Tabuľky chronológie
Zhromaždil som všetky verše z biblie uvádzajúce časový údaj a spočítal to dohromady. Postup mojej práce som vyniesol do tabuliek. Občas kontinuitu prerušujem a doplňujem vysvetľujúcim textom. -V prvom stĺpci je výpis verša a v druhom rok pred narodením Krista. -Treba mať na pamäti, že časové údaje uvádzajúce len počet rokov a nie aj mesiac a deň začatia a skončenia udalosti (v biblii je takých dosť), sa postupne - čím je ich viac - stávajú zdrojom nepresnosti (rádu jednotiek až desiatok). -Po potope pridávam do tabuľky tiež chronológiu Egyptských faraónov.
Od stvorenia po potopu |
Roky pr.Kr. |
1M 1,1-2 |
? |
1M 1 kap. Stvorenie ekosystému a života na Zemi. |
5500 |
1M 5:3 Keď mal Adam 130 rokov, splodil syna menom Šét. |
5370 |
1M 5:4 Adam žil po splodení Šéta 800 rokov. |
4570 |
1M 5:5 Celkove Adam žil 930 rokov. |
5500 - 4570 |
1M 5:6 Keď mal Šét 105 rokov, splodil Enóša. |
5265 |
1M 5:7 Šét po splodení Enóša žil ešte 807 rokov |
4458 |
1M 5:8 Celkove Šét žil 912 rokov; |
5370 - 4458 |
1M 5:9 Keď mal Enóš 90 rokov, splodil Kénána. |
5175 |
1M 5:10 Enóš žil ešte 815 rokov po splodení Kénána |
4360 |
1M 5:11 Celkove Enóš žil 905 rokov |
5265 - 4360 |
1M 5:12 Keď mal Kénán 70 rokov, splodil Mahalaléla. |
5105 |
1M 5:13 Kénán žil ešte 840 rokov po splodení Mahalaléla |
4265 |
1M 5:14 Celkove Kénán žil 910 rokov |
5175 - 4265 |
1M 5:15 Mahalalél mal 65 rokov, keď splodil Jereda. |
5040 |
1M 5:16 Mahalalél žil ešte 830 rokov po splodení Jereda |
4210 |
1M 5:17 Celkove Mahalalél žil 895 rokov |
5105 - 4210 |
1M 5:18 Jered mal 162 rokov, keď splodil Enocha. |
4878 |
1M 5:19 Jered žil ešte 800 rokov po splodení Enocha |
4078 |
1M 5:20 Celkove Jered žil 962 rokov |
5040 - 4078 |
1M 5:21 Keď mal Enoch 65 rokov, splodil Metúšelacha. |
4813 |
1M 5:22 Enoch chodil s Bohom a žil ešte 300 rokov po splodení Metúšelacha |
4513 |
1M 5:23 Celkove Enoch žil 365 rokov. |
4878 - 4513 |
1M 5:25 Keď mal Metúšelach 187 rokov, splodil Lámecha. |
4626 |
1M 5:26 Metúšelach žil ešte 782 rokov po splodení Lámecha |
3844 |
1M 5:27 Celkove Metúšelach žil 969 rokov |
4813 - 3844 |
1M 5:28 Keď mal Lámech 182 rokov, splodil Nóacha |
4444 |
1M 5:30 Lámech žil ešte 595 rokov po splodení Nóacha |
3849 |
1M 5:31 Celkove Lámech žil 777 rokov |
4626 - 3849 |
1M 5:32 Keď mal Nóach 500 rokov, splodil Šéma, Cháma a Jáfeta. |
3944 |
1M 7:6 1M 7:11 Nóach mal 600 rokov, keď prišla na zem potopa. |
3844 |
"Nóachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jáfet.... -Títo traja boli Nóachovi synovia a z nich sa zaľudnila celá zem." (1 Mojžišova 9,18-19)
Len málokto pred potopou staval osady či mestá. Vieme o jednom:
1 Mojžišova 4,16-17:
Vtedy Kain odišiel od tváre Hospodinovej a býval v krajine Nód, východne od Édenu. Kain poznal svoju ženu; ona počala a porodila Enocha. Potom staval mesto a nazval to mesto menom svojho syna Enocha....
...Väčšinou ľudia žili priamo v prírode a živili sa jej "produktami". Bola hojnosť a široké menu na výber. Mierne podnebie bolo na celom zemskom povrchu, vďaka regulovanému sklenníkovému efektu "vôd nad oblohou" (o ktorých už bola reč). Dalo sa žiť rovno pod "holým nebom". Nástroje na lov si väčšinou vyrábali z kameňa, ale používal ojedinele i kov (predovšetkým železo a bronz):
1 Mojžišova 4,22
Cilla porodila Túbal-Kaina, kováča rozličného bronzového a železného náčinia.
Ľudia sa v tejto dobe dožívali okolo 800 až 900 rokov. Pri tomto veku mali dosť času pochodiť celú zem (prapevninu) a poznať ju skrz na skrz. To by vysvetlilo, prečo je tak málo kostrových nálezov, pričom známok ich činnosti neuveriteľne veľa. Brázdili po svete, vytvárali kamenné a kostenné nástroje - roztrúsené dnes skoro po celej zemeguli. Lovili mamuty a iné zvieratá. Načo by sa unúvali pestovať obilniny, keď bol dostatok fauny? Lovecký spôsob života nebol známkou primitívnosti, ale pohodlnosti. Počet hrobov jaskynného človeka a lovcov-zberačov je neuveriteľne malý (najviac desiatky na lokalitu). -Celkový počet lokalít sotva prevyšuje stovku - preto toto obdobie nemohlo trvať tisícročia, ako predpokladá štandardný vedecký názor.
Po potope bola suchozemská fauna úplne zničená a flóra poriadne preriedená. Oproti predošlému stavu, bolo tu len niečo málo, čo sa zachovalo. (...dodnes tu rastie len zlomok pôvodného stavu). -Ľudia boli preto nútený začať stavať osady a pestovať si sami. Začali s domestikáciou niektorých prírodných produktov a vybraných druhov zvierat. Dôvodom usadzovania sa, boli aj zmenené klimatické podmienky. Vôd nad oblohou - čiže oblakov - zostalo len mizivé percento (...väčšina spadla totiž pri potope na zem) - a sklenníkový efekt sa takmer vytratil. -Ľudia sa museli preto niekde schýliť! -To čo archeológovia pre dané obdobie nachádzajú, skutočne pripomína situáciu, ako keby napríklad naša dnešná civilizácia bez stopy zanikla a prežilo by len zopár jedincov. Tí by sa postupne množili a využívali na prežitie dostupné prostriedky (čo príroda prinesie). Aj keby boli medzi nimi vedci či progeramátori, museli by sa znížiť na úroveň poľnohospodárstva, a stravu si pekne dopestovať. Katastrofa (napr. potopa) by totiž vyhubila väčšinu fauny a nebolo by už čo loviť. Zároveň zmizli zo scény ostatné, morfologicky veľmi rozdielne rasy, lebo boli vyhubené katastrofou. Zostal len jeden genetický smer. Smer zachránených! -Pred potopou ľudia žili všetci spolu a ich DNA sa miešala; a rozdiely viac a viac homogenizovali. Tu a tam sa nejaká skupina oddelila od ostatných a žila izolovane. Na počiatku Boh stvoril Adama s veľmi pestrým genofondom, preto potomkovia Adama a Evy vyzerali veľmi rozdielne. (...pochopiteľne to boli stále len ľudia). -Reč je o rasovej rozdielnosti. Tá bola omnoho väčšia, ako dnes (...podobne ako napríklad rozdiely medzi rasami psov či mačiek). -DNA preživších bola teda homogénnejšia - s menšími variabilitami a zároveň bez genofondu neandertálcov či Homo habilis (tj. bez podobností v neutrálnych mutáciach).
-Po katastrofe ľudia už nemohli žiť pohodlným lovečsko-zberačským spôsobom života, ale museli sa znovu naučiť poľnohospodárstvu. V našom príklade hlavne vedci by sa museli "doučiť" poľnohospodárstvu, lebo čo-to už pozabudli z onoho remesla. Svoje vedecké poznatky by predávali z generácie na generáciu - a keď potom z potu roľníkov a murárov vznikne za dve-tri storočia opäť blahobyt, môžu ich znovu uplatniť. Tento náčrt pripomína počiatky Egyptskej a Sumerskej civilizácie, kde sa "z ničoho-nič" vynorili dovednosti a vedecké poznatky "astronomických rozmerov" doslova "z večera na ráno". -Počty ľudí, ktoré nachádzame na lokalitách v predkeramickej fáze sa dajú rátať na desiatky (česť výnimkám, ako Tel es-Sultan či Catal Hüyük). -Archeológovia veriac C14 hádžu číslami ako napr. (v prípade Tel es-Sultan): "Neolit 'A' 8350-7370 p.n.l." (čiže trvanie 980 rokov) a "neolit 'B' 7220-5850 p.n.l." (trvanie 1370 rokov) --- a neuvedomujú si, že obdobie je zastúpené len maximálne stovkami jedincov (usudzujúc podľa počtu domov a kostrových nálezov). Podľa nálezov vieme, že vojny v tejto dobe prakticky neboli (snáď nejaký ojedinelý spor). Spočítajte si sami na aký počet by sa ľudia za takých podmienok a taký čas mali rozmnožiť. -Isto nie stovky. Obdobie od protoneolitu do začatia historickej éry (cca. 3100 p.n.l.) nemohlo trvať viac, než jedno tisícročie.
Podľa biblie a archeológie boli národy v keramickom neolite blízkeho a stredného východu do veľkej miery jednotné. Medzi materiálnymi kultúrami bolo silné spojenie. Podľa biblie boli národy v tejto popotopnej dobe "jedného jazyka" a "jednakých slov" (Roháčkov preklad). -Dobre to sedí s archeológiou ranného neolitu. -Potom sa však chceli ešte viac zjednotiť a začali stavať spoločné mesto. Boh ich ale rozptýlil po celom svete zmetením jazykov (vzniklo mnoho jazykov). Boli nútený sa rozptýliť a preto na scéne dejín sa naraz objavujú všetky ranné svetové kultúry: Egyptská, Mezopotámska, Harappská, Čínska a Ostrovy v Stredozemnom mori, ktoré prekryli predošlé keramické kultúry na tých istých lokalitách. Dve z nich vynikli nad ostatné (Sumer a Egypt), avšak spojenie medzi všetkými sa postupne prerušovalo. Každá potom žila mnoho storočí sama za seba. Prišla do sveta pýcha sebestačnosti každého národa za seba (keď zistili, že ostatných už nepotrebujú, ako tomu bolo prv). -Prišli vojny, závisť, kradnutie územia iným atď, atď, atď....
Teraz ešte trochu podrobnejšie popíšem dobu od konca potopy po zmätenie jazykov:
Po potope sa ľudia rozmnožili počnúc Semom, Chamom, Jafetom a ich ženami. -Na území "úrodného polmesiaca" vznikla rasa stavajúca mestá. Bolo to obdobie predkeramického neolitu. Ľudia boli jedného jazyka. Neskôr si začali vyrábať keramické výrobky.
Vznikla Džarmská kultúra s hlavným náleziskom v meste Kal'at Džarmo pri najsevernejšej časti rieky Dijalá v severovýchodnom Iraku. Predkeramická fáza tu postupne prechádza do keramickej. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, chovali sa koza a psy, lovili sa diviaky, ovce, tury, ryby a iné, zbierali sa slimáky, žalude a pistácie. Potraviny sa uschovávali v kamenných misách a vypálených priehlbniach v zemi. Domy pozostávali z viacerých malých miestností, boli z prútia a omietnuté hlinou, neskôr mali kamenné podmurovky a kozuby. Túto kultúru nakoniec prekryla Hassúnska kultúra. -Niektoré sídliská Džarmskej kultúry (napr. Tell Šemšára) zostali však akeramickými až do nástupu neskorej Hassúnskej príp. Sámarrskej kultúry.
Hassúnska keramika
Podobný vývoj sa odohral západnejšie, čiže na pláňach severného Iraku (Asýria). Akeramické kultúry sú doložené v Sindžáre a v okolí Tell Afaru a aj tu vrstvy postupne prechádzajú do keramickej fázy.
Významnou kultúrou na severe bola ummdabagíjská kultúra (podľa osady Umm Dabagíja), ktorú potom prekryla Hassúnska kultúra. V tejto kultúre sa poľnohospodárstvu opäť veľmi nevenovali (dovoz väčšiny obilia), ale lovili onagery a gazely, spracúvali kože a obchodovali s nimi. Druhou osadou tejto kultúry bolo Tell Sotto pri Tell Afare, ktoré medzi ummdabíjskou a neskoršou hassúnskou vrstvou obsahuje vrstvu neidentifikovanej kultúry.
Ďalej existovala v Asýrii Hassúnska kultúra/Chassunská kultúra (a v Sýrii súčasne kultúra Amuk). Významné sídliská Hassúnskej kultúry boli Tell Hassúna, Jarim Tepe, Kal'at Džarmo, Ninive a Umm Dagabíja. Nachádzala sa približne medzi riekami Chábur a Horný Záb. Išlo o prvú keramickú kultúru v Mezopotámii (úžitková keramika i jemná zdobená). Táto kultúra prevzala zo severozápadného Iránu poľnohospodárstvo, pluh a trstené obydlia i drevené obydlia s hlinenými základmi.
V Asýrii existovala Sámarrská kultúra. Nachádzala sa približne na území Hassúnskej kultúry plus na území dolu až po Sámarrá. Významné náleziská sú Sámarrá, Tell as-Sauván, Čóga Mami a Tell Abada. Prvýkrát tu máme nálezy zavlažovacích kanálov (Čóga Mami pri Bagdade), ktoré umožnili, aby sídla vznikali aj v južnejších častiach Mezopotámie, kde boli potrebné zavlažovacie a odvodňovacie techniky. Objavujú sa už stavby majúce tri miestnosti a charakteristická keramika. Sámarrské nádoby majú pozoruhodnú výtvarnú a technickú úroveň a rozmanité tvary. Náboženstvo bolo odlišné od náboženstva Halafskej kultúry.
Halafská keramika
V severnej Mezopotámii bola Halafská kultúra (Chaláfska kultúra). Tiahla sa v širokom páse od rieky Karche (Irán) ponad Bagdad až k Stredozemnému moru v Sýrii a dnešnom juhovýchodnom Turecku. Centrom bola severná Mezopotámia a severovýchodná Sýria. Významné náleziská sú Tell Halaf, Tell Hassúna, Tell Brak, Šagar Bazar, Jarim Kepe, Tell Arpačíja, Tepe Guara a Ninive. Hlinené základy obydlí i (malých) svätýň boli už z drveného kameňa. Uctievali bohyňu-matku (podobnú neskoršej Ištar) a boha-byvola. Kultúra je známa najmä peknými nádobami s farebnou maľovanou výzdobou s geometrickými, rastlinnými aj figurálnymi motívmi. Bola to prvá kultúra v Mezopotámii, ktorá používala kovy (meď a olovo).
Predchádzajúce štyri kultúry sa čiastočne prekrývali (časovo i geograficky). Z vývojového hľadiska je však rozdiel v tom, že Sámarrská kultúra Hassúnsku kultúru vystriedala, kým Halafská kultúra zo Sámarrskej vznikala postupne a sčasti súbežne. Pre ďalší vývoj bola zrejme najdôležitejšia Sámarrská kultúra.
Samarrská keramika
Postupne sa častejšie objavujú ozdoby a prístroje z medi a zriedkavo zo vzácnych kovov. Centrum vývoja sa definitívne presúva do Babylónie, t. j. južnej Mezopotámie. Tu existovala Obejdská kultúra(=Ubajdská kultúra), zahŕňajúca kultúru Eridu-Hádždží Muhammad a vlastnú (príp. vrcholnú) Obejdskú kultúru. Nachádzala sa spočiatku len v Babylónii, ale jej konečný rozsah bol približne na území Halafskej kultúry plus Babylónia, t.j. od Sýrie až po Perzský záliv (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle). Práve v Babylónii sa zhruba okolo roku 3200 p.n.l. všetci (väčšina ?) zišli, aby si vytvorili vežu, ako symbol zjednotenia. Toto však nebola Božia vôľa (aby sa zjednotili), lebo by z toho pre skazenosť človeka nekukalo nič dobré.
Obejdská keramika
Pri tom pri všetkom treba mať na pamäti, že za kultúru považujeme oblasť s výskytom keramiky rovnkého motívu, prípadne techník stavby alebo chovateľských či pestovateľských zvykov. Nezachovali sa totiž žiadne písomné pamiatky z tej doby; takže sa jedná o tzv. "materiálne kultúry". -Neznamená to ale, že ľudia písmo nepoužívali! -Mohli písať na materiály ktoré podliehajú rozkladu a súčasne nemali vo zvyku písať na keramiku. -Ani dnes väčšinou nepíšeme na umelecké výtvory - ako sú obrazy, či niečo iné! -Ak bolo vtedy písmo len okrajovou záležitosťou, nepísalo sa na keramiku vôbec!
Poradie materiálnych kultúr sa potom určujú zo sledu vrstiev v ktorých sa artefakty vyskytujú - pričom sú vzácne tie náleziská, kde je viditeľný plynulý prechod.
V tomto období bola teda medzi ľuďmi jednota. Mali jeden jazyk a podobné zvyky. Medzi kultúrami bolo prepojenie. Archeológia to dostatočne potvrdzuje. Národy mali medzi sebou mier a pokoj. Opevnené mestá sa prakticky nestavali - vojenské nástroje sa až na pár výnimiek nevyrábali. Mestá boli otvorené.
Toto obdobie zachytáva pokračujúca tabuľka:
Od potopy po Pélega |
Roky pr.Kr. |
Egypt |
Preddynastická doba: | ||
Neolit: | ||
1M 8:13 601 roku Nóachovho života, vyschli vody na zemi. |
3843 |
|
1M 9:28 A Nóach žil po potope (po jej príchode) 350 rokov. |
3494 |
|
1M 9:29 Celkove Nóach žil 950 rokov |
4444 - 3494 |
|
1M 11:10 Toto je Šémov rodokmeň: 2 roky po potope, keď mal Šém 100 rokov, splodil Arpachšada. |
3842 |
|
1M 11:11 Šém žil ešte 500 rokov odvtedy, ako splodil Arpachšada |
3342 |
|
vsuvka Celkove Šém žil 600 rokov |
3944 - 3344 |
|
1M 11:12 Keď mal Arpachšad 35 rokov, splodil Šelacha. |
3807 |
Fajjúm |
1M 11:13 Arpachšad žil ešte 403 rokov po tom, ako splodil Šelacha |
3404 |
|
vsuvka Celkove Arpachšad žil 438 rokov |
3842 - 3404 |
|
1M 11:14 Keď mal Šelach 30 rokov, splodil Ébera. |
3777 |
Merimda |
1M 11:15 Šelach žil ešte 403 rokov po tom, ako splodil Ébera |
3374 |
|
vsuvka Celkove Šelach žil 433 rokov |
3807 - 3374 |
|
1M 11:16 Keď mal Éber 34 rokov, splodil Pelega. |
3743 |
Badárí a i. |
1M 11:17 Éber žil ešte 430 rokov po tom, ako splodil Pelega |
3313 |
|
vsuvka Celkove Éber žil 464 rokov |
3777 - 3313 |
|
Amratien: | ||
1M 11:18 Keď mal Peleg 30 rokov, splodil Reúa(?). |
3713 |
Nakáda Ia |
1M 11:19 Peleg žil ešte 209(?) rokov po tom, ako splodil Reúa(?) Pozn.: Nesprávny údaj. Miesto 209 by malo byť skôr 409. |
3504 |
|
vsuvka Celkove Peleg žil 239 rokov Pozn.: Nesprávny údaj. Miesto 239 by malo byť skôr 439. |
3743 - 3504 |
Za Pélega bola rozdelená Zem (1 Moj.10,25). A celá zem bola rovnakého jazyka a rovnakých slov. A stalo sa, keď išli od východu, že našli rovinu v zemi Sineár a bývali tam. Vtedy povedali jeden druhému: Narobme si tehál a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola miesto malty. A povedali: Vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch bude sahať až do neba. A urobme si meno, aby sme neboli rozptýlení po celej zemi. Vtedy zostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia. A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť. -Takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po celej zemi, a prestali stavať mesto. (1 Moj. 11,1-8)
Problémy
V tomto bode sme približne v roku 3150 p.n.l. - tj. na počiatku vzniku prvých civilizácii (Sumer, Egypt, Harappa, atď...). -Obdobie od staršieho garzeenu až po egyptskú dynastiu 11., nieje v biblii zachytené žiadnym rodokmeňom! -Podľa môjho výskumu chýbajúci rodokmeň činí 1641 rokov. Zrejme sa stratil - a pisateľ ho do časového rámca nezahrnul. Všimnime si rýchly sklz od prirodzeného poklesu dĺžky rokov pred Éberom (464 rokov) - na Pélega s dĺžkou života 239 rokov. Od Pélega potom ďalej skracovanie rokov pokračuje už prirodzene - až po dnešných 70 či 80.
-Za Pélega bola rozdelená zem. Ku Pélegovi bol zrejme chybne priradený časový údaj patriaci niekomu ďaľšiemu. Pélegov vek by sa mal pohybovať niekde v rozmedzí 400. Medzi Pélegom a Reú teda chýba pomerne dlhý časový rodokmeň.
V biblii existujú aj iné údajové chyby, ktoré pozná snáď každý hlbší čitateľ! -Avšak ony nijako neznehodnocujú jej dôveryhodnosť! -Hneď to vysvetlím: Keď ste na nejakej konferencii a máte o jej obsahu podať písomný referát, čo si lepšie zapamätáte? -Správne... -Myšlienkový obsah! -Ak boli súčasťou prednášky aj číselné a menné údaje; tie sa už ťažšie pamätajú a môže sa "vlúdiť" chybička. -Ale to nevadí! -Dôležitý je myšlienkový obsah - nie čísla. Napriek tomu je však biblia aj tak veľmi presná i po údajovej stránke (viac než hociktorá kniha staroveku). -Chýb je tam skutočne len veľmi málo! -Ale sú tam. Boh bdel nad slovami biblie, aby zachytený myšlienkový obsah (tj. učenie) bol ÚPLNE BEZ CHYBY!
Preto reprezentatívne nadväzujem na predošlé tabuľky, tabuľkou s otáznikmi pre biblický zápis, ale začínam tiež vkladať chronológiu Egypta. Pre bližšie info je možné na jednotlivé obdobia či mená faraónov kliknúť. Otvorí sa celý dokument týkajúci sa celej dynastie, kde príslušné meno či označenie nájdete.
Ešte by som chcel podtrhnúť, že počiatky egyptskej civilizácie ležia stále v hmle. Citujem teraz z úvodného dokumentu sady, z ktorej čerpám svoje data:
"....Stopy, které po sobě lidstvo v dávné minulosti zanechalo, jsou jen velmi sporadické a obtížně čitelné. Seriózní pokusy o jejich seřazení do jasné vývojové linie se setkávají s nepředstavitelnými obtížemi a výsledky jsou značně nespolehlivé. I když dynamický rozvoj věd v posledních desetiletích by mohl sugerovat dojem, že právě teď přichází doba, kdy začínáme všechno chápat, kdy nové poznatky konečně umožňují posouzení dávných dějů a jejich souvislostí, nabádá nás zkušenost k opatrnosti – víme totiž, že takový pocit měli i všichni badatelé v minulosti, jejichž hypotézy byly později překonány. Měli jej nepochybně už staří Egypťané, když dospěli k rozlišování chaosu a řádu, který podle jejich předpokladů nemohl nastat a trvat sám od sebe, a musí tedy mít svého demiurga, původce (bohové), a také udržovatele a ručitele (králové). Jeden z nejnovějších názorů o totožnosti genů celého lidstva a teorie o jeho počátku v malé, asi deset tisíc jedinců čítající komunitě, která velmi dlouhou dobu žila v povodí horního Nilu a pak se postupně rozšířila na další kontinenty, vyhlíží ve srovnání se staroegyptským pojetím světa převratně, z hlediska poznání skutečného „počátku“ však nepřináší principiálně nic nového a s názory nejstarších egyptských teoretiků není dokonce ani v rozporu. Úsvit lidstva stále tone v temnotách. Zdánlivě výrazné dělítko v tomto procesu poskytuje termín „civilizace“, neumíme ji však dostatečně přesně definovat, abychom se mohli pokusit stanovit aspoň její „počátek“. V Západní poušti, v beznadějném moři žhavého písku daleko od Nilu, byly objeveny mlecí kameny na drcení obilí a pazourkové čepelky pokládané za řezné segmenty srpů. Nález evidentně pochází z doby, kdy bylo nejen na tomto místě, ale v celém pásmu dnešní Sahary podstatně vlhčí klima, a představuje první známky zemědělství na území Egypta, které zastánci vysoké chronologie datují do 13. tisíciletí. Je to počátek staroegyptské civilizace? Stopy této kultury mizí v souvislosti s posunem pásma tropických dešťů na sever, snad v 11. tisíciletí, ale podle jiných badatelů až v 8. tisíciletí. Všechny letopočty podobného druhu jsou totiž založeny jen na jakémsi „odborném úsudku“, který nedokázal významněji zpřesnit ani široce založený interdisciplinární výzkum: geologie neumí nuance v tak malém řádu vůbec rozpoznat, klimatologické modely vycházejí z příliš mnoha nejistých premis, archeologické nálezy z těchto dob jsou jen velmi ojedinělé a metodou měření obsahu radioaktivního uhlíku má smysl zkoumat pouze stáří organických látek. O prerogativu „svých“ kultur se na základě podobných nálezů pochopitelně hlásí i badatelé specializovaní na jiné oblasti Středního východu......"
Biblický zápis | Egypt | Roky pr.Kr. |
Starší gerzeen | ||
??? | Nakáda Ic | 3500– |
??? | Nakáda IIa | |
??? | Nakáda IIb | –3400 |
Stredný gerzeen | ||
??? | Nakáda IIc | 3400–3300 |
Neskorý gerzeen | ||
??? | Nakáda IId1 | 3300–3250 |
??? | Nakáda IId2 | 3250–3200 |
??? | Protodynastická doba: | |
??? | Nakáda IIIa1 | --- |
Dynastia 00: | ||
??? |
Nakáda IIIa2: |
--- |
??? | Nakáda IIIb1: Ni Pe Hat Hedž |
--- |
Dynasta 0: | ||
??? | Nakáda IIIb2: Ro Ka "Krokodýl" |
--- |
??? | Nakáda IIIc1: Serek II. Narmer |
3000 |
??? | Archaická doba: | |
Dynasta 1: | ||
??? | Nakáda IIIc2: Aha Meni Neithotep Itej Džer Iteti Meretneit Džet Itejui |
2920- |
??? | Nakáda IIIc3: Den Semtej Andžib Merbiapen Semerchet Semsem Kaa Kebehu Nezaradený: Sneferka Sechet Ba |
-2770 |
Dynasta 2: | ||
??? | Nakáda IIId: Hetepsechemuej Baunecer Raneb Kakau Ninecer Baninecer Veneg Vadžnes Send Nebunefer Neferkare Aaka Neferkasokar Sechemib Peribsen Chasechem/Chasechemuej Bebtej |
2770–2649 |
??? | Stará ríša: | |
Dynasta 3: | ||
??? | Sanacht Nebka | 2650–2630 |
??? | Necerichet Džoser | 2630–2611 |
??? | Sechemchet Džosertej | 2611–2605 |
??? | Chaba Sedžes | 2605–2599 |
??? | Kahedžet Hunej | 2599–2575 |
Dynasta 4: | ||
??? | Nebmaat Snofru | 2575–2551 |
??? | Medžedu Chufu | 2551–2528 |
??? | Cheper Džedefre | 2528–2520 |
??? | Veserib Chafre | 2520–2494 |
??? | Bakare | 2494–2490 |
??? | Kachet Menkaure | 2490–2472 |
??? | Šepschet Šepseskaf | 2472–2467 |
??? | Thamfthis, Chentkaus I. | 2467–2465 |
Dynasta 5: | ||
??? | Irmaat Veserkaf | 2465–2458 |
??? | Nebchau Sahure | 2458–2446 |
??? | Veserchau Neferirkare Kakai | 2446–2426 |
??? | Sechemchau Šepseskare Vesernecer | 2426–2419 |
??? | Neferchau Neferefre Isi | 2419–2416 |
??? | Setibtauej Niuserre Ini | 2416–2392 |
??? | Menchau Menkauhor Ikauhor | 2396–2388 |
??? | Džedchau Džedkare Isesi | 2388–2356 |
??? | Vadžtauej Venis | 2356–2323 |
Dynasta 6: | ||
??? | Seheteptauej Teti | 2323–2291 |
??? | Veserkare | 2291–2289 |
??? | Meritauej Merire Pepi I.. | 2289–2255 |
??? | Anchchau Merenre I. Nemtejemsaf | 2255–2246 |
??? | Necerichau Neferkare Pepi II. | 2246–2152 |
??? | Merenre II. Nemtejemsaf | – – – |
??? | Neitokret | – – – |
??? | Prvé prechodné obdobie: | |
Dynasta 7 | 70 kráľov za 70 dní. |
|
Dynasta 8: | ||
Necerkare Menkare Neferkare II. Neferkare III. Nebej Džedkare II. Šemai Neferkare IV. Chendu Merenhor Sneferka I. Nikare I. Neferkare V. Tereru Neferkahor Neferkare VI. Pepiseneb Sneferka II. Anu Kakare Ibi I. Neferkaure Neferkauhor Chuejhapi Neferirkare II. Imhotep Nezaradený: Vadžkare Sechemkare Itej ...re Hotep Chui Isu Ijcenu |
||
Dynasta 9/10: | ||
? ? Neferkare VII. Chetej Senen... ? Merihathor Šed... H... Nezaradený: Meriibre Chetej I. Nebkaure Chetej II. Vahkare Chetej III. Merikare |
||
Správu o potope a stvorení prevzali takmer všetky kultúry sveta, lebo od Noacha pochádza celé súčasné ľudstvo.
Na svete existujú neviditeľné bytosti, ako som o nich písal v časti pôvod mýtov. Boh okrem ľudí stvoril aj množstvo ďaľších bytostí rôznych stupňov a hierarchií. Bol medzi nimi aj Satan. Ten sa v príhodnom čase vzbúril proti Bohu. Nemusel! -Jeho prirodzenosť bola pôvodne dobrá, avšak urobil to čo urobil a Boh ho zvrhol z neba. Podarilo sa mu potom oklamať prvých ľudí na zemi a začali Boha neposlúchať. -Ľudia mali od prirodzenosti sklon konať dobre, ale s týmto odpadnutím vstúpila do sveta tendencia ku zlému. Boh zveril nad Zemou vládu ľuďom, ale odkedy nás Satan zviedol - vládne on. Cesta naspäť k Bohu vedie cez Ježiša Krista. Satan sa začal s ľuďmi kontaktovať a navštevovať ich (miesto Boha, ktorý to predtým robil v raji). Satan zviedol na počiatku do bludu a vzbury ešte aj množstvo anjelov v nebi a stali sa tak padlými anjelmi (démonmi). Aj oni sa kontaktujú s ľuďmi. Prekrútili všetky pôvodné informácie o potope a stvorení sveta a zaviedli do národov mýty a legendy. Satan si chce udržať svet v blude, aby nespoznali pravého Boha. Kázal ľuďom postaviť si sochy bohov (čo sú vlastne démoni zjavujúci sa ľuďom ako "bohovia"), aby im vzdávali posvätnú úctu. -Vyžadujú to od človeka aj dnes a preto milý čitateľ - ak nepatríš Bohu; budú sa ti diať v živote rôzne nespravodlivé veci - aj keď si relatívne dobrý. Tieto sošky bohov a bohýň nachádzame vo vykopávkach už materiálnych kultúr. Ľudia sú zmietaný tým, čo vidia (i keď je to fatamorgána). -Veria hneď všetkému čo im tieto bytosti povedia, lebo vidia senzáciu. -Vidia niekoho kto sa im zjavil a vyžaruje z neho svetlo! Jedna z prvých kultúr po potope bola Sumerská. -Na ich hlinených tabuľkách je kopa svedectiev o kontakte s týmito bytosťami. Množstvo zavádzajúcich správ a prekrútenej pravdy tam napísanej, snáď nepozná medzí. Informácia o Noachovi a potope bola skreslená medzi prvými. Svedčí o tom Gilgamešov epos, v ktorom sa síce zachovali ešte niektoré pravdivé prvky udalosti, ale celková pointa príbehu je hodená do rozmeru "bohov" a "bohýň" (aby sa zastrelo poznanie o jedinom pravom Bohu). Sumeri boli ešte v dosahu pamätníkov potopy, preto si démoni nedovolili prekrútiť pravdu skrz naskrz (viď.: TU); ale národom vzniklým v neskoršom období to bolo prekrútené už dramaticky (viď. napr.: TU). -Je nezmysel tvrdiť, že príbeh o potope sa dostal do biblie prevzatím a úpravou od Sumerov. Bolo to naopak. Abrahámovská generačná línia netvorila hneď od počiatku silný národ a preto sa správa o potope udržovala v úzkom kruhu. Tí neskôr založili silný národ (židovský) a rozmnožili opis originálu v takom počte, že sa nám zachoval až dodnes. Jednalo sa o opis pôvodného zdroja a nie prerozprávanie Gilgamešovho eposu. Archa tak ako ju popisuje biblia (a nie Gilgamešov epos) - sa našla! -S rozmermi a miestom pristátia opísanom v knihe Genesis - kapitole 8; bola najdená Ronaldom Wyattom! -Bližšie informácie o tom si môžete prečítať na stránke Milana Laťku, ktorý si sám išiel overiť či je to pravda... Odkaz je tu:
http://www.b-a-n.cz/noemova-archa/vlada-potvrzuje-toto-je-noemova-archa.html
Biblia - po časovom odmlčaní. |
Roky |
Egypt | Roky pr.nl. |
........................................... | .......................................................................... | ||
Dynastia 11a: | |||
Mentuhotep I. Sehertauej Antef I. Vahanch Antef II. Nachtnebtepnefer Antef III. |
neisté | ||
Stredná ríša: | |||
Dynastia 11b: | |||
Nebhepetre Mentuhotep II. Sanchkare Mentuhotep III. Nebtauejre Mentuhotep IV. |
2061- | ||
1M 11:20 Keď mal Reú 32 rokov, splodil Serúga. |
2040 |
||
1M 11:21 Reú žil ešte 207 rokov po tom, ako splodil Serúga |
1833 |
||
vsuvka Celkove Reú žil 239 rokov |
2072-1833 |
||
1M 11:22 Keď mal Serúg 30 rokov, splodil Náchóra. |
2010 |
Nezaradený: Kakare Antef Menechkare Segersenej Ijibchentre |
-1991 |
1M 11:23 Serúg žil ešte 200 rokov po tom, ako splodil Náchóra |
1810 |
||
vsuvka Celkove Serúg žil 230 rokov |
2040-1810 |
||
Dynastia 12: | |||
1M 11:24 Keď mal Náchór 29 rokov, splodil Teracha. |
1981 |
Amenemhet I. | 1991–1962 |
1M 11:25 Náchór žil ešte 119 rokov po tom, ako splodil Teracha |
1862 |
||
vsuvka Celkove Náchór žil 148 rokov |
2010-1862 |
||
Senusret I. | 1971–1926 | ||
1M 11:26 Keď mal Terach 70 rokov splodil Abráma, Náchora a Hárána. |
1911 |
Amenemhet II. | 1929–1892 |
1M 11:32 Terach žil celkom 205 rokov |
1981-1776 |
||
Senusret II. | 1897–1878 | ||
Senusret III. | 1878–1841 | ||
Patriarchovia: |
|||
1M 12:4 |
1836 |
Amenemhet III. Stručne TU: ...byl stavebník "labyrintu" a dvou pyramid u Hawwáry a Dahšúru. Zachoval si v egyptské tradici ze všech svých jmenovců nejlepší pověst: jako král, za jehož vlády prožil Egypt šťastnou dobu blahobytu a míru. >>> |
1844–1797 |
1M 16:3 Vtedy Sáraj, žena Abrámova, vzala svoju slúžku, Egypťanku Hagaru - bolo to 10 rokov po tom, čo sa Abrám usadil v Kanaáne (mal teda 85 rokov) - a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu. |
1826 |
>>> Udržel výboje, kterými rozšířil hranice Egypta jeho předchůdci, zejména Senusret III. Rozvíjel především zemědělskou výrobu; dal zdokonalit síť umělého zavlažování po celém toku Nilu a výstavbou kanálu mezi Nilem a jezerem ve Fajjúmské oáze umožnil vznik zcela nové zemědělské oblasti. Zvyšoval těžbu zlata v Núbii a mědi na Sinaji. Zakládal a opevňoval karavanní cesty, budoval loďstvo, podporoval výrobu a směnu řemeslných produktů. >>> | |
1M 16:16 Abrám mal 86 rokov, keď mu Hagar porodila Izmaela. |
1825 |
>>> Organizoval velké obchodní výpravy; egyptské exporty. Na trůn nastoupil po Senusretovi III. Podle seznamu králů se jmenoval trůnním jménem Nimaatre. >>> | |
1M 17:1 Keď mal Abrám 90 rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu:..... v.10: ....Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní. |
1821 |
>>> Vládl téměř půl století, pověsti dobrého panovníka nabyl nepochybně po zásluze. Samozřejmě že lid neměl za jeho vlády žádná práva, stejně jako za jeho předchůdců a nástupců; mel však alespoň co jíst a netrpěl válkami.
|
|
1M 21:5 Abrahám mal 100 rokov, keď sa mu narodil Izák. |
1811 |
||
1M 25:7 Počet rokov Abrahámovho života bol 175; |
1911-1736 |
||
Amenemhet IV. | 1799–1787 | ||
Neferusobek | 1787–1783 | ||
Druhé prechodné obdobie | |||
Dynastia 13: | 1783–1640 | ||
1M 25:26 Izák mal práve 60 rokov, keď sa narodili Jákob a Ézav. |
1751 |
Chutauejre Vegaf |
|
1M 35:28 Izák sa dožil 180 rokov. |
1811-1631 |
Suadžkare Hori Nezaradení: Amenej Kemau |
|
Dynastia 14: | |||
vsuvka Začiatok Jákobovej služby u Lábana. -Jákob mal vtedy 71 a Izák 131 rokov. |
1680 |
Aasehre Nehesej |
Dynastia 14 bola súčasná s 13. alebo 15. dynastiou. |
vsuvka Jákob mal 91 rokov, keď sa narodil Jozef. 1M 30:25 Jákob odchádza od Lábana, keď sa narodil Jozef 1M 31:38; 1M 31:41 Jákob odchádza od Lábana po 20-tich rokoch služby. |
1660 | Inek I... Ip... Hab Sa Hepu I. Šemsu Meni Verka ? ? ...kare ...kare ? ...nre Hepu II. ...kare Nebnenati ...kare Bebnum ? Iuf... Sutech II. Sunu Hor III. ? ? Nibef ? Penensetensepet Cherhebetšepsu Chu...t ? |
|
Dynastia 15 - Hyksósska: | 1640–1532 | ||
1M 37:2 ...Keď mal Jozef 17 rokov,....pásol ovce.... |
1643 |
? |
15. dynatia boli súčasníci Jozefa. |
Dynastia 16 - Hyksósska: | Súčasná s 15. dynastiou | ||
1M 41:29 Ajhľa, príde 7 veľmi úrodných rokov v celom Egypte. v.30: Ale po nich nastane 7 rokov hladu a zabudne sa na všetku hojnosť v Egypte; hlad zmorí krajinu, .... v.46: Jozef mal 30 rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egypta. |
1630 |
? |
16. dynatia boli súčasníci Jozefa. |
1M 45:6 VSUVKA: |
1621 |
Nezaradení králi: Anather |
|
1M 47:28 Jákob žil v Egypte 17 rokov a celkový počet rokov Jákobovho života bol 147. |
1751-1604 |
||
1M 50:22; 1M 50:26 Jozef žil 110 rokov. |
1660-1550 |
||
Dynastia 17: | 1640–1550 | ||
Nebucheperre Antef V. |
|||
Nová ríša. | |||
Dynastia 18: | |||
Začiatok útlaku. (2M.1,8) | Ahmose I. |
Gardiner: |
|
Amenhotep I. | Gardiner: 1550–1528 Baines: 1525–1504 |
||
Thutmose I. | Gardiner: 1528–1510 Baines: 1504–1492 |
||
Exodus: |
|||
Vraždenie novorodencov. | Thutmose II. | Gardiner: 1510–1490 Baines: 1492–1479 |
|
vsuvka Narodenie Árona |
1489 |
||
vsuvka Narodenie Mojžiša |
1486 |
Hatšepsovet + Thutmose III. | Gardiner: 1490–1468 Baines: 1473–1458 |
Mojžišov útek do Midjánska | Thutmose III. | Gardiner: 1490–1436 Baines: 1479–1425 |
|
Amenhotep II. | Gardiner: 1436–1413 Baines: 1427–1401 |
||
Thutmose IV. | Gardiner: 1413–1405 Baines: 1401–1391 |
||
2M 12:40-41; 1M 15:13 |
1406 |
Amenhotep III. |
Gardiner: Baines: |
2M 40:17 v 2 roku bol postavený príbytok.... 4M 10:11 Roku 2 vystúpil oblak sponad príbytku svedectva. |
1404 |
||
5M 2:14 Naše putovanie z Kádeš-Barnéy až po potok Zered trvalo 38 rokov. |
1366 |
Amenhotep IV. / Achnaton |
Gardiner: |
4M 32:13; (4M 14:33; 4M 14:34; Joz 5:6) Potom vzbĺkol hnev Hospodinov proti Izraelu a nechal ich blúdiť púšťou 40 rokov, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré páchalo, čo sa nepáčilo Hospodinovi. |
1406-1366 |
||
4M 33:38-39 kňaz Áron zomrel v 40 roku po vyjdení Izraelcov z Egypta... Áron mal 123 rokov, keď zomrel. |
1489-1366 |
||
5M 34:7 Mojžiš mal 120 rokov, keď zomrel. |
1486-1366 |
||
vsuvka narodenie Káleba |
1444 |
||
Joz 14:7 Káleb syn Jefunneho hovorí: "Bol som 40 ročný, keď ma Mojžiš vyslal z Kádeš Barney prešpehovať krajinu..." Joz 14:10 Už je 45 rokov odvtedy, ako to zasľúbil Mojžišovi,... teraz mám 85 rokov. (...rok 7 po prekročení Jordánu) |
1359 |
||
Joz 24:29 Sud 2:8 Józua, syn Núnov, zomrel vo veku 110 rokov. |
1326 ? |
||
Smenchkare | Gardiner: 1350–1347 Baines: 1335–1333 |
||
Tutanchamon | Gardiner: 1347–1339 Baines: 1333–1323 |
||
Aj | Gardiner: 1339–1335 Baines: 1323–1319 |
||
Haremheb | Gardiner: 1335–1308 Baines: 1319–1307 |
||
Sudcovia: |
|||
Sud 2:10-16 Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie.... v.16: Potom im Hospodin vzbudil sudcov... POZNÁMKA: Nedá sa nadviazať na predošle údaje. Niektorí sudcovia pôsobili tiež paralelne - každý v inej časti územia, takže sa nedá sériovo spočítavať. |
? |
||
Sud. 3:8 Tu vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelcom a odovzdal ich do rúk Kúšán-Rišátajima, kráľa mezopotámskej Sýrie. Izraelci boli 8 rokov poddaní Kúšán-Rišátajimovi. |
? |
||
Dynastia 19: | |||
Sud. 3:9-11 ...Hospodin vzbudil Izraelcom záchrancu, ktorý ich zachránil: Kenázovho syna Otníéla, Kálebovho mladšieho brata.....Vytiahol do boja a Hospodin dal Kúšán-Rišátajima, kráľa Sýrie, do jeho moci, a jeho ruka mocne doliehala na Kúšán-Rišátajima. Krajina mala 40 rokov pokoj. Potom Kenázov syn Otníél zomrel. |
? |
Ramesse I. | Gardiner: - - - - - Baines: 1307–1306 |
Sethi I. | Gardiner: 1309–1291 Baines: 1306–1290 |
||
Sud 3:12.14 Keď Izraelci opäť robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, Hospodin dal moábskemu kráľovi Eglónovi moc nad Izraelom,... Izraelci slúžili moábskemu kráľovi Eglónovi 18 rokov. |
? |
Ramesse II. | Gardiner: 1290–1224 Baines: 1290–1224 |
Sud 3:15.30-31 ...Hospodin im vzbudil záchrancu: Éhúda, syna Benjamínca Géru, ktorý bol ľavák.... Tak bol v ten deň pokorený Moáb pod moc Izraela a krajina mala pokoj na 80 rokov. Po ňom nastúpil Anátov syn Šamgar; ten pobil šesťsto Filištíncov voliarskym bodlom, a tiež vyslobodil Izrael. |
? |
Merenptah | Gardiner: 1224–1214 Baines: 1224–1214 |
Sethi II. | Gardiner: 1214–1208 Baines: 1210–1204 |
||
Amenmesse | Gardiner: ?–? Baines: 1214–1210 |
||
Siptah | Gardiner: 1208–1202 Baines: 1204–1198 |
||
Tausret | Gardiner: 1202–1194 Baines: 1198–1196 |
||
Dynastia 20: | |||
Setnacht | Gardiner: 1184–1182 Baines: 1196–1194 |
||
Sud 4:1-3 Po smrti Éhúdovej Izraelci zase robili, čo je zlé v očiach Hospodinových. Preto ich Hospodin vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jábína, ktorý panoval v Chácóre;.... a po 20 rokov tvrdo utláčal Izraelcov. |
? |
Ramesse III. | Gardiner: 1182–1151 Baines: 1194–1163 |
Sud 4:4.6; 5:31c Prorokyňa Debora, Lappídótova žena, bola v tom čase sudkyňou v Izraeli..... Poslala po Báráka, syna Abínoámovho, zavolala ho z Kedeš-Naftálí...... Potom krajina mala pokoj na 40 rokov. |
? |
Ramesse IV. | Gardiner: 1151–1145 Baines: 1163–1156 |
Ramesse V. | Gardiner: 1145–1141 Baines: 1156–1151 |
||
Ramesse VI. | Gardiner: 1141–1134 Baines: 1151–1143 |
||
Ramesse VII. | Gardiner: 1134 Baines: 1143–1136 |
||
Ramesse VIII. | Gardiner: 1134 Baines: 1136–1131 |
||
Ramesse IX. | Gardiner: 1134–1117 Baines: 1131–1112 |
||
Sud 6:1 Ale Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Hospodin ich vydal na 7 rokov do rúk Midjáncom. |
? |
Ramesse X. | Gardiner: 1117–1114 Baines: 1112–1110 |
Sud 8:28.32 Midjánci boli pokorení pred Izraelcami, takže viac nepozdvihli hlavu. Krajina mala 40 rokov pokoj, kým žil Gideon.... Gideon, syn Jóášov, zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Jóáša v abíezerovskej Ofre. |
? |
Ramesse XI. | Gardiner: 1114–1087 Baines: 1110–1070 |
Sud 9:22 Keď Abímelech panoval 3 roky nad Izraelom, (...násilne uchvátil panstvo po Gedeonovi.). |
? |
||
Soud 10:1-2 Po Abímelechovi povstal na záchranu Izraela Tólá, syn Púna, syna Dódovho, Jissáchárovec. Býval v Šámíre na Efrajimskom pohorí. Spravoval Izrael 23 rokov. Keď zomrel, pochovali ho v Šámíre. |
? |
||
Sud 10:3 Po ňom povstal Gileádovec Jáír a spravoval Izrael 22 rokov. |
? |
||
Sud 10:5-8 Keď Jáír zomrel, pochovali ho v Kámóne. Izraelci opäť robili to, čo sa nepáčilo Hospodinovi,.... vydal ich do rúk Filištíncov a do rúk Ammóncov. Tí sužovali a utláčali Izraelcov v tom čase; 18 rokov sužovali všetkých Izraelcov za Jordánom, v krajine Amorejcov v Gileáde. |
? |
||
Sud 11:12.13.26 Jefte poslal poslov k ammónskemu kráľovi a odkázal mu: Čo my máme medzi sebou, že si prišiel ku mne napadnúť moju krajinu? Kráľ Ammóncov odpovedal Jefteho poslom: Izrael zabral moju krajinu, keď vychádzal z Egypta, od Arnónu až po Jabbok a po Jordán. Teraz mi to dobrovoľne vráť..... Prečo ste im ich neodňali vtedy, keď Izrael býval 300 rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu? |
cca |
||
Tretie prechodné obdobie: | 1070–655 | ||
Dynastia 21: | 1070–946 | ||
Sud 12:7 Jefte spravoval Izrael 6 rokov. Keď zomrel Gileádovec Jefte, pochovali ho v Gileáde, v jeho meste. |
1060 ? |
Smendes I. (Nesbanebdžed I.) | 1070–1044 |
Sud 12:8-10 Po ňom spravoval Izrael Ibcán z Betlehema..... Spravoval Izrael 7 rokov. Keď Ibcán zomrel, pochovali ho v Betleheme. |
1053 ? |
||
Sud 12:11-12 Po ňom spravoval Izrael Zebulúnec Élón. Spravoval Izrael 10 rokov. Keď Zebulúnec Élón zomrel, pochovali ho v Ajalóne v kraji zebulúnskom. |
1043 ? |
||
Sud 12:13-15 Po ňom spravoval Izrael Pireátončan Ábdón, Hillélov syn.... Spravoval Izrael 8 rokov. Keď Pireátončan Ábdón, Hillélov syn, zomrel, pochovali ho v Pireátone, v efrajimskej krajine na pohorí Amálékovcov. |
1035 ? |
||
Sud 13:1 Izraelci opäť robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a Hospodin ich vydal na 40 rokov do rúk Filištíncom. |
1060-1020 |
||
Sud 15:19, 16:31b A (Samson) spravoval Izrael v časoch Filištíncov 20 rokov. |
1040-1020 |
||
1 Sam 4:15.17.18 Éli bol už 98 (LXX 90) ročný. Oči mal strnulé a nevidel.... A posol odpovedal: Izrael uteká pred Filištíncami; ľud utrpel veľkú porážku a obaja tvoji synovia, Chofní a Pinchás, zahynuli; truhla Božia padla za korisť. Len čo spomenul truhlu Božiu, spadol Éli horeznačky zo stolca do brány, zlomil si väzy a zomrel, lebo bol starý a ťažký. On spravoval Izrael 40 (LXX 20) rokov. |
1100-1060 |
||
1 Sam 6:1 Truhla Hospodinova bola v krajine Filištíncov 7 mesiacov. |
1060 |
||
1 Sam 7:2-3 Od toho dňa, čo truhla Hospodinova ostala v Kirjatjeáríme, uplynulo mnoho dní, ba prešlo už 20 rokov, a celý dom izraelský vzdychal za Hospodinom. Vtedy Samuel prehovoril k celému domu izraelskému: Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi,... vytrhne vás z ruky Filištíncov. |
1060-1040 |
||
Spojené kráľovstvo: |
|||
1S 13:1 Už 1 rok bol Saul kráľom. -Keď 2 (druhý) rok kraľoval nad Izraelom |
? |
Amenemnesut (Neferkare) | 1044–1040 |
vsuvka narodenie Íšbóšeta |
1050 |
||
vsuvka narodenie Dávida |
1040 |
||
2S 2:10 Saulov syn Íšbóšet mal 40 rokov, keď sa stal kráľom nad Izraelom; kraľoval 2 roky. .... |
1010-1008 |
||
2S 2:10-11; 2S 5:5; 1Kr 2:11; 1Kron 3:4; 1Kron 29:27 .... Ale Júdov dom sa držal Dávida. V Chebróne kraľoval (Dávid) nad Júdom 7,5 roka .... |
1010-1003 |
||
2S 5:5; 1Kr 2:11; 1Kron 29:27 ... a v Jeruzaleme kraľoval 33 rokov nad celým Izraelom a Júdom... 1Kr 2:12: Potom začal vládnuť Šalamún. |
1003-970 |
||
2S 5:4; 1Kr 2:11; 1Kron 29:27 Dávid mal 30 rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval 40 rokov. |
1010-970 |
Psusennes I. | 1040–994 |
Amenemope | 996–985 | ||
Osorkon | 985–979 | ||
1 Král 2:12 Potom si Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. |
970 | ||
1Kr 6:1; 1Kr 6:37; 2Kron 3:2 |
966 |
||
1Kr 6:38 V 11 roku dokončil dom. Staval ho 7 rokov. |
959 |
||
1Kr 11:42; 2Kron 9:30 Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom 40 rokov. |
970-930 |
Siamon | 979–960 |
Psusennes II. | 960–946 | ||
Dynastia 22 | 946–736 | ||
Šešonk I. | 946–925 |
Izraelské kráľovstvo |
Roky
pr.nl.
|
Judské kráľovstvo |
Roky
pr.nl.
|
................................................ | .............. | ........................................... | .............. |
vsuvka narodenie Rechabeáma |
971 | ||
1Kr 14:20 Járobeám kraľoval 22 rokov. Po smrti sa stal kráľom jeho syn Nádáb. |
930-908 | 1Kr 14:21; 2Kron 12:13 Rechabeám mal 41 rokov, keď sa stal kráľom a 17 rokov kraľoval v Jeruzaleme nad Judskom. |
930-913 |
1Kr 14:25; 2Kron 12:2 |
925 |
Poznámky:
Tzv. Merenptahova neboli Izraelská stéla je kamenný sloup vztyčený přibližně kolem roku 1220 př.n.l. na památku vítězného egyptského zpěvu k oslavě porážky Chetitů (viděno ze strany Egypta, ve skutečnosti však zůstala vzájemná sféra vlivu po desetiletí vzájemných půtek mezi egyptským faraónem Ramessem II. (1290-1224) a chetitským králem Mutavallišem (asi 1300-1285) téměř beze změny zachována) i několika polokočovných kmenů za vlády Remessova syna a nástupce Merenptaha (1224-1214) a to v dlouhodobém boji o zachování egyptské nadvlády nad Palestinou.
Z její závěrečné části:
Knížata jsou pokořena a jen říkají: „Šalom!“
Žádný z příslušníků Devíti luků až nezvedá hlavu.
Cekenu je poražen, Chatti je v klidu,
Kanaán je zbědovaný.
Aškalón je dobyt, Gezer uchvácen,
Jenoam už neexistuje.
Izrael je zpustošen a nemá plody,
Charu se stal vdovou vydanou napospas Egyptu.
Všechny země jsou v klidu.
Každého, jenž se volně pohyboval, zastavil
Král Horního a Dolního Egypta, Baenre Merenptah,
Syn Réa, Merenptah Hetephermaat,
Obdarovaný životem každým dnem jako Ré.“
Na tabuľke sa pracuje...