je stvoriteľ všetkého a všetkých. Ostatné osoby a veci okrem neho, sú stvorenstvo. - My ľudia, ktorý sme súčasťou jeho stvorenstva, máme uctievať LEN stvoriteľa Boha a nie aj to, čo on stvoril. To znamená neklaňať sa a neuctievať sochy, ľuďí, Máriu, svätých, slnko, mesiac, hviezdy a podobne, lebo to všetko je stvorenstvo. V očiach Boha je to veľké zlo a je to u neho ohavné. - Všimnite si, čo o tom hovorí Ježiš: „Ja som tá cesta, pravda i život. Nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa.“ ( evanjelium podľa Jána, kapitola 14 ). - Na inom mieste novej zmluvy sa hovorí: „Je predsa jediný Boh a jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš.“ ( Teda nie aj Mária, Pápež, alebo ktosi iný. A ani sa tu nehovorí to, že Ježiš je prostredníkom medzi Bohom a Máriou a tá potom prostredníčkou medzi Ježišom a ľuďmi. Jasne sa tu hovorí, že Ježiš je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi priamo. Teda každý môže a má pristupovať k Ježišovi rovno, bez ďalšieho prostredníka. ), ( prvý list Pavla Timoteovi, kapitola 2 ).
  Ešte jednu vec by som chcel spomenúť. - Tak, ako kedysi robil Boh zázraky, robí ich aj dnes. - To čo biblia popisuje, že robil Ježiš, robí aj dnes. Tak, ako vtedy uzdravoval nemocných, okamžite a bez ohľadu na druh nemoci, uzdravuje aj dnes. Tak, ako vtedy kriesil mŕtvych, rozmnožoval chleby, zastavil búrku a robil mnohé ďalšie veci, robí cez svojich služobníkov aj dnes. Knihy plné svedectiev o takýchto a iných divoch a zázrakoch zo súčasnosti, ktoré robí Ježiš dnes, si môžete prečítať tu:  www.knihy.own.cz