Choď na obsah Choď na menu
 


9. 10. 2011

Dôkazy o tom, že vývoj náhodnými mutáciami a prírodným výberom je nemožný.

 
Úvod:

  Telá všetkých živočíchov a rastlín sú budované (tj. rastú) na základe predpisu dat, uložených v makromolekule DNA. V nej sú uložené inštrukcie pre stavbu oka, ucha, srdca, mozgu, pokožky - jednoducho VŠETKÉHO, z čoho sa skladá živý organizmus. Je to niečo ako miniatúrny "harddisk", uložený v jadre bunky. -Telo človeka sa skladá približne z 25 000 000 000 000 000 buniek, pričom podstatná väščina z nich má vo svojom jadre kópiu DNA. -Zatiaľ, čo na bežnom harddisku sú data uložené v podobe núl a jedničiek (...tj. dvoch logických stavov), v DNA sú data uložené v podobe C,G,A,T (...čiže štyroch stavov). -Čo je to však C,G,A,T? -Sú to jednoduché molekuly, zvané bázy.

C - je Cytosin
G - je Guanin
A - je Adenin
T - je Thymin

Obrázok


-Rôznou kombináciou poradia pospájania týchto molekúl, sú vytvorené data (inštrukcie), na základe ktorých narastie oko, ucho, nos, koža, krv, svalstvo, atď...
Ok.
Z čoho sú ale zložené samotné oko, ucho, nos, koža, atď...? -Odpoveď znie: Z buniek, ktoré sú zložené z bielkovín! (...zvaných aj "proteíny"...) Bielkoviny sú veľmi zložité "nanostroje". Sú podstatou všetkých živých organizmov. -Na nasledujúcom obrázku je príklad jednej bielkoviny:

 

Obrázok

Bielkoviny sú zložené z aminokyselín. -Aminokyseliny sú jednoduché molekuly. Najčastejšie sa ich vyskytuje 20:
 
Glycin
Alanin
Valin
Leucin
Isoleucin
Kyselina asparagová
Asparagin
Kyselina glutamová
Glutamin
Arginin
Lysin
Histidin
Fenylalanin
Serin
Threonin
Tyrozin
Tryptofan
Methionin
Cystein
Prolin

Obrázok

 
Existujú ešte dve ďalšie aminokyseliny, ktoré sa však vyskytujú iba veľmi vzácne. -Sú to:

         Selenocystein                             Pyrolysin
Obrázok           Obrázok

-DNA môžeme rozdeliť na úseky, ktoré sa volajú gény. Vo väčšine prípadov jeden gén kóduje jednu bielkovinu. -Gén sa ešte ďalej delí na tzv. "triplety", čiže trojice báz. (...čo sú to bázy, som už hovoril...) -Voľné aminokyseliny sú pripojené na nosičoch, na tzv. tRNA. Jednotlivé tRNA pasujú na príslušné triplety (trojice) báz, ako kľúč do zámku. -Akýkoľvek triplet teda pripája niektorú aminokyselinu, a tak sa vytvára reťazec bielkoviny. Celý proces vidno na nasledujúcom krátkom videu: 

 

 

 Na videu sme videli, že ešte predtým, než začne samotná tvorba bielkoviny, vytvorí sa najprv kópia dat z DNA. -Bielkovina sa totiž nevytvára na samotnej DNA, ale až na tejto kópii. -Tá kópia sa volá mRNA. Po jej vytvorení cestuje von z jadra bunky na miesto, kde prebieha výroba bielkoviny. -V porovnaní z DNA má mRNA jeden rozdiel! Namiesto Thyminu (T) má všade použitý Uracil. -Uracil je ďalšia, v poradí už piata báza a označuje sa písmenom "U".

 U - je Uracil

Obrázok

Bázy sú teda vždy 4: v DNA sú to C,G,A,T; a v mRNA sú to C,G,A,U. -Triplet má 3 miesta. Počet všetkých možných usporiadaní báz v triplete je preto 4^3=64. Čiže existuje celkovo 64 rôznych tripletov, a každému prislúcha nejaká aminokyselina, ktorú pripája. -Pretože však aminokyselín je len 20, niektoré z nich musia mať priradené viaceré triplety. -Niektoré triplety okrem toho označujú na géne začiatok a koniec tvorby bielkoviny.
-Tu je zoznam tripletov a ich priradenie k aminokyselinám (...Thymin som tu už nahradil Uracilom):

Štart  -  AUG   (...vo vzácnych prípadoch kóduje Methionin)

Stop  -  UAA, UAG, UGA

Glycin  -  GGU, GGC, GGA, GGG
Alanin  -  GCU, GCC, GCA, GCG
Valin  -  GUU, GUC, GUA, GUG
Leucin  -  UUA, UUG, CUU, CUG, CUC, CUA
Isoleucin  -  AUU, AUC, AUA
Kyselina asparagová  -  GAU, GAC
Asparagin  -  AAU, AAC
Kyselina glutamová  -  GAA, GAG
Glutamin  -  CAA, CAG
Arginin  -  CGU, CGC, CGA, CGG, AGA, AGG
Lysin  -  AAA, AAG
Histidin  -  CAU, CAC
Fenylalanin  -  UUU, UUC
Serin  -  UCU, UCC, UCA, UCG, AGU, AGC
Threonin  -  ACU, ACC, ACA, ACG
Tyrozin  -  UAU, UAC
Tryptofan  -  UGG
Methionin  -  AUG
Cystein  -  UGU, UGC
Prolin  -  CCU, CCC, CCA, CCG

Vo výnimočných prípadoch existujú určité odlišnosti. -Viac sa o nich dočítate TU.



Popis:
...Keď nastane na niektorom triplete NÁHODNÁ mutácia, tento sa náhodne zmení. Zmení sa teda väčšinou aj aminokyselina, ktorá sa na to miesto neskôr pripojí. -Lenže iná aminokyselina na danom mieste - to je niečo podobné, ako keď napríklad na základovej doske počítača vytrhneme nejaký rezistor, a nahrádíme ho napr. kondenzátorom. -Bude to mať zásadný vlyv na funkciu celého počítača, ktorý už nebude správne fungovať.
.....Keď si vezmeme napr. 300 elektronických súčiastok, a vystriedame s nimi všetky možné zapojenia, dostaneme z toho iba obmedzený počet funkčných zapojení. -DRVIVÁ VÄČŠINA bude nanič! -Tak je to aj s tými aminokyselinami v bežnej bielkovine. (...napr. 300 aminokyselinovej bielkovine...) -Drvivá väčšina všetkých možných zapojení bude nanič. (...budú to len nefunkčné zhluky...) -Funkčných bielkovín (...tj. potenciálne užitočných), bude DRVIVÁ MENŠINA.
Ok.
Koľko je vlastne všetkých možností zapojenia napr. 300 aminokyselinovej bielkoviny? -Na výpočet použijeme variácie s opakovaním. -Počet variácii s opakovaním vypočítame podľa vzťahu n^k, kde "n" je počet rôznych druhov aminokyselín, ktoré sa dajú vystriedať na jedinom mieste (v našom prípade 20), a "k" je počet všetkých miest. (v našom prípade 300). 20^300 = pribl. 2 x 10^390 rôznych možností. -Z nich je však užitočných iba drvivá menšina. Očíslujme si všetky užitočné zapojenia číslami 1,2,3,4, atď.... -Evolucionisti tvrdia, že nové mutácie sú takmer vždy NÁHODNOU zmenou už predtým vybudovaného. -Povedzme teda, že sa chceme z užitočnej variácie č.3 dostať NÁHODNOU zmenou do najbližšej užitočnej variácie č.4. -Pretože však funkčných zapojení aminokyselín je zo všetkého počtu variácii (...tj. 2x10^390) iba menšina, priemerná vzdialenosť medzi dvoma najbližšími fungujúcimi zapojeniami je OBROVSKÁ. (...neprekonateľná pre akýkoľvek predstaviteľný počet pokusov...) -Všetko medzi funkčnými zapojeniami je totiž nefunkčné, neužitočné. -Hromady a hromady nič nerobiacich zhlkov! -Neexistuje spôsob, ako sa organizmus "dozvie", čo z tejto "medzi-oblasti" je preň výhodné, lebo všetko sú to nič nerobiace zhluky.
-Prechody medzi krokmi 1,2,3,4, atď, sú preto ponechané na "slepú babu", a v akomkoľvek rozumnom čase sa sotva jeden uskutoční.

-Pri budovaní určitého orgánu alebo končatiny sú potrebné len určité bielkoviny. Napr. pri tvorbe krídla, niesu potrebné tie, ktoré sa uplatňujú pri stavbe očnej šošovky alebo mozgu. To je ale problém! -Nikde nieje totiž napísané, že najbližšou bielkovinou kolagénu, je čo do počtu zmien elastín. -Môže to byť kľudne transferín alebo fibrín. (ktoré sa však neuplatňujú pri stavbe orgánu či končatiny)

Jeden z matematických postupov dokazovania, je určenie hornej extrémnej hranice.
   Hovorme teraz o evolúcii makroorganizmov (zvierat). Je v nich totiž zastúpená obrovská rozmanitosť proteínov:
Vieme, že aby sa evolučná novinka uplatnila, musí sa prejaviť vo fenotype. -Z toho vyplýva, že význam pre evolúciu majú iba tie mutácie, ktoré prebehli na gamete alebo pri tvorbe zygoty. Treba teda počkať až do najbližšieho potomka, aby sme zistili, či daná náhodná mutácia aj k "čomusi bude".
Ok.
-Predpokladajme extrém, že počas posledných 600 mil. rokov bol každý meter štvorcový zemského povrchu obsadený jedným zvieraťom.
-Povedzme, že vždy po mesiaci mal každý potomka, pričom úmrtnosť a pôrodnosť bola natoľko vyvážená, že počas celých 600 mil. rokov bol mesiac po mesiaci každý meter štvorcový obsadený vždy jedným zvieraťom.
-Zemský povrch má cca. 5x10^14 metrov štvorcových.
-Potom teda 12x600x10^6x5x10^14 = 3,6x10^24 pôrodov, čiže náhodných mutačných pokusov.
-Z uvedeného vyplýva, že maximálny počet mutačných pokusov medzi makroživočíchmi, ktoré by Zemský povrch bol ešte schopný "zvládnuť", je len 3,6x10^24, čo by sotva stačilo na prechod z jednej užitočnej variácie bielkoviny do druhej. (...a ešte je otázka, či by "po uhádnutí" bola vyhovujúca pre ten daný prípad...) -300 aminokyselinová bielkovina má (ako sme už spomenuli) 2x10^390 možností zapojenia, pričom užitočných je drvivá menšina. (vyplýva to z podstaty a praxe funkčných mechanizmov)
  Prežeňme to teraz v prospech evolucionistov, a predpokladajme, že z celkového toho počtu 2x10^390 variácii, existuje 2x10^190 fungujúcich zapojení. -Koľko je teda 2x10^390 mínus 2x10^190? -Je to 9,9999999999999999999999999999999999999999
99999999999999999999999999999999999999999999999999999999
9999
9999999999999999999999999999999999999999999999999999
99999999
999999999999999999999999999999999999999 x 10^389 nefungujúcich zapojení! -Čiže aj pri tak nepredstaviteľne veľkom počte užitočných variácii, existuje stále prevažujúci počet variacii nefunkčných. (...tj. takých, ktoré sa na nič nehodia...) To znamená, že medzi akýmikoľvek dvoma najbližšími fungujúcimi zapojeniami, existuje priemerne 2x10^390/2x10^190 = 10^200 nefunkčných zhlukov! -Vidíme, že aj pri tak extrémne nepravdepodobne veľkom počte funkčných zapojení, bude priemerná vzdialenosť medzi dvoma najbližšími fungujúcimi OBROVSKÁ čo do počtu zmien, vyjadrená číslom so stovkami núl! (...zemský povrch by však bol schopný zvládnuť v prípade zvierat iba 3,6x10^24 pokusov...)
-Zopakujem tú dôležitú vetu ešte raz polopate: "Medzi ktorýmikoľvek dvoma najbližšími fungujúcimi zapojeniami, existuje priemerne 100 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 nefunkčných zhlukov!"  (...ak predpokladáme 2x10^190 fungujúcich zapojení, z celkového počtu 2x10^390 možných zapojení...)

Ďalší problém:
Keby náhodné mutácie prebiehali tak, ako to požaduje podstata evolučnej rozprávky, vznikalo by na géne množstvo STOP a ŠTART tripletov. (o ktorých som už hovoril) -Existujú totiž špeciálne triplety, ktoré slúžia na zahájenie a ukončenie tvorby bielkoviny. (...hovoril som o nich v úvode...)
-AUG je "štart" triplet,
-UGA, UAA, UAG sú "stop" triplety.
-Je obrovská pravdepodobnosť, že pri "hrách na slepú babu" (náhodných mutáciach),  sa tieto triplety VYTVORIA. Pravdepodobnosť je (4^3)/4= 64/4 = 16, čiže 1:16 - tzn. priemerne každý 16-ty náhodný pokus vyprodukuje jeden z takýchto "nebezpečných tripletov". -Toto je OBROVSKÝ problém! -Začiatok či koniec prekladu na nesprávnom mieste, znamená zničenie a nefunkčnosť komplet celej bielkoviny! -Pokiaľ by génové mutácie, ktoré evolucionistom pripadajú tak náhodné, nemali svoj vnútorný SYSTÉM (mechanizmus), znamenalo by to KONIEC pre KAŽDÚ bielkovinu v KRÁTKOM čase. -Bunka sa bráni proti náhodným mutáciám množstvom opravných mechanizmov, popríp. apoptózou (...čiže bunkovou smrťou). -Vďaka tomu tu ešte existujeme! -Občas sa ale stane, že niektorá unikne "pozornosti" opravných mechanizmov. -Vtedy platí, čo som už povedal, že priemerne každá 16-ta ktorá "prekĺzne", má zničujúci účinok na príslušnú bielkovinu. -Čiže bielkovina, na ktorej náhoda "pracovala", sa na 16-ty pokus "práce" zničí! Preto NIKDY NIČ z toho nebude, a všetky bielkoviny by takto časom rýchlo skončili v slepej uličke zániku.

...Teraz si vypočítajme ešte "maximálne číslo pre evolucionistu":
Najkratší časový okamih, ktorý by evolucionisti ešte mali akceptovať pre svoje rozprávky, je čas, za ktorý preletí svetlo priemerom atómu vodíka, tj. 5x10^(-13) metra. (...Planckov čas nerátam, lebo ten nemá pre narábanie s atómom, ako celkom, zmysel...) -Čas preletu svetla cezeň je
t = 10^(-13) / (3x10^8) = cca 3x10^(-22) sekundy.

-Koľko takýchto "okamihov" ubehlo od big-bangu po dnes? Tj. za 13,7 miliardy rokov? -Je to
60x60x24x365x13,7x10^9/(3x10^(-22)) = 1,44x10^39 okamihov.
-A koľko týchto okamihov ubehlo pre každý atóm vesmíru zvlášť, ktorých je cca 10^80? -Je to 1,44x10^39x10^80 = 1,44x10^119 okamihov.
Odpoveď znie:
Maximálne číslo pre evolucionistu je 1,44x10^119, čo je zároveň maximálny počet náhodných pokusov, ktoré by bol Vesmír schopný zvládnuť s atómami, počas celej svojej existencie. -Tzn, že ak sa niekde náhodou vyskytne väčšie číslo, ako 10^120, musí sa evolucionista vzdať ďalšej argumentácie. -Teda napríklad číslo 10^200 znamená pre evolucionistu koniec, lebo presahuje číslo 10^120. (...a to sme zatiaľ spomínali len 300 miestnu bielkovinu, pričom existujú aj 1000 a viac miestne...)

 


Evolucionisti sa snažia vyhnúť týmto veľkým číslam troma argumentmi:

 

Argument 1: Prírodný výber.
  Lenže čo ten výber "vyberie", keď náhoda nie schopná v rozumnom čase trafiť jedno jediné funkčné zapojenie aminokyselín bielkoviny? -Práve som totiž ukázal, že za predpokladu rovnomerného rozloženia funkčných zapojení v celkovom počte variácii bielkoviny, je priemerná vzdialenosť medzi dvoma fungujúcimi zapojeniami obrovská! -Pre 300 aminokyselinovú bielkovinu, za predpokladu existencie 10^190 funkčných zapojení, je medzi ktorýmikoľvek dvoma najbližšími funkčnými 10^200 nefunkčných! -Maximálna kapacita celého vesmíru vykonať náhodné zmeny s atómami počas celej doby jeho existencie je cca 10^120. -Teda pri najlepšom šťastí by sa JEDNU snáď podarilo trafiť. (...a aj to len s prižmúrenými očami...) -V hre "športka" je šanca vyhrať jackpot 1:6991908, ak si na tikete podáte len jedno poradie. -To je v porovnání s počtom obyvateľov Slovenska (hlavne tipujúcich) celkom rozumná šanca, že občas niekto vyhrá. AVŠAK v prípade šance 1:10^200, neexistuje rozumná šanca ani pre jediný atóm vesmíru, zo všetkých cca 10^80!

 

Argument 2: Existujúce príklady.
  O niektorých prípadoch sa evolucionisti domnievajú, že majú príklad stvoriteľských schopností náhodných mutácii. Jedná sa napríklad o Lenskiho experiment, či rozvetvenie rozličných proporcii fenotypu vrámci druhu.

-Napríklad už Darwin predpokladal, že rozličné zobáky piniek na Galapážskych ostrovoch, sú dôkazom prebiehajúcej evolúcie. Lenže prišlo sa na to, že ich variácie vôbec niesu dôsledkom náhody, ale premysleného mechanizmu génových prepínačov, pričom samotné zmeny reagujú aj na vonkajšie prostredie. -Viac sa o tom dočítate v článku: Génové prepínače a galapážské pinky VIDEÁ.
-Keď sa pozrieme na Lenskiho experiment, zistíme, že baktérie E.Coli reagovali iba na zmenené vonkajšie podmienky, ktorým ich Lenski dlhodobo vystavoval . -Avšak na rozdiel od Galapážskych piniek, kde ku zmenám dochádza už v priebehu jedného roka, pri E.Coli došlo ku zmene až za niekoľko rokov. -Táto skutočnosť evolucionistov klame! Z hľadiska len pár rokov, vôbec nezáleží koľko to trvá! -Aby bola E. Coli schopná živiť sa citranmi, potrebuje špeciálnu bielkovinu vo svojej bunečnej membráne, ktorá je schopná dopraviť citrany dovnútra. Náhodná premena alebo vznik bielkoviny je, ako som už ukázal, v rozumnom čase vesmíru nemožný. -Dôkazom tejto skutočnosti môže byť aj fakt neprítomnosti neúspešných pokusov v celom Lenskiho experimente. -Chýbajú tam totiž "invalidné baktérie", ako dôkaz náhodných pokusov na génoch! (...keď náhodne tipujete športku, tiež netrafíte na prvý krát jackpot - a tobôž viac krát za sebou...) -Lenski ich existenciu nikde nepopisuje, pričom je to jeden z kľúčových dôkazov, že ku transformácii E.Coli došlo pomocou náhody. -V laboratóriu je to niečo iné než v prírode. -V prírode sa evolucionisti môžu vyhovoriť na "rýchly úklid" prírodným výberom. V Lenskiho laboratóriu však žiaden "úklid" neexistuje, a preto by sme tam mali objaviť tie nepodarky. -Nepodarky z celého spektra invalidity, od mierne poškodeného fenotypu, až po závažné prípady, ktoré krátko po zrodení končia smrťou. (....neschopné narodiť sa do toho nezapočítavam...) -Nič také tam nieje! -Táto skutočnosť je z hľadiska môjho predošlého rozboru logická: NÁHODA NIEJE SCHOPNÁ TVORBY FUNGUJÚCICH MECHANIZMOV! (...teórie evolucionistov sú naproti tomu schopné VŠETKÉHO!...)
 Existujú bunkové mechanizmy, pomocou ktorých nastávajú PROGRAMOVO RIADENÉ mutácie. -Spomeňme napríklad činnosť tzv. "restrikčných endonukleáz", čo nieje nič iné, než malí bunkoví nanoroboti (enzýmy). -Restrikčná endonukleáza rozštepuje DNA na určitých špecifických miestach (tzv. restrikčných miestach), pričom môže vyštepiť fragment obsahujúci napríklad hľadaný gén. -Niektoré restrikčné endonukleázy štiepia sekvenciu tak, že zanechávajú na koncoch krátke prečnievajúce úseky. Tieto konce sa potom môžu spojiť s koncom iného fragmentu generovaného rovnakým enzýmom, alebo enzýmom produkujúcim rovnaké konce. Následným prepojením koncov pomocou nanorobota "DNA ligázy" vzniká tzv rekombinantná molekula DNA. (...inými slovami "zmutovaná DNA"...) -Mutácia však neprebehla náhodou, ale naprogramovaným mechanizmom, sledujúcim určitý cieľ.

Baktéria E. Coli všeobecne (nezávisle na Lenskeho experimente) môže produkovať a konzumovať citrát interne ako súčasť svojho TCA cyklu. Nieje však schopná ho použiť ako potravu, pretože E.Coli chýbajú transportné proteíny, schopné importovať citrát zvonku do vnútra bunky. V Lenského experimente sa ale stalo, že E.Coli takýto proteín získala. Populácia dostala potom názov LTEE. Lenski to prezentoval ako špeciálnu udalosť. Avšak iní vedci ukázali, že to nebola až taká špeciálna udalosť a nevyvinula sa pri tom žiadna nová genetická informácia. (Verzia pdf) Experiment zopakovali a zistili, že E. coli podstúpila rýchle prispôsobenie na konzumáciu citrátu za aeróbnych podmienok opakovane. Znovu túto schopnosť dosiahli. ...Gén CitT pre tento proteín má dĺžku 1464 bp. Počet nukleobázii je 4, čiže pravdepodobnosť vzniku 1 : (4^1464) = 1:(2,6x10^881), čiže nereálna.

 

Argument 3: Drobné zmeny, po ktorých bielkovina ešte funguje.
  DNA polymeráza je nanostroj (enzým), ktorý sa podieľa na tvorbe kópii DNA. -Vedcov napadlo použiť menej presnú DNA polymerázu, ktorá robí chyby, aby vytvárali kópie s chybami. (mutáciami) -Náhodné mutácie majú v drvivej väčšine kaziaci účinok, ktorý poškodzuje pôvodnú funkciu výslednej bielkoviny (lebo sú náhodné), avšak v určitých ojedinelých prípadoch sa vedcom predsa len podarilo pôvodnú funkciu bielkoviny modifikovať. Chcú nás týmto presvedčiť, že práve takými drobnými zmenami prebieha a prebiehala evolúcia napr. od plutvy ku krídlu, od pokožky k oku, atď...

 

1ksy.png

Gén je možné prirovnať k vete. Ak má veta svoj význam, je to ako gén, ktorý má svoju funkciu.

Majme dve vety:
1. Dnes v praci sme mali velky zhon
2. Dnes v praci sme mali velky zvon

Zmena v jedinom znaku zmenila význam vety.

Lenže:

Za to, že maličkou zmenou písmena vo vete sme zmenili jej význam ešte neznamená, že celá veta mohla takto vzniknúť. -Jedná sa proste o raritnú výnimočnú situáciu. Skúsme sa pozrieť na to, či je možné takýmito zmenami dospieť napr. k vete: "Na obed bol segedinsky gulas". Skúsme meniť našu vetu tak, aby v nej vznikali len existujúce slová. Snažme sa ju prerobiť na iný význam. Uvidíme, čo z toho vznikne:

1. "Dnes v praci sme mali velky zvon"
2. "Des v praci sme mali velky zvon" (...nezmysel...)
3. "Des v praci smer mali velky zvon" (...nezmysel...)
4. "Des v praci smer mal velky zvon" (...nezmysel...)
5. "Des v praci smer maly velky zvon" (...nezmysel...)
6. Už ma ďalej nič nenapadá. Vznikali by len samé nezmyselné slová, ako napr.:
"Des v praci smer maly velky zvan"
7. "Des v praci smr maly velky zvan"
8. "Des v praci smrk maly velky zvan"
9. "Des v praci smrek maly velký zvan" (tu ešte vzniklo nové slovo)
10. "Des v praci smrek maly valky zvan"
11. ...atď...

  Vidíme, že význam vety, sa s každou ďalšou zmenou kazí a zhoršuje, i keď spočiatku to vyzeralo nádejne. A práve táto "nádejnosť" klame evolucionistov, pomocou ktorej klamú verejnosť.

-Východzia veta má 32 znakov, a celkovo existuje 27 možných znakov: (a,b,c,d,e,f,g,h,i,j,k,l,m,n,o,p,q,r,s,t,u,v,w,x,y,z, medzera)
-Pravdepodobnosť zmeny v každom jednotlivom kroku je:

(2 + počet existujúcich znakov) x (aktuálny počet znakov vety)
(...tú dvojku tam treba zarátať preto, lebo okrem zmeny znaku pribudli ešte 2 ďalšie možnosti, ktoré sa so znakom dajú robiť, a to: vymazanie znaku a doplnenie nového...)
...čiže:

(2 + 27) x (aktuálny počet znakov vety)
...a teda:

29 x (aktuálny počet znakov vety)
  Zmena v prvom kroku má vysokú pravdepodobnosť, že nastane. Stačí priemerne 29x32=928 krát zopakovať pokus, a táto zmena s vysokou pravdepodobnosťou nastane. S ďalšími zmenami je to však už čím ďalej tým problematickejšie. (geometricky sa to zhoršuje)
....S každým krokom sa pravdepodobnosť takejto zmeny násobí takto:

1:
29 x (aktuálny počet znakov vety)
2:
29 x (počet znakov vety v kroku 1)
x 29 x (aktuálny počet znakov vety)
3:
29 x (počet znakov vety v kroku 1)
x 29 x (počet znakov vety v kroku 2)
x 29 x (aktuálny počet znakov vety)
4:
...atď...

Po pár krokoch narastie počet možností tak, že pravdepodobnosť trafenia takej kombinácie bude neúnosná, a pritom sme sa vôbec nedopracovali k nejakej ďalšej zmysluplnej vete. (tj. funkčnému génu s odlišnou funkciou)

 Na ilustráciu som použil príklad príliš krátkej vety. Skutočné gény majú však dĺžku omnoho väčšiu. Majú dĺžku poväčšinou od stovák až po tisíce "znakov". Snáď Pythagorova veta by sa mohla začať ku tomuto počtu približovať. -Má 128 znakov:
"Obsah stvorca zostrojeneho nad preponou pravouhleho trojuholnika je rovny suctu obsahov stvorcov zostrojenych nad jeho odvesnami"
...Sami si doma vyskúšajte, čo by sa z nej dalo mutáciami prerobiť. Cieľová veta musí mať tiež nejaký význam. ...Nezabudnite potom spočítať, koľko krokov bolo ku tomuto "prechodu" potrebných a nakoniec vyrátať pravdepodobnosť.

Životaschopnosť organizmu nieje hocaké usporiadanie bielkoviny. -Bielkovina musí byť ponajprv usporiadaná do funkčného systému, a to nieje tak jednoduché, ako sa to zdá. Evolucionizmus bol vždy, je a bude len o zdaní a unáhlenom zovšeobecňovaní. Funkcia každého proteínu má svoj systém. (systém funkcie) -Napr. systém rhodopsínu očnej sietnice má vytvorený svoj špecifický spôsob, akým detekuje, spracúva a vyhodnocuje fotón svetla. Má vytvorený spôsob, akým posiela o svetle informáciu do mozgu. -V chaotickom usporiadaní však nebýva systém. (nikdy sme nič také nepozorovali) -Vo veciach ktoré poznáme vieme, že aby nejaký usporiadaný systém mal svoju funkciu, musí byť veľmi špecificky usporiadaný. Chaotické usporiadanie vedie k nefunkčnosti a nezmyselnosti. -Preto vždy existuje podststne viac takých usporiadaní, ktoré nemajú žiadnu funkciu. (...dá sa to dokázať náhodným losovsním s príslušnými komponentami daného systému...) -Nech evolucionisti ukážu, ako je po jednej zmene možné dostať sa cez postupnosť ďalších zmien cez funkčné gény k inému funkčnému génu. (tj. génu s rozdielnym usporiadaním) -Prečo to doteraz neukázali? Len stále špekulujú, a NIČ nemajú!!! -Je to je ako tvrdiť, že výhra jackpotu v športke prebehla bez nepreberného množstva neúspešných pokusov iných tipujúcich. -Tzn., že prebehlo iba zopár výhier druhého a tretieho miesta, a naraz padol jackpot. To je však nezmysel! V hre "športka" je šanca vyhrať jackpot 1:6991908, ak si na tikete podáte len jedno poradie. -To je v porovnání s počtom obyvateľov Slovenska (hlavne tipujúcich) celkom rozumná šanca, že občas niekto vyhrá. AVŠAK v prípade šance 1:10^200 (ako som už ukázal), neexistuje rozumná šanca ani pre jediný atóm vesmíru, zo všetkých cca 10^80!

 

Miesto toho, aby evolucionisti uvažovali o mechanizmoch prispôsobenia, ktorými stvoriteľ obdaroval niektoré organizmy (a o mechanizmoch vetvenia proporcii fenotypu vrámci druhu), vytvárajú rôzne špekulácie.
(...i keď dobre vedia, že čísla svedčia PROTI náhode...)
-Robia to z ideologických dôvodov, aby zostala platiť Darwinova teória.
-Vyvrátiť ideológiou je veľmi ťažké, ako sme to mohli vidieť aj v prípade komunistického režimu. (...i keď mnohé fakty svedčili proti nemu...) -Preto považujem rozumnú, vecnú diskusiu s evolucionistami za nemožnú. Vždy si nájdu nejaké špekulatívne vysvetlenie, i keď by malo byť akokoľvek "pritiahnute za vlasy".


Evolučná teória sa stala obľúbenou na

podobnom princípe, ako špekulácie Dänikena.