Choď na obsah Choď na menu
 


Faraón exodu

Úvod.

    V biblii v druhej knihe Mojžišovej je popísané, ako boli Izraeliti po dlhý čas utláčaný otrockou drinou Egypťanmi, na území delty Nílu. Zotročili ich preto, lebo sa ich báli, nakoľko boli dosť početný. -Báli sa, že v prípade vojny na východnej hranici by mohli proti nim povstať. Otrocká robota bola príliš ťažká a trvalo to dlho. Neskôr zabíjali aj ich novorodencov. Izraelci kričali k Bohu od utrpenia. Prosili o pomoc. -On to vypočul a zjavil sa na púšti mužovi menom Mojžiš. Poslal ho za faraónom s požiadavkou na ich prepustenie. Ten sa mu však vysmial do tváre a ešte pridal na robotách. -Preto Boh cez Mojžiša začal robiť neobyčajné divy a tresty na Egypťanoch. Ako posledné pozabíjal všetkých prvorodených. Nebolo domácnosti v Egypte, kde by neoplakávali svojho mŕtveho. Zomrel aj faraónov syn, ktorý mal byť jeho nástupcom. Bol to trest za to, že oni zabíjali Izraelské deti. Predtým ako to Boh urobil, ponúkol východisko. Každá domácnosť si mala k večeri pripraviť baránka a potrieť zárubňu dverí jeho krvou. Kto to poslúchol, bol ušetrený. Mnohí to neurobili a skončili zle. Táto posledná rana bola tak krutá, že egypťania izraelcov doslova vyhnali. Vyšli teda z delty Nílu, opustili Egypt a prišli až k vrchu Sinaj (dnešný Jebel el Lawz) v Saudskej Arábii. 

Obrázok

 Obrázok

Obrázok

-Po ceste zažili veľký zázrak. Keď prišli k brehu Červeného mora, Boh otvoril vodu a oni prešli na druhú stranu po suchu. Faraón sa medzi tým spamätal a ľutoval, že ich prepustil. Išiel za nimi s vojskom.  -Dostihol ich keď táborili na mieste, zvané dnes ako "Nuweibská pláž".

Obrázok

Boh otvoril more. -Izraelci prešli, ale Egypťania boli zatopený - prenasledujúc ich cez ten priechod. Faraón nešiel, lebo sa bál vidiac otvorené more. Prikázal len svojmu vojsku, aby išli. Dodnes sú tam vozy a kolá potopenej armády. Takéto kolá sa používali počas 18-tej dynastie.

ObrázokObrázok

 ObrázokObrázok

 Potom išli ďalej, až prišli k hore Sinaj. Tam sa Boh všetkým zjavil. Bolo to veľmi silné a mocné - doprevádzané bleskami, ohňom a silným zvukom trúby. Všetci spoločne počuli hlas Boží hovoriaci z vrchu. Samotného Boha ale nevideli, lebo sa im nezjavil. Nechcel, aby si postavili jeho modlu. Stavať modly je hrozná ohavnosť, ktorú Boh nenávidí. Ten hlas rozprával 10 Božích prikázaní, ktoré sú zapísané na kamenných doskách a dnes už všeobecne známe.

 Obrázok

 Vrch Sinaj v Saudskej Arábii (Jebel el Lawz) 
- Ohorel Božím ohňom, pri jeho zjavení sa.

Zdroje:
1.  Biblická archeológia
2.  Biblický príbeh exodu 

 

Lokalizácia faraóna.

    Keď sa pozrieme na biblickú časovú os zistíme, že vyslobodenie Izraelitov z Egypta nastalo v roku 1426 pr.Kr, čo spadá do 18-tej dynastie. Ako vidieť zo zoznamu vládcov Egypta, 18-ta dynastia bola pri moci v rozmedzí rokov 1539 až 1292 pr.Kr. (Vždy treba rátať s nejakou tou nepresnosťou). -Keď som skúmal životopisy jednotlivých faraónov tejto dynastie, narazil som na meno Amenhotep_III..

Obrázok      Obrázok
Amenhotep III. 
-Odoprel prepustiť Izraelcov z otroctva

-Tento faraón bol predovšetkým známy ako veľký staviteľ. Bol jedným z najbohatších vládcov egypta. Vyrastal v hlavnom meste Théby. Na trón nastúpil, keď mal asi 12 rokov. Oženil sa z Teje, ktorá sa neskôr stala jednou z najvýznamnejších kráľovien v dejinách Egypta. Mal s ňou syna Amenhotepa IV. a 4 dcéry: Satamun, Eset, Henuttanet a Nebtah. Okrem Teje mal aj obrovský harém. Jeho následníkom sa mal stať Thutmosis V., ktorý však zomrel ešte pred nástupom na trón.

Zdroje:
3.  Wikipedia
4.  Egyptologie

 

Achnaton a Thutmosis V. 

-Thutmosis V. mal byť faraónom namiesto svojho otca Amenhotepa III., lebo bol najstarší (pozri TU). -No nestal sa ním, pretože zomrel pri poslednej Egyptskej rane - rane prvorodených. Druhá kniha Mojžišova 12,29 hovorí: "O polnoci Hospodin pobil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného faraónovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného väzňa v žalári, a všetko prvorodené zo zvierat.

ObrázokObrázok
Thutmosis V.  
-Zomrel pri poslednej Egyptskej rane

    Na miesto zabitého Thutmosisa V., nastúpil Amenhotep IV. - neskôr zvaný "Achnaton". Mojžiš sa stal kôli zázrakom veľmi známou osobnosťou. V kapitole 11, verš 3 sa hovorí: "Mojžiš bol veľmi vážený v Egypte v očiach faraónových služobníkov aj v očiach ľudu." -Vidíme, že nie všetci boli tak tvrdohlavý ako Amenhotep III. -Napríklad jeho syn Amenhotep IV. premýšlal nad Mojžišovým pôsobením a učením o jedinom Bohu o ktorom sa dozvedel; lebo všetko ešte zostávalo čerstvo v pamäti ľudu. -Ako správny egypťan z kráľovského rodu síce neopustil svoje náboženstvo celkom, ale značne ho prerobil. -Začal tvrdiť, že Boh je len jeden. Nastúpil na trón po svojom otcovi, miesto zabitého Thutmosisa V. -V šiestom roku svojej vlády ustanovil jediným bohom Egypta Atona a všetky ostatné božstvá zakázal. Potom si zmenil meno na Achnaton. Nechal zavrieť všetky Amonove chrámy a prenasledoval kňazov. Všetci bohovia mali byť navždy vymazaný z histórie a ich mená nahradené Atonom.  Achnaton opustil hlavné mesto Théby (Veset) a krátko po reforme založil nové - s názvom Achetaton (El Amarna). Táto Achnatonova monoteistická reforma vzbudila veľkú nevoľu a odpor u kňazov. -Neznášali ho! -Z tohoto všetkého je možné vycítiť vplyv predošlých udalostí okolo Exodu. Isto vedel, že počas vlády svojho otca boli vtedajší bohovia bezmocný proti desiatim Egyptským ranám. Prestal im teda dôverovať a ustanovil nad Egyptom jediného boha - Atona. Aton bol slnečný boh - samotné Slnko. Podľa Achnatona bol Aton otcom všetkých ľudí. -Daroval život a životnú silu všetkému živému na Zemi, pretože bez Slnka by nebolo života. Achnaton sa prehlásil za Atonovho oddaného služobníka a veľkňaza. -Narozdiel od predošlých faraónov bol výnimka. Všetci doterajší sa totiž prehlasovali sami za bohov. -Spôsob akým má veriť a jednať mu bol zjavený vo videniach, v ktorých ku nemu prehováral samotný Aton. Podstatu podobných zjavení rozoberám v článku pôvod mýtov. -Celý svoj život zasvätil viere a náboženstvu a zanedbával tak úradné povinnosti. Achnaton nebol nikdy vojvodcom a k smrti nenávidel násilie. I keď Egyptský kúzelníci dokázali všeličo napodobniť a zastrieť jedinečnosť Božieho pôsobenia, nedalo sa na všetko len tak zabudnúť. Egypťania mali vo zvyku popierať cudzie vplyvy a vymazávať o nich zmienku zo svojej histórie. Dôkazom môže byť neskoršie odstraňovanie záznamov o Achnatonovi a následne aj Tutanchamónovi. -A čo potom taký Mojžiš!!! -Preto niet sa čo diviť, že nemáme o Egyptských ranách záznam na stene chrámu či hrobky.

Obrázok
Amenhotep IV. - Achnaton
-Monoteistický reformátor Egypta

Zdroje:
5.  Egyptologie
6.  Wikipedia

 

El-Amarnské tabuľky.

    Keď Izraelci vyšli z Egypta, bolo to ešte za vlády Amenhotepa III.. Koľko rokov zostávalo do nástupu Amenhotepa IV. nevieme. -Amenhotep III. vládol celkovo 38 a jeho syn 17 rokov. V meste El Amarna sa našlo 382 tabuliek obsahujúcich korešpondenciu egyptského dvora s egyptskými vazalmi a správcami - a tiež so vzdialenými krajinami; ako Babylóniou, Chetitmi, Mari a rôznymi Kanaánskymi štátmi zo 14 storočia pr.Kr. - počas vlády Amenhotepa III. a Amenhotepa IV. -V jednom dopise Abdí-Cheba, miestodržiteľ Jeruzalema a jeden z Egyptu podriadených miestnych kniežat, píše faraónovi a prosí o pomoc proti nomádskym kmeňom Chabirov. Dopis osvetľuje situáciu vo vtedajšej Palestíne:
"Čo som len urobil kráľovi, svojmu pánovi? Pred kráľom ma ohovárajú, ohovárajú ma pred mojim pánom! Abdi-Cheba sa vraj od svojho kráľa a pána odvrátil. Pozri: Na toto miesto ma nedosadil ani môj otec, nedosadila ma ani moja matka, ale ustanovil ma môj kráľ rukou svojou. Prečo by som sa mal teda proti kráľovi, proti svojmu pánovi, búriť? Dokiaľ kráľ, môj pán, bude žiť, budem hovoriť kráľovskému správcovi: Prečo tak milujete Chabirov a nenávidíte miestneho vládcu? Preto ma tak ohovorili pred kráľom, pred mojim pánom, že vraj povedal som: Zem kráľa, môjho pána, zaniká... Zem kráľa, môjho pána, však skutočne zaniká. Len ma nikto nepočúva! Miestny správci sa od kráľa, od môjho pána, odvracajú, žiadny z tých miestnych správcov môjmu kráľovi nezostane. Nech môj kráľ pohliadne na lukostrelcov, nech lukostrelci kráľa, môjho pána, sem vyrazia. Môjmu kráľovi inak tu nič nezostane. Chabirovia lúpia v celej zemi kráľa, môjho pána. Keď budeme mať ešte tento rok dosť lukostrelcov, tak táto zem zostane kráľovi, môjmu pánovi, zachovaná. Pokiaľ nebudeme mať dosť lukostrelcov, ztratí kráľ, môj pán, túto zem."
V inom dopise sa píše:
"Kráľ nech počuje, že Chabiran v zemi nosí zbrane. V zemi, ktorú mi dal kráľ, môj pán a bojuje proti bohom. Nech kráľ, môj pán, tiež vie, že ma opustili moji bratia. Ja sám spolu s Abdi-Chebom vedieme s Chabirmi vojnu. Zurata, muž z Akkó a Enddaruta, vládca z Achspachu, prišli mi na pomoc s päťdesiatimi vojenskými vozmi. V bojoch stojí teraz na mojej strane". -Chabirania boli Hebreji a Izraeliti patrili medzi nich. V historickej literatúre sa obyčajne spája výraz "Chabiru" z Hebrejmi. Výraz "Hebrej" je odvodený od mena "Héber" v 1_Moj.10,24.  -Keď  Izraelci vyšli z Egypta, pripojili sa k nim teda aj ostatný Hebreji. -Bolo ich (len mužov) okolo 600000 (2_Moj.12,37). -Od Jakoba po Mojžiša uplynuli 4 generácie; a za tak krátky čas by sa nemohli rozmnožiť do uvedeného počtu. Svedčí o tom aj 2_Moj.12,38, keď hovorí: "I mnoho iného ľudu šlo s nimi,...". -Tí primiešanci, boli hlavne potomkovia složobníctva tábora Abraháma, Izáka a Jákoba; ktorého bolo (ako vieme) veľmi veľa! (viď. napr. 1_Moj.12,16). -Chabiru (podľa Amarnských listov) bojovali proti Kanaáncom a ich bohom. Nemohol to byť nik iný, než Izrael na čele s Jozuom.

Zdroje:
7.  klery.blog.cz/0702/faraoni-a-jejich-rozhodnuti-od-1-200-pr-kr-do-1-400-st
8.  http://cs.wikipedia.org/wiki/El_Amarna

 

Námietky.

    Niekto by mohol ale namietnuť: "Veď v druhej knihe Mojžišovej je napísané, že Izraelci počas svojej otrockej služby stavali mestá Pitom a Raamses." -Figuruje tu meno Ramesse s 19-tej dynastie. -Prečo potom hľadať v 18-tej dynastii? -Ano! -Ale tento údaj - podobne ako mnoho ďaľších - bol aktualizovaný neskorším pisateľom. -Vezmime si napríklad zmienku o Izraelskom kráľovi už v prvej knihe Mojžišovej - kapitole 36, verši 31. Vieme predsa, že prvý Izraelský kráľ sa volal Saul a vládol až po období sudcov. -Správa o ňom by teda v knihe Genesis nemala čo hľadať - ale "hľadá", lebo knihu Genesis spisoval neskorší pisateľ. -Robil tak z pôvodných podrobných obsiahlych historických zápisov. Viac o tom pojednávam v článku autenticita biblie. Spomínam tam aj dôvod, prečo to robil. -Ešte príklad tzv. dedín Jairových: -Jair bol sudca v Izraeli a založil 30 dedín - zvaných "dediny Jairove" (Sud.10,3-4). -Lenže zmienka o nich je už v: 4_Moj.32,41 a 5_Moj.3,14. -Prečo? -Lebo knihy Mojžišove spisoval neskorší pisateľ a údaje v nich aktualizoval.
Keď kráľ Šalamún začal stavbu chrámu, je v 1_Kráľ.6,1 napísané: "V roku 480 po vyjdení Izraela z Egypta, v štvrtom roku Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, v mesiaci ziv, ktorý bol druhým mesiacom, začal Šalamún stavať dom Hospodinov." -To sme v roku asi 960 pr.Kr., plus 480 rovnása 1440 pr.Kr. -Ramesse I. vládol v 1292 - 1290 pr.Kr., čo je pomerne dosť ďaleko od spomínaného dátumu (aj keď berieme do úvahy nepresnosti). Ku tomu prichádza ešte podpora výskumov Rona Wyatta ktorý potvrdzuje, že kolá vozov potopenej Egyptskej armády v Červenom mori pochádzajú práve z 18.tej dynastie. 
-Nad to všetko -spomenuté historické záznamy o Amenhotepovi III. a IV. a o Thutmosisovi V. sú dostatočným potvrdením správnej lokalizácie.

 

Ďaľší faraóni.

    Mojžiš sa narodil práve v období, keď faraón vraždil Izraelských novorodencov - chlapcov. Podarilo sa ho ukryť v rákosí na brehu Nílu v košíku natretom zvnútra asfaltom. Našla ho tam faraónova dcéra, zľutovala sa nad ním a prijala za adoptovaného syna (2_Moj.2,1-10). Vyrástol na kráľovskom dvore, ale v 40-tich rokoch musel pre istú udalosť utiecť do Midjánska (v Saudskej Arábii) (2.Moj.2,11-15; Sk.7,23). -Tam si našiel ženu a po ďaľších 40-tich rokoch - keď tam býval - sa mu zjavil Boh a poslal ho naspäť ku faraonovi s požiadavkou na prepustenie Izraelitov. (2_Moj.2,15-22; Sk.7,30).

Popis záchrany Mojžiša pustenom v košíku do vody sa skeptikom zdá byť rozprávkou - podobne ako v prípade veľkokráľa - Sargona Akkadského. -Toho matka pustila po vode rieky Eufrates v rákosovom košíku. Bol však zachránený záhradníkom, ktorý ho vychoval. V mladosti sa stal čiašnikom u kišského kráľa Ur-Zababu. Potom ho zvrhol a stal sa kráľom miesto neho. Vybudoval prvú veľríšu sveta. 
-Ja nevidím dôvod, prečo by to malo byť vymyslené! Skeptikom sa to neľúbi, lebo to nieje "bežný spôsob" priebehu ranného detstva (myslím to s tým košíkom). 
Vyrozprávam vám ale teraz jednu príhodu: "Bol raz jeden pes a ten sa v roku 1868 stratil poľovníkovi. Zabehol do neveľkej diery. Keď sa majiteľ pustil za ním, objavil veľkú jaskyňu..... " -Azda nemusím pokračovať. Znalci vedia o čom je reč. Jedná sa o príbeh objavenia jaskyne Altamira s prehistorickými kresbami. -Aj tento príbeh by sme mohli považovať za mýtus, keby sa onen poľovník nezoznámil s archeológom E. Piettom a nebolo všetko riadne zdokumentované. Niektoré príbehy o založení miest sa viažu ku konkrétnym osobným zážitkom zo života jednotlivca. -Avšak pre ich prílišnú konkrétnosť sú často považované za vymyslené. Poďme ale ďalej....

-Našim cieľom je teraz zistiť, ktorý Egyptský kráľ dal príkaz vraždiť Izraelských novorodencov a ktorá "dcéra faraonova" mala tak veľký vplyv, že si dovolila porušiť príkaz vraždenia a adoptovať Mojžiša. Skúsim najprv približne lokalizovať čas, kedy bol Mojžiš poslaný od Boha k Amenhotepovi III. s požiadavkou prepustenia. -Odpoveď najdeme v 2_Moj.2,23: "...Po dlhom čase zomrel egyptský kráľ..." a 2_Moj.4,19: "...Hospodin riekol Mojžišovi v Midjáne: Choď a vráť sa do Egypta, lebo pomreli všetci mužovia, ktorí ti siahali na život....". Z toho vyplíva, že to bolo krátko po nastúpení Amenhotepa III. -Mojžiš mal už 80 rokov (v 40-tke utiekol a po ďaľších 40 sa vrátil). Keď sa pozrieme do zoznamu vládcov Egypta, Amenhotep III. začal vládnuť v roku 1379. -Keď ku tomu pripočítajme Mojžišových 80, dostávame rok 1459, čo je obdobie kráľovnej Hatšepsovet (1467-1445). Predpokladajme, že to bola práve ona, čo prijala a vychovala Mojžiša. Jej predchodcom bol totiž krutý Thutmose II (1470-1467). Tento faraón nebol tak mocný ako jeho predchodca Thutmose I. a neskôr Thutmose III. Obrovskú ríšu ktorú zdedil po svojom otcovi, sa mu nedarilo udržať pohromade . V podmanených územiach prebiehali neustálé povstania a musela ich potláčať armáda. Boje väčšinou končily ústupom egyptských vojsk. Tieto neúspechy a zjavnú slabosť vyrovnával svojou krutosťou. Dôkaz o tom nám zanecháva nápis z obdobia jeho vlády, ktorý sa zachoval na skale neďaleko Asuánu. Je tam napísané, že v Núbii dal vojsku príkaz, aby pobili všetkých miestnych mužov s výnimkou malého syna vládcu, aby ho mohol zabiť sám. V Ázii, keď ho porazili vzbúrený miestny králi, nechával vojská útočiť na kočovné kmene, ktoré zabíjal a zotročoval. Thutmose II. bol chatrného zdravia a tak sa väčšiny výprav nezúčastnil. -Niet divu, že to bol práve on, kto dal príkaz k vraždeniu Izraelských novorodeniatok. Začalo to v čase, keď ešte Mojžiš nebol na svete. Správu o tom máme v 2_Moj.1,22: "...Faraón potom prikázal všetkému ľudu: Každého narodeného chlapca hoďte do Nílu a každú dcéru nechajte nažive!..." -Keď sa narodil Mojžiš, našla ho v rákosí na brehu Nílu faraónova dcéra Hatšepsovet. Bola dcérou ešte Thutmose I., ale aj napriek tomu platí biblický výraz "dcéra faraónova". V 2_Moj.2,6-10 máme o tom napísané toto: ".....Keď ho otvorila (košík), uzrela dieťa, a hľa, chlapec plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: To je z hebrejských detí. Tu povedala jeho sestra faraónovej dcére: Nemám ísť zavolať dojku z hebrejských žien, ktorá by ti dieťa kojila? Faraónova dcéra jej odpovedala: Choď! Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa.Faraónova dcéra jej povedala: Vezmi toto dieťa, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením. Žena vzala dieťa a kojila ho. Keď dieťa odrástlo, priviedla ho k faraónovej dcére, ktorá ho prijala za syna; dala mu meno Mojžiš hovoriac: Z vody som ho vytiahla...." -Trvalo to 3 mesiace, kým ho jeho pravá matka odkojila (Sk.7,20). -Dá sa predpokladať, že práve vtedy zomrel Thutmosis II. (1467). 

Obrázok
Thutmose II. 
- Prikázal vraždiť Hebrejských novorodencov

    -K moci sa dostala Hatšepsovet (1467-1445). Prebrala však len poručníctvo nad mladým Thutmose III., ktorý bol synom jej manžela (Thutmose II.) s inou jeho ženou. Neskôr si prisvojila titul faraóna a zmocnila sa vlády. Hatšepsovet síce pridelila Thutmosemu III. titul spoluvladára, ale o vládnutie sa starala aj tak sama. Vládla Egyptu asi 20 rokov. -Tak ako v prípade iných faraónov, aj tu existuje niekoľko variant počítania rokov. Uvediem všetky, aby mal čitateľ predstavu o nejednotnosti v tejto otázke: 1490–1468; 1479-1458; 1473-1457; 1467-1445. Pri dôkladnejšom hľadaní, by sa ich našlo viac. -Mierumilovná Hatšepsovet podnietila rozkvet obchodu, vied a poznania. To korešponduje s tým, čo je napísané v Sk.7,22: "A naučil sa Mojžiš všetku egyptskú múdrosť...." -Pod vplyvom Hatšepsovet to bolo v plnosti umožnené. Zorganizovala výpravu do záhadnej zeme Punt, ktorá sa pravdepodobne rozprestierala na východe Afriky alebo v Arábii na pobreží Červeného mora. Egypťania odtiaľ dovážali kadidlo a parfémy. O tejto výprave nám vypovedajú nástenné malby v zádušnom chráme v Dér el-Bahrí. 

Obrázok
Hatšepsovet
-Adoptovala a vychovala Mojžiša

    Keď Hatšepsovet zomrela, stal sa kráľom celého egypta konečne Thutmose III. Je považovaný za jedného z najväčších vojvodcov celej histórie Egypta. Dohromady vyslal 17 vojenských výprav. Najznámejšia z nich je hneď tá prvá, pri ktorej zničil veľkú kanaánsku koalíciu v bitke pri Megidde. Ovládal ríšu takých rozmerov, že túto veľkosť namala ani za vlády Ramesse II. Svoje vojny viedol výhradne v lete. Núbiu si podmanil až po šiesty nílsky katarakt. Hranice posunul aj na územie dnešnej Líbie a dokonca obsadil južné pobrežie Kypru. Obsadené územia pripojoval k ríši natrvalo. Na ich územiach staval pevnosti, kde bývali stálé vojenské posádky. Na upevnenie svojej moci používal dary aj hrozby. Za jeho vlády sa z Egypta stala veľmi silná, medzinárodne rešpektovaná veľmoc. -Preslávil sa tiež svojou veľkou staviteľskou činnosťou. Zvlášť sa venoval chrámu boha Amona v Karnaku. Dodnes tam stojí napríklad mohutný obelisk, časť šiesteho pylonu a siedmy pylon so štyrmi kolosálnymi sochami, ktoré znázorňujú práve Thutmosisa III. Trosky chrámov, ktoré založil, sa dnes nachádzajú v Abyde, Dendre, Kom Ombe a na mnohých ďaľších miestach. Zaujímavosťou je, že jeden tento chrám sa nachádza až pod obratníkom raka. -Mojžiš mal už viac než 20 rokov, keď Thutmose III. nastúpil do vlády. Počas jeho panovania sa odaohrala udalosť, popísaná v 2_Moj.2,11-15: "V tom čase, keď Mojžiš vyrástol, vošiel k svojim bratom a videl ich bremená. Vtom spozoroval, ako istý Egypťan bije Hebrejca, jedného z jeho bratov. Poobzeral sa sem i tam, a keď videl, že tam nieto nikoho, zabil Egypťana a zahrabal ho do piesku. Na druhý deň vyšiel, a hľa, dvaja Hebrejci sa hádali. Povedal vinníkovi: Prečo biješ svojho blížneho? Ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za veliteľa a sudcu nad nami? Chceš aj mňa zabiť, ako si zabil Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a povedal: Akiste vyšla vec najavo. Keď sa faraón o tom dopočul, chcel dať zabiť Mojžiša; Mojžiš však utiekol pred faraónom a usadil sa v Midjánsku. Sadol si tam pri studni."

Obrázok
Thutmosis III.
-Za jeho panovania Mojžiš utiekol do Midjánska.

    Mojžiš bol po smrti Hatšepsovet už pomerne odcudzený kráľovskému dvoru. Bola to len otázka času, kedy sa tento "cudzinec" niečim zneľúbi faraonovi. -V Midjánsku teda prečkal až do vlády Amenhotepa III., ktorý musel - ako som už spomínal - prepustiť Izraelitov zo zajatia pod nátlakom 10-tich Egyptských rán. Je tiež zvláštne, že zo spomínaných dvoch úryvkov Amarnskej korešpondencie (kde Abdí-Cheba, miestodržiteľ Jeruzalema prosí faraona o pomoc proti Hebrejom) cítiť neochotu pomôcť. -Dôvod je jasný. To čo Amenhotep III. zažil okolo exodu, ho muselo od takého činu odradiť.

    Počas Mojžišovho pobytu v Midiánskej zemi, sa v Egypte vystriedali ešte dvaja králi. -Boli to: Amenhotep II. a Thutmose IV. -Ich vládla trvala dohromady - podľa jednej verzie 34, podľa inej 40 rokov. -Z nich hlavne Amenhotep II. bol pomerne krutý a vystatovačný. Niet divu, že Izraelský otroci pod ich vládou veľmi trpeli, čo vyprovokovalo Boha k nutnej odplate.

 

Zdroje: 

9.  Wikipedia