Choď na obsah Choď na menu
 


Rozpínanie vesmíru a tmavá energia.

 

   Na začiatku 20 storočia objavil Edwin Hubble, že vesmír sa rozpína. Z rozboru spektrálnych čiar jednotlivých prvkov v spektre hviezd a galaxii si všimol, že vykazujú posun k červenému koncu spektra (oproti tým istým tu na zemi). -To je dôkaz vzďalovania sa objektov! -Čím je ktorý ďalej, tým sa vzďaluje rýchlejšie. Ateistiov inšpirovaných Darwinovou teóriou o samovoľnom vývoji napadlo, že kedysi musel byť vesmír „scvrknutý“ do malého objektu – a posmešný názov oponentov tejto teórie „big bang“ (veľký tresk) sa stal odvtedy pojmom, vzatým vážne. Podľa nich sa vesmír usporiadal do svojej dnešnej zložitosti výbuchom a náhodou.

Obrázok

Červený posun spektránych čiar.

–No nik netušil, čo vedci objavia v roku 1998. Zistili, že vesmír sa rozpína každým okamžikom stále rýchlejšie a rýchlejšie; čo odporuje predstave o výbuchu. –Keď niečo vybuchne, trosky po výbuchu predsa nezrýchľujú. Sami vedci už dnes tvrdia, že vo vesmíre je „niečo viac“ než len to, čo vidíme našimi očami. Nazvali to Tmavá Energia. –Vo vesmíre je „niečo“ neviditeľné; čo naň stále „zvnútra“ pôsobí a preto sa rozpína stále rýchlejšie. Tento vnútorný protitlak je pripisovný navrub „tmavej energii“.–Nikto zo súčasných vedcov však nemá ani len predstavu, čo by to mohlo byť. Tmavá hmota sa navonok prejavuje iba gravitáciou a ničím viac. Inými slovami JE NEVIDITEĽNÁ!!! -O týchto veciach sa medzi súčasnými astrofyzikmi najviac debatuje. Čo by to mohlo byť? –Zvláštny druh častíc? –Sú to neutrína, WIMP-y či Higgsove bozóny?  –Alebo je to úplne neznámy druh hmoty? –Stačí keď si do vyhľadávača Google zadáte výraz „tmavá hmota“ alebo „tmavá energia“ a najdete more článkov. Význačným astrofyzikom na túto tému je prof. Petr Kulhánek (odporúčam jeho prednášku). –Dnes už poznáme celé galaxie zložené z tmavej hmoty. –Aby ste správne rozumeli: „Tmavá hmota nieje preto tmavá, že nesvieti; ale preto, že je doslovne NEVIDITEĽNÁ !“. Dokonca ani nevytvára siluetu na viditeľnom pozadí.

Ako sa na to prišlo: Svietiaca hmota v galaxiách (hviezdy, hmloviny) sa prejavujú svetlom.  –Nesvietiaca hmota sa prejavuje infračerveným žiarením; ale spomínaná „tmavá hmota“ sa neprejavuje žiadno (iba gravitáciou). Z rýchlosti pohybu hviezd v galaxii ľahko zistíme hmotnosť galaxie. –Keď ale potom fyzicky zrátame tú svietiacu a nesvietiacu hmotu danej galaxie a vypočítame jej hmotnosť, nevychádza to. Je tam omnoho viacej „niečoho“, čo nevidíme. -Tmavej hmoty je vo vesmíre v priemere 23 % a tmavej energie 73 %.  -96 %  vesmíru je tvorené „niečim“, čo nevieme čo to je a je „to“ neviditeľné. -Zvyšok (4 %) tvorí svietiaca a nesvietiaca (ale viditeľná) hmota.Obrázok

Na obrázku je vidieť prstenec tmavej hmoty v kope galaxi. Jedna z teórii hovorí, že to môžu byť málo žiarivé objekty – napríklad hnedý trpaslíci alebo vychladnutí bieli trpaslíci. Lenže aspoň niektorí z nich by vďaka svojej gravitácii viazali hmotu do akréčnych diskov, ktorá by sa prejavila žiarením na príslušných vlnových dĺžkach. Že by náhodou ani jeden z toho obrovského množstva tvoriaceho veľký prstenec neviazal hmotu? -Veď vidieť, že už ako celok pôsobí na okolie.

    A teraz niečo ku tomu zrýchlujúcemu sa rozpínaniu vesmíru: Je ťažké zisťovať vzdialenosti vo vesmíre. Do pár sveteľných rokov si vystačíme s trigonometriou. Zmeriame uhol ku objektu v lete a v zime; vytýčime trojuholník a vypočítame vzdialenosť (pričom základňu poznáme – čož je dvojnásobok vzdialenosti zeme od slnka tj. cca 300 000 000 km). –Avšak pri tisícoch sveteľných rokov je zmena uhla tak nepatrná, že je prakticky nemerateľná. –Tu prichádza na radu už spomenutý červený posun. –Čím je objekt od nás ďalej, tým sa rýchlejšie vzďaluje a jeho červený posun je o to väčší. Využitím priamej úmery vypočítame vzdialenosť. Ku tomu ale potrebujeme vedieť konštantu; tj. o koľko rýchlejšie sa objekt od nás vzďaluje; keď je povedzme o milión sveteľných rokov ďalej. To sa až donedávna presne nevedelo určiť a preto NASA vyslala do vesmíru Hubblov teleskop. -Jeho hlavným zameraním bolo zistiť čo najpresnejšie túto tzv. „Hubblovu Konštantu“. Len on totiž dokáže vidieť jednotlivé hviezdy v susedných galaxiách a získať tak presnejšiu predstavu o ich vzdialenosti od nás. Po dosadení tejto presnej Hubblovej konštanty do vzorca prijamej úmery, vieme z červeného posunu objektov určiť ich vzdialenosť od nás.

Na radu však prišiel nečakaný zvrat. Už dlho sa vedelo o tzv. supernovách tj. hviezdach, ktoré v záverečných štádiach svietenia vybuchnú, a svetlo z tohto výbuchu môže byť až desaťmiliard krát silnejšie, ako svetlo slnka – čiže svietivosť porovnateľná s celou galaxiou. Zvrat spôsobila konkrétne supernova typu I.A. -Tá keď vybuchne, vybuchne vždy z rovnakou svietivosťou a preto podľa jasu toho výbuchu vieme určiť vzdialenosť. –Je to niečo ako 100 wattová žiarovka. Keď poznáme jej vzdialenosť a zmeriame jej svietivosť; môžeme podľa jasu veľmi vzdialených 100 wattových žiaroviek vypočítať ich vzdialenosť. –Supernova I.A bola pôvodne hviezda typu „biely trpaslík“ tj. už vyhasnutá hviezda; ktorá však od svojho ešte funkčného suseda preťahuje hmotu na seba. Tlak a teplota stúpajú a keď dosiahnu kritickej medze (čo je vždy presná hodnota); zapáli sa v jadre nanovo blesková termojadrová reakcia a hviezda „zlodej“ vybuchne. Odhodí pri tom do svojho okolia obálku plynu rýchlosťou až 10000 km/s. Výbuch je tak jasný, že ho môžeme vidieť aj vo vzdialených galaxiách. Podľa jedinečného tvaru svetelnej krivky supernovy I.A a rozboru jej spektra vieme, že je to tento typ. Totiž I.A. -Je to ako otlačok prsta, ktorým sa identifikuje.

Problém nastal, keď sa vedci pokúsili zmerať vzdialenosť jednotlivých supernov podľa jasu výbuchu I.A a porovnali to s údajmi červeného posunu. -Nastal konflikt ! Jednotlivým údajom získaným zo svietivosti I.A. zodpovedá väčší červený posun, než by pre tú vzdialenosť mal byť. Červený posun sa zistí zo spektra hosťujúcej galaxie v ktorej vybuchla supernova a je teda väčší, než by malo vyjsť z vynásobenia hubbelovou konštantou pre tú vzdialenosť. -Vesmír zrýchľuje (a vždy zrýchľoval) svoje rozpínanie!!! –Na kozmický plynový pedál šlape akási záhadná noha.

Záver. Boh stvoriteľ, ktorý je neustále aktívne pôsobiaci vo svojom stvorení; rozpína vesmír. Veď aj v biblii je už toto dávno napísané. Citujem: „...rozťahuje nebesia, ako stan...“ Ž.104,2; Job 9,8. -Slovo „rozťahuje“ je prebiehajúci dej v prítomnom čase a slovo „nebesia“ znamená celý vesmír. –Boh hovorí o sebe v Iz.44,24: „Sám rozprestieram nebesia!“
Teda „tmavá hmota“ a „tmavá energia“ (Božia moc) rozprestierajúca nebesia (vesmír) nieje ničím novým. Všetko je už v biblii známe.