Choď na obsah Choď na menu
 


Jozue a zastavenie Slnka

 joshuasun_martin.jpg

Jozua 10,12-13:
"...povedal Jozua Hospodinovi a v prítomnosti Izraela zvolal: Slnko, zastav sa v Gibeóne a Mesiac v údolí Ajjalón! Slnko sa zastavilo a aj Mesiac zostal stáť..."

 Nejaký nomád pred 3400 rokmi nemohol vedieť, že keď potrebuje zastaviť Slnko, musí sa zastaviť aj Mesiac. -Nemal informácie o tom, že zdanlivý obeh Slnka a Mesiaca okolo Zeme je spôsobený jej rotáciou. Myslel si, že každé teleso obieha Zem samostatne. -Z pohľadu našich moderných poznatkov, je to správne. Z pohľadu vtedajšieho poznania je táto skutočnosť nadčasová. (...tj. že zastavenie obehu Slnka = zastavenie obehu Mesiaca a ostatných telies...) -Dokazuje to autenticitu a pravdivosť biblie.
 


 
Ako tomu však bolo so silovými účinkami na povrchu Zeme počas brzdenia jej rotácie? -Záležalo na tom, akou silou bola rotácia brzdená. -Bola brzdená silou pôsobiacou v CELOM PRIESTORE od stredu Zeme až ďaleko nad jej povrch. Táto sila pôsobila v protismere vektora momentu hybnosti Zemského telesa. -Predmety majú tendenciu pohybovať sa počas brzdenia ďalej pôvodnou rýchlosťou, avšak sila vyplňujúca celý priestor, a pôsobiaca v protismere zotrvačnosti a momentu hybnosti, tieto účinky vyruší. Brzdná sila vypĺňala celý priestor, čiže pôsobila na všetky telesá vrátane vzduchu a celej atmosféry. Vektor brzdnej sily (podobnej gravitácii) pôsobil v protismere momentu hybnosti, čím sa vyrušil efekt zotrvačnosti. (...dnu i zvonku telesa...) -Nič zvláštne sa teda na povrchu Zeme nedialo. Zvýšil sa iba potenciál poľa "K" v inkriminovanom priestore, ako je tomu napr. s gravitáciou vovnútri dutej gule - viď:
Strana 1
Strana 2
Strana 3
(....sila naviac však nepribudla...)

Vysvetlivky:
Sila podobná gravitácii = sila vypĺňajúca celý priestor, vrátane Zemského telesa. (...s vektorom v protismere momentu hybnosti telesa...)
-Jej siločiary museli samozrejme sledovať zemský povrch. Uhol sklonu a intenzita sily boli na všetkých miestach jednej vybranej rovnobežky vždy rovnaké. Na rovníku bol však uhol ostrejší a intenzita väčšia, a postupne smerom k pólom bol uhol tupší a sila pôsobenia menšia. V každej výške počnúc stredom zeme a končiac výškou stovky kilometrov nad povrchom bolo samozrejme rozloženie vektorov pre jednu vybranú rovnobežku už rôzne.

 
 

Portrét