Choď na obsah Choď na menu
 


Tabuľky chronológie

  Zhromaždil som všetky verše z biblie uvádzajúce časový údaj a spočítal to dohromady. Postup mojej práce som vyniesol do tabuliek. Občas kontinuitu prerušujem a doplňujem vysvetľujúcim textom. -V prvom stĺpci je výpis verša a v druhom rok pred narodením Krista. -Treba mať na pamäti, že časové údaje uvádzajúce len počet rokov a nie aj mesiac a deň začatia a skončenia udalosti (v biblii je takých dosť), sa postupne - čím je ich viac - stávajú zdrojom nepresnosti (rádu jednotiek až desiatok). -Po potope pridávam do tabuľky tiež chronológiu Egyptských faraónov. 

 Od stvorenia po potopu

Roky pr.Kr.
........................

1M 1,1-2
Na začiatku Boh stvoril priestor a hmotu. Pojem "na začiatku" však nešpecifikuje kedy a v ktorom čase to bolo. Neudáva sa tu čas.

?
 1M 1 kap.
Stvorenie ekosystému a života na Zemi.

5500

  1M 5:3
Keď mal Adam 130 rokov, splodil syna menom Šét.

5370

 1M 5:4
Adam žil po splodení Šéta 800 rokov.

4570

 1M 5:5
Celkove Adam žil 930 rokov.

5500 - 4570

 1M 5:6
Keď mal Šét 105 rokov, splodil Enóša. 

5265

 1M 5:7
Šét po splodení Enóša žil ešte 807 rokov 

4458

 1M 5:8
Celkove Šét žil 912 rokov; 
5370 - 4458
 1M 5:9
Keď mal Enóš 90 rokov, splodil Kénána. 

5175

 1M 5:10
Enóš žil ešte 815 rokov po splodení Kénána 

4360

 1M 5:11
Celkove Enóš žil 905 rokov 

5265 - 4360

 1M 5:12
Keď mal Kénán 70 rokov, splodil Mahalaléla. 

5105

 1M 5:13
Kénán žil ešte 840 rokov po splodení Mahalaléla 

4265

 1M 5:14
Celkove Kénán žil 910 rokov 

5175 - 4265

 1M 5:15
Mahalalél mal 65 rokov, keď splodil Jereda. 

5040

 1M 5:16
Mahalalél žil ešte 830 rokov po splodení Jereda 

4210

 1M 5:17
Celkove Mahalalél žil 895 rokov 

5105 - 4210

 1M 5:18
Jered mal 162 rokov, keď splodil Enocha. 

4878

 1M 5:19
Jered žil ešte 800 rokov po splodení Enocha 

4078

 1M 5:20
Celkove Jered žil 962 rokov 

5040 - 4078

 1M 5:21
Keď mal Enoch 65 rokov, splodil Metúšelacha. 

4813

 1M 5:22
Enoch chodil s Bohom a žil ešte 300 rokov po splodení Metúšelacha 

4513

 1M 5:23
Celkove Enoch žil 365 rokov. 

4878 - 4513

 1M 5:25
Keď mal Metúšelach 187 rokov, splodil Lámecha. 

4626

 1M 5:26
Metúšelach žil ešte 782 rokov po splodení Lámecha 

3844

 1M 5:27
Celkove Metúšelach žil 969 rokov 

4813 - 3844

 1M 5:28
Keď mal Lámech 182 rokov, splodil Nóacha

4444

 1M 5:30
Lámech žil ešte 595 rokov po splodení Nóacha

3849

 1M 5:31
Celkove Lámech žil 777 rokov

4626 - 3849

 1M 5:32
Keď mal Nóach 500 rokov, splodil Šéma, Cháma a Jáfeta. 

3944

 1M 7:6 1M 7:11
Nóach mal 600 rokov, keď prišla na zem potopa. 

3844


  "Nóachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jáfet.... -Títo traja boli Nóachovi synovia a z nich sa zaľudnila celá zem."  (1 Mojžišova 9,18-19)

Len málokto pred potopou staval osady či mestá. Vieme o jednom:

1 Mojžišova 4,16-17:
   Vtedy Kain odišiel od tváre Hospodinovej a býval v krajine Nód, východne od Édenu. Kain poznal svoju ženu; ona počala a porodila Enocha. Potom staval mesto a nazval to mesto menom svojho syna Enocha....

...Väčšinou ľudia žili priamo v prírode a živili sa jej "produktami". Bola hojnosť a široké menu na výber. Mierne podnebie bolo na celom zemskom povrchu, vďaka regulovanému sklenníkovému efektu "vôd nad oblohou" (o ktorých už bola reč). Dalo sa žiť rovno pod "holým nebom". Nástroje na lov si väčšinou vyrábali z kameňa, ale používal ojedinele i kov (predovšetkým železo a bronz):

1 Mojžišova 4,22
Cilla porodila Túbal-Kaina, kováča rozličného bronzového a železného náčinia.

  Ľudia sa v tejto dobe dožívali okolo 800 až 900 rokov. Pri tomto veku mali dosť času pochodiť celú zem (prapevninu) a poznať ju skrz na skrz. To by vysvetlilo, prečo je tak málo kostrových nálezov, pričom známok ich činnosti neuveriteľne veľa. Brázdili po svete, vytvárali kamenné a kostenné nástroje - roztrúsené dnes skoro po celej zemeguli. Lovili mamuty a iné zvieratá. Načo by sa unúvali pestovať obilniny, keď bol dostatok fauny? Lovecký spôsob života nebol známkou primitívnosti, ale pohodlnosti. Počet hrobov jaskynného človeka a lovcov-zberačov je neuveriteľne malý (najviac desiatky na lokalitu). -Celkový počet lokalít sotva prevyšuje stovku - preto toto obdobie nemohlo trvať tisícročia, ako predpokladá štandardný vedecký názor.

Po potope bola suchozemská fauna úplne zničená a flóra poriadne preriedená. Oproti predošlému stavu, bolo tu len niečo málo, čo sa zachovalo. (...dodnes tu rastie len zlomok pôvodného stavu). -Ľudia boli preto nútený začať stavať osady a pestovať si sami. Začali s domestikáciou niektorých prírodných produktov a vybraných druhov zvierat. Dôvodom usadzovania sa, boli aj zmenené klimatické podmienky. Vôd nad oblohou - čiže oblakov - zostalo len mizivé percento (...väčšina spadla totiž pri potope na zem) - a sklenníkový efekt sa takmer vytratil. -Ľudia sa museli preto niekde schýliť! -To čo archeológovia pre dané obdobie nachádzajú, skutočne pripomína situáciu, ako keby napríklad naša dnešná civilizácia bez stopy zanikla a prežilo by len zopár jedincov. Tí by sa postupne množili a využívali na prežitie dostupné prostriedky (čo príroda prinesie). Aj keby boli medzi nimi vedci či progeramátori, museli by sa znížiť na úroveň poľnohospodárstva, a stravu si pekne dopestovať. Katastrofa (napr. potopa) by totiž vyhubila väčšinu fauny a nebolo by už čo loviť. Zároveň zmizli zo scény ostatné, morfologicky veľmi rozdielne rasy, lebo boli vyhubené katastrofou. Zostal len jeden genetický smer. Smer zachránených! -Pred potopou ľudia žili všetci spolu a ich DNA sa miešala; a rozdiely viac a viac homogenizovali. Tu a tam sa nejaká skupina oddelila od ostatných a žila izolovane. Na počiatku Boh stvoril Adama s veľmi pestrým genofondom, preto potomkovia Adama a Evy vyzerali veľmi rozdielne. (...pochopiteľne to boli stále len ľudia). -Reč je o rasovej rozdielnosti. Tá bola omnoho väčšia, ako dnes (...podobne ako napríklad rozdiely medzi rasami psov či mačiek). -DNA preživších bola teda homogénnejšia - s menšími variabilitami a zároveň bez genofondu neandertálcov či Homo habilis (tj. bez podobností v neutrálnych mutáciach).
-Po katastrofe ľudia už nemohli žiť pohodlným lovečsko-zberačským spôsobom života, ale museli sa znovu naučiť poľnohospodárstvu. V našom príklade hlavne vedci by sa museli "doučiť" poľnohospodárstvu, lebo čo-to už pozabudli z onoho remesla. Svoje vedecké poznatky by predávali z generácie na generáciu - a keď potom z potu roľníkov a murárov vznikne za dve-tri storočia opäť blahobyt, môžu ich znovu uplatniť. Tento náčrt pripomína počiatky Egyptskej a Sumerskej civilizácie, kde sa "z ničoho-nič" vynorili dovednosti a vedecké poznatky "astronomických rozmerov" doslova "z večera na ráno". -Počty ľudí, ktoré nachádzame na lokalitách v predkeramickej fáze sa dajú rátať na desiatky (česť výnimkám, ako Tel es-Sultan či Catal Hüyük). -Archeológovia veriac C14 hádžu číslami ako napr. (v prípade Tel es-Sultan): "Neolit 'A' 8350-7370 p.n.l." (čiže trvanie 980 rokov) a "neolit 'B' 7220-5850 p.n.l." (trvanie 1370 rokov) --- a neuvedomujú si, že obdobie je zastúpené len maximálne stovkami jedincov (usudzujúc podľa počtu domov a kostrových nálezov). Podľa nálezov vieme, že vojny v tejto dobe prakticky neboli (snáď nejaký ojedinelý spor). Spočítajte si sami na aký počet by sa ľudia za takých podmienok a taký čas mali rozmnožiť. -Isto nie stovky. Obdobie od protoneolitu do začatia historickej éry (cca. 3100 p.n.l.) nemohlo trvať viac, než jedno tisícročie.
Podľa biblie a archeológie boli národy v keramickom neolite blízkeho a stredného východu do veľkej miery jednotné. Medzi materiálnymi kultúrami bolo silné spojenie. Podľa biblie boli národy v tejto popotopnej dobe "jedného jazyka" a "jednakých slov" (Roháčkov preklad). -Dobre to sedí s archeológiou ranného neolitu. -Potom sa však chceli ešte viac zjednotiť a začali stavať spoločné mesto. Boh ich ale rozptýlil po celom svete zmetením jazykov (vzniklo mnoho jazykov). Boli nútený sa rozptýliť a preto na scéne dejín sa naraz objavujú všetky ranné svetové kultúry: Egyptská, Mezopotámska, Harappská, Čínska a Ostrovy v Stredozemnom mori, ktoré prekryli predošlé keramické kultúry na tých istých lokalitách. Dve z nich vynikli nad ostatné (Sumer a Egypt), avšak spojenie medzi všetkými sa postupne prerušovalo. Každá potom žila mnoho storočí sama za seba. Prišla do sveta pýcha sebestačnosti každého národa za seba (keď zistili, že ostatných už nepotrebujú, ako tomu bolo prv). -Prišli vojny, závisť, kradnutie územia iným atď, atď, atď....

 Teraz ešte trochu podrobnejšie popíšem dobu od konca potopy po zmätenie jazykov:

   Po potope sa ľudia rozmnožili počnúc Semom, Chamom, Jafetom a ich ženami. -Na území "úrodného polmesiaca" vznikla rasa stavajúca mestá. Bolo to obdobie predkeramického neolitu. Ľudia boli jedného jazyka. Neskôr si začali vyrábať keramické výrobky.
Vznikla Džarmská kultúra s hlavným náleziskom v meste Kal'at Džarmo pri najsevernejšej časti rieky Dijalá v severovýchodnom Iraku. Predkeramická fáza tu postupne prechádza do keramickej. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, chovali sa koza a psy, lovili sa diviaky, ovce, tury, ryby a iné, zbierali sa slimáky, žalude a pistácie. Potraviny sa uschovávali v kamenných misách a vypálených priehlbniach v zemi. Domy pozostávali z viacerých malých miestností, boli z prútia a omietnuté hlinou, neskôr mali kamenné podmurovky a kozuby. Túto kultúru nakoniec prekryla Hassúnska kultúra. -Niektoré sídliská Džarmskej kultúry (napr. Tell Šemšára) zostali však akeramickými až do nástupu neskorej Hassúnskej príp. Sámarrskej kultúry.

Obrázok

Hassúnska keramika

 

Podobný vývoj sa odohral západnejšie, čiže na pláňach severného Iraku (Asýria). Akeramické kultúry sú doložené v Sindžáre a v okolí Tell Afaru a aj tu vrstvy postupne prechádzajú do keramickej fázy.
Významnou kultúrou na severe bola ummdabagíjská kultúra (podľa osady Umm Dabagíja), ktorú potom prekryla Hassúnska kultúra. V tejto kultúre sa poľnohospodárstvu opäť veľmi nevenovali (dovoz väčšiny obilia), ale lovili onagery a gazely, spracúvali kože a obchodovali s nimi. Druhou osadou tejto kultúry bolo Tell Sotto pri Tell Afare, ktoré medzi ummdabíjskou a neskoršou hassúnskou vrstvou obsahuje vrstvu neidentifikovanej kultúry.
Ďalej existovala v Asýrii Hassúnska kultúra/Chassunská kultúra (a v Sýrii súčasne kultúra Amuk). Významné sídliská Hassúnskej kultúry boli Tell Hassúna, Jarim Tepe, Kal'at Džarmo, Ninive a Umm Dagabíja. Nachádzala sa približne medzi riekami Chábur a Horný Záb. Išlo o prvú keramickú kultúru v Mezopotámii (úžitková keramika i jemná zdobená). Táto kultúra prevzala zo severozápadného Iránu poľnohospodárstvo, pluh a trstené obydlia i drevené obydlia s hlinenými základmi.
V Asýrii existovala Sámarrská kultúra. Nachádzala sa približne na území Hassúnskej kultúry plus na území dolu až po Sámarrá. Významné náleziská sú Sámarrá, Tell as-Sauván, Čóga Mami a Tell Abada. Prvýkrát tu máme nálezy zavlažovacích kanálov (Čóga Mami pri Bagdade), ktoré umožnili, aby sídla  vznikali aj v južnejších častiach Mezopotámie, kde boli potrebné zavlažovacie a odvodňovacie techniky. Objavujú sa už stavby majúce tri miestnosti a charakteristická keramika. Sámarrské nádoby majú pozoruhodnú výtvarnú a technickú úroveň a rozmanité tvary. Náboženstvo bolo odlišné od náboženstva Halafskej kultúry. 

Obrázok

Halafská keramika

 

V severnej Mezopotámii bola Halafská kultúra (Chaláfska kultúra). Tiahla sa v širokom páse od rieky Karche (Irán) ponad Bagdad až k Stredozemnému moru v Sýrii a dnešnom juhovýchodnom Turecku. Centrom bola severná Mezopotámia a severovýchodná Sýria. Významné náleziská sú Tell Halaf, Tell Hassúna, Tell Brak, Šagar Bazar, Jarim Kepe, Tell Arpačíja, Tepe Guara a Ninive. Hlinené základy obydlí i (malých) svätýň boli už z drveného kameňa. Uctievali bohyňu-matku (podobnú neskoršej Ištar) a boha-byvola. Kultúra je známa najmä peknými nádobami s farebnou maľovanou výzdobou s geometrickými, rastlinnými aj figurálnymi motívmi. Bola to prvá kultúra v Mezopotámii, ktorá používala kovy (meď a olovo).
Predchádzajúce štyri kultúry sa čiastočne prekrývali (časovo i geograficky). Z vývojového hľadiska je však rozdiel v tom, že Sámarrská kultúra Hassúnsku kultúru vystriedala, kým Halafská kultúra zo Sámarrskej vznikala postupne a sčasti súbežne. Pre ďalší vývoj bola zrejme najdôležitejšia Sámarrská kultúra.

Obrázok

Samarrská keramika


Postupne sa častejšie objavujú ozdoby a prístroje z medi a zriedkavo zo vzácnych kovov. Centrum vývoja sa definitívne presúva do Babylónie, t. j. južnej Mezopotámie. Tu existovala Obejdská kultúra(=Ubajdská kultúra), zahŕňajúca kultúru Eridu-Hádždží Muhammad a vlastnú (príp. vrcholnú) Obejdskú kultúru. Nachádzala sa spočiatku len v Babylónii, ale jej konečný rozsah bol približne na území Halafskej kultúry plus Babylónia, t.j. od Sýrie až po Perzský záliv (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle). Práve v Babylónii sa zhruba okolo roku 3200 p.n.l. všetci (väčšina ?) zišli, aby si vytvorili vežu, ako symbol zjednotenia. Toto však nebola Božia vôľa (aby sa zjednotili), lebo by z toho pre skazenosť človeka nekukalo nič dobré.

Obrázok

 Obejdská keramika


Pri tom pri všetkom treba mať na pamäti, že za kultúru považujeme oblasť s výskytom keramiky rovnkého motívu, prípadne techník stavby alebo chovateľských či pestovateľských zvykov. Nezachovali sa totiž žiadne písomné pamiatky z tej doby; takže sa jedná o tzv. "materiálne kultúry". -Neznamená to ale, že ľudia písmo nepoužívali! -Mohli písať na materiály ktoré podliehajú rozkladu a súčasne nemali vo zvyku písať na keramiku. -Ani dnes väčšinou nepíšeme na umelecké výtvory - ako sú obrazy, či niečo iné! -Ak bolo vtedy písmo len okrajovou záležitosťou, nepísalo sa na keramiku vôbec!
Poradie materiálnych kultúr sa potom určujú zo sledu vrstiev v ktorých sa artefakty vyskytujú - pričom sú vzácne tie náleziská, kde je viditeľný plynulý prechod.

V tomto období bola teda medzi ľuďmi jednota. Mali jeden jazyk a podobné zvyky. Medzi kultúrami bolo prepojenie. Archeológia to dostatočne potvrdzuje. Národy mali medzi sebou mier a pokoj. Opevnené mestá sa prakticky nestavali - vojenské nástroje sa až na pár výnimiek nevyrábali. Mestá boli otvorené.

 Toto obdobie zachytáva pokračujúca tabuľka: 

 Od potopy po Pélega

 Roky pr.Kr.
.......................

Egypt
    Preddynastická doba:
    Neolit:
 1M 8:13
601 roku Nóachovho života, vyschli vody na zemi. 

3843

 
 1M 9:28
A Nóach žil po potope (po jej príchode) 350 rokov. 

3494

 
 1M 9:29
Celkove Nóach žil 950 rokov 

4444 - 3494

 
 1M 11:10
Toto je Šémov rodokmeň: 2 roky po potope, keď mal Šém 100 rokov, splodil Arpachšada. 

3842

 
 1M 11:11
Šém žil ešte 500 rokov odvtedy, ako splodil Arpachšada 

3342

 
 vsuvka
Celkove Šém žil 600 rokov 

3944 - 3344

 
 1M 11:12
Keď mal Arpachšad 35 rokov, splodil Šelacha. 

3807

Fajjúm
 1M 11:13
Arpachšad žil ešte 403 rokov po tom, ako splodil Šelacha 

3404

 
 vsuvka
Celkove Arpachšad žil 438 rokov 

3842 - 3404

 
 1M 11:14
Keď mal Šelach 30 rokov, splodil Ébera. 

3777

Merimda
 1M 11:15
Šelach žil ešte 403 rokov po tom, ako splodil Ébera 

3374

 
 vsuvka
Celkove Šelach žil 433 rokov 

3807 - 3374

 
 1M 11:16
Keď mal Éber 34 rokov, splodil Pelega. 

3743

Badárí a i.
 1M 11:17
Éber žil ešte 430 rokov po tom, ako splodil Pelega 

3313

 
 vsuvka
Celkove Éber žil 464 rokov 

3777 - 3313

 
    Amratien:
 1M 11:18
Keď mal Peleg 30 rokov, splodil Reúa(?).

3713

Nakáda Ia
 1M 11:19
Peleg žil ešte 209(?) rokov po tom, ako splodil Reúa(?)
Pozn.: Nesprávny údaj. Miesto 209 by malo byť skôr 409.

3504

 
vsuvka
Celkove Peleg žil 239 rokov

Pozn.: Nesprávny údaj. Miesto 239 by malo byť skôr 439.

3743 - 3504

 Nakáda Ib


  Za Pélega bola rozdelená Zem (1 Moj.10,25). A celá zem bola rovnakého jazyka a rovnakých slov. A stalo sa, keď išli od východu, že našli rovinu v zemi Sineár a bývali tam. Vtedy povedali jeden druhému: Narobme si tehál a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola miesto malty. A povedali: Vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch bude sahať až do neba. A urobme si meno, aby sme neboli rozptýlení po celej zemi. Vtedy zostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia. A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť. -Takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. Nože zostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po celej zemi, a prestali stavať mesto.  (1 Moj. 11,1-8)

 

Problémy

 V tomto bode sme približne v roku 3150 p.n.l. - tj. na počiatku vzniku prvých civilizácii (Sumer, Egypt, Harappa, atď...). -Obdobie od staršieho garzeenu až po egyptskú dynastiu 11., nieje v biblii zachytené žiadnym rodokmeňom! -Podľa môjho výskumu chýbajúci rodokmeň činí 1641 rokov. Zrejme sa stratil - a pisateľ ho do časového rámca nezahrnul.  Všimnime si rýchly sklz od prirodzeného poklesu dĺžky rokov pred Éberom (464 rokov) - na Pélega s dĺžkou života 239 rokov. Od Pélega potom ďalej skracovanie rokov pokračuje už prirodzene - až po dnešných 70 či 80.

 

Obrázok

-Za Pélega bola rozdelená zem. Ku Pélegovi bol zrejme chybne priradený časový údaj patriaci niekomu ďaľšiemu. Pélegov vek by sa mal pohybovať niekde v rozmedzí 400. Medzi Pélegom a Reú teda chýba pomerne dlhý časový rodokmeň.
V biblii existujú aj iné údajové chyby, ktoré pozná snáď každý hlbší čitateľ! -Avšak ony nijako neznehodnocujú jej dôveryhodnosť! -Hneď to vysvetlím: Keď ste na nejakej konferencii a máte o jej obsahu podať písomný referát, čo si lepšie zapamätáte? -Správne... -Myšlienkový obsah! -Ak boli súčasťou prednášky aj číselné a menné údaje; tie sa už ťažšie pamätajú a môže sa "vlúdiť" chybička. -Ale to nevadí! -Dôležitý je myšlienkový obsah - nie čísla. Napriek tomu je však biblia aj tak veľmi presná i po údajovej stránke (viac než hociktorá kniha staroveku). -Chýb je tam skutočne len veľmi málo! -Ale sú tam. Boh bdel nad slovami biblie, aby zachytený myšlienkový obsah (tj. učenie) bol ÚPLNE BEZ CHYBY!

 

Preto reprezentatívne nadväzujem na predošlé tabuľky, tabuľkou s otáznikmi pre biblický zápis, ale začínam tiež vkladať chronológiu Egypta. Pre bližšie info je možné na jednotlivé obdobia či mená faraónov kliknúť. Otvorí sa celý dokument týkajúci sa celej dynastie, kde príslušné meno či označenie nájdete.
Ešte by som chcel podtrhnúť, že počiatky egyptskej civilizácie ležia stále v hmle. Citujem teraz z úvodného dokumentu sady, z ktorej čerpám svoje data:

"....Stopy, které po sobě lidstvo v dávné minulosti zanechalo, jsou jen velmi sporadické a obtížně čitelné. Seriózní pokusy o jejich seřazení do jasné vývojové linie se setkávají s nepředstavitelnými obtížemi a výsledky jsou značně nespolehlivé. I když dynamický rozvoj věd v posledních desetiletích by mohl sugerovat dojem, že právě teď přichází doba, kdy začínáme všechno chápat, kdy nové poznatky konečně umožňují posouzení dávných dějů a jejich souvislostí, nabádá nás zkušenost k opatrnosti – víme totiž, že takový pocit měli i všichni badatelé v minulosti, jejichž hypotézy byly později překonány. Měli jej nepochybně už staří Egypťané, když dospěli k rozlišování chaosu a řádu, který podle jejich předpokladů nemohl nastat a trvat sám od sebe, a musí tedy mít svého demiurga, původce (bohové), a také udržovatele a ručitele (králové). Jeden z nejnovějších názorů o totožnosti genů celého lidstva a teorie o jeho počátku v malé, asi deset tisíc jedinců čítající komunitě, která velmi dlouhou dobu žila v povodí horního Nilu a pak se postupně rozšířila na další kontinenty, vyhlíží ve srovnání se staroegyptským pojetím světa převratně, z hlediska poznání skutečného „počátku“ však nepřináší principiálně nic nového a s názory nejstarších egyptských teoretiků není dokonce ani v rozporu. Úsvit lidstva stále tone v temnotách. Zdánlivě výrazné dělítko v tomto procesu poskytuje termín „civilizace“, neumíme ji však dostatečně přesně definovat, abychom se mohli pokusit stanovit aspoň její „počátek“. V Západní poušti, v beznadějném moři žhavého písku daleko od Nilu, byly objeveny mlecí kameny na drcení obilí a pazourkové čepelky pokládané za řezné segmenty srpů. Nález evidentně pochází z doby, kdy bylo nejen na tomto místě, ale v celém pásmu dnešní Sahary podstatně vlhčí klima, a představuje první známky zemědělství na území Egypta, které zastánci vysoké chronologie datují do 13. tisíciletí. Je to počátek staroegyptské civilizace? Stopy této kultury mizí v souvislosti s posunem pásma tropických dešťů na sever, snad v 11. tisíciletí, ale podle jiných badatelů až v 8. tisíciletí. Všechny letopočty podobného druhu jsou totiž založeny jen na jakémsi „odborném úsudku“, který nedokázal významněji zpřesnit ani široce založený interdisciplinární výzkum: geologie neumí nuance v tak malém řádu vůbec rozpoznat, klimatologické modely vycházejí z příliš mnoha nejistých premis, archeologické nálezy z těchto dob jsou jen velmi ojedinělé a metodou měření obsahu radioaktivního uhlíku má smysl zkoumat pouze stáří organických látek. O prerogativu „svých“ kultur se na základě podobných nálezů pochopitelně hlásí i badatelé specializovaní na jiné oblasti Středního východu......"

 

 Biblický zápis Egypt Roky
pr.Kr.
  Starší gerzeen  
 ??? Nakáda Ic 3500–
 ??? Nakáda IIa  
??? Nakáda IIb –3400
  Stredný gerzeen  
??? Nakáda IIc 3400–3300
  Neskorý gerzeen  
??? Nakáda IId1 3300–3250
??? Nakáda IId2 3250–3200
 ??? Protodynastická doba:  
???  Nakáda IIIa1  ---
  Dynastia 00:  
???

Nakáda IIIa2:
Serek I.

---
 ???  Nakáda IIIb1:
Ni
Pe
Hat
Hedž
---
  Dynasta 0:  
???  Nakáda IIIb2:
Ro
Ka
"Krokodýl"
 ---
???  Nakáda IIIc1:
Serek II.
Narmer
3000
 ??? Archaická doba:  
  Dynasta 1:  
 ???  Nakáda IIIc2:
Aha Meni
Neithotep Itej
Džer Iteti
Meretneit
Džet Itejui
 2920-
  ???  Nakáda IIIc3:
Den Semtej
Andžib Merbiapen
Semerchet Semsem
Kaa Kebehu
Nezaradený:
Sneferka
Sechet
Ba
 -2770
  Dynasta 2:  
 ??? Nakáda IIId:
Hetepsechemuej Baunecer
Raneb Kakau
Ninecer Baninecer
Veneg Vadžnes
Send
Nebunefer
Neferkare Aaka
Neferkasokar
Sechemib Peribsen
Chasechem/Chasechemuej Bebtej
2770–2649
??? Stará ríša:  
  Dynasta 3:  
 ??? Sanacht Nebka 2650–2630
 ??? Necerichet Džoser 2630–2611
 ??? Sechemchet Džosertej 2611–2605
 ??? Chaba Sedžes 2605–2599
 ???  Kahedžet Hunej 2599–2575
  Dynasta 4:  
 ??? Nebmaat Snofru 2575–2551
 ??? Medžedu Chufu 2551–2528
 ???  Cheper Džedefre 2528–2520
 ??? Veserib Chafre 2520–2494
 ??? Bakare 2494–2490
 ??? Kachet Menkaure 2490–2472
 ??? Šepschet Šepseskaf 2472–2467
 ??? Thamfthis, Chentkaus I. 2467–2465
  Dynasta 5:  
 ??? Irmaat Veserkaf 2465–2458
 ??? Nebchau Sahure 2458–2446
 ??? Veserchau Neferirkare Kakai 2446–2426
 ??? Sechemchau Šepseskare Vesernecer 2426–2419
 ??? Neferchau Neferefre Isi 2419–2416
 ??? Setibtauej Niuserre Ini 2416–2392
 ??? Menchau Menkauhor Ikauhor 2396–2388
 ??? Džedchau Džedkare Isesi 2388–2356
 ??? Vadžtauej Venis 2356–2323
  Dynasta 6:  
 ??? Seheteptauej Teti 2323–2291
 ??? Veserkare 2291–2289
 ??? Meritauej Merire Pepi I.. 2289–2255
 ??? Anchchau Merenre I. Nemtejemsaf 2255–2246
 ??? Necerichau Neferkare Pepi II. 2246–2152
 ??? Merenre II. Nemtejemsaf – – –
 ??? Neitokret – – –
 ??? Prvé prechodné obdobie:  
  Dynasta 7 70 kráľov
za 70 dní.
  Dynasta 8:  
  Necerkare
Menkare
Neferkare II.
Neferkare III. Nebej
Džedkare II. Šemai
Neferkare IV. Chendu
Merenhor
Sneferka I.
Nikare I.
Neferkare V. Tereru
Neferkahor
Neferkare VI. Pepiseneb
Sneferka II. Anu
Kakare Ibi I.
Neferkaure
Neferkauhor Chuejhapi
Neferirkare II. Imhotep

Nezaradený:
Vadžkare
Sechemkare
Itej
...re Hotep
Chui
Isu
Ijcenu
 
  Dynasta 9/10:  
  ?
?
Neferkare VII.
Chetej
Senen...
?
Merihathor
Šed...
H...

Nezaradený:
Meriibre Chetej I.
Nebkaure Chetej II.
Vahkare Chetej III.
Merikare
 
     


 Správu o potope a stvorení prevzali takmer všetky kultúry sveta, lebo od Noacha pochádza celé súčasné ľudstvo.
Na svete existujú neviditeľné bytosti, ako som o nich písal v časti pôvod mýtov. Boh okrem ľudí stvoril aj množstvo ďaľších bytostí rôznych stupňov a hierarchií. Bol medzi nimi aj Satan. Ten sa v príhodnom čase vzbúril proti Bohu. Nemusel!  -Jeho prirodzenosť bola pôvodne dobrá, avšak urobil to čo urobil a Boh ho zvrhol z neba. Podarilo sa mu potom oklamať prvých ľudí na zemi a začali Boha neposlúchať. -Ľudia mali od prirodzenosti sklon konať dobre, ale s týmto odpadnutím vstúpila do sveta tendencia ku zlému. Boh zveril nad Zemou vládu ľuďom, ale odkedy nás Satan zviedol - vládne on. Cesta naspäť k Bohu vedie cez Ježiša Krista. Satan sa začal s ľuďmi kontaktovať a navštevovať ich (miesto Boha, ktorý to predtým robil v raji). Satan zviedol na počiatku do bludu a vzbury ešte aj množstvo anjelov v nebi a stali sa tak padlými anjelmi (démonmi). Aj oni sa kontaktujú s ľuďmi. Prekrútili všetky pôvodné informácie o potope a stvorení sveta a zaviedli do národov mýty a legendy. Satan si chce udržať svet v blude, aby nespoznali pravého Boha. Kázal ľuďom postaviť si sochy bohov (čo sú vlastne démoni zjavujúci sa ľuďom ako "bohovia"), aby im vzdávali posvätnú úctu. -Vyžadujú to od človeka aj dnes a preto milý čitateľ - ak nepatríš Bohu; budú sa ti diať v živote rôzne nespravodlivé veci - aj keď si relatívne dobrý. Tieto sošky bohov a bohýň nachádzame vo vykopávkach už materiálnych kultúr. Ľudia sú zmietaný tým, čo vidia (i keď je to fatamorgána). -Veria hneď všetkému čo im tieto bytosti povedia, lebo vidia senzáciu. -Vidia niekoho kto sa im zjavil a vyžaruje z neho svetlo! Jedna z prvých kultúr po potope bola Sumerská. -Na ich hlinených tabuľkách je kopa svedectiev o kontakte s týmito bytosťami. Množstvo zavádzajúcich správ a prekrútenej pravdy tam napísanej, snáď nepozná medzí. Informácia o Noachovi a potope bola skreslená medzi prvými. Svedčí o tom Gilgamešov epos, v ktorom sa síce zachovali ešte niektoré pravdivé prvky udalosti, ale celková pointa príbehu je hodená do rozmeru "bohov" a "bohýň" (aby sa zastrelo poznanie o jedinom pravom Bohu). Sumeri boli ešte v dosahu pamätníkov potopy, preto si démoni nedovolili prekrútiť pravdu skrz naskrz (viď.: TU); ale národom vzniklým v neskoršom období to bolo prekrútené už dramaticky (viď. napr.: TU). -Je nezmysel tvrdiť, že príbeh o potope sa dostal do biblie prevzatím a úpravou od Sumerov. Bolo to naopak. Abrahámovská generačná línia netvorila hneď od počiatku silný národ a preto sa správa o potope udržovala v úzkom kruhu. Tí neskôr založili silný národ (židovský) a rozmnožili opis originálu v takom počte, že sa nám zachoval až dodnes. Jednalo sa o opis pôvodného zdroja a nie prerozprávanie Gilgamešovho eposu. Archa tak ako ju popisuje biblia (a nie Gilgamešov epos) - sa našla! -S rozmermi a miestom pristátia opísanom v knihe Genesis - kapitole 8; bola najdená Ronaldom Wyattom!  -Bližšie informácie o tom si môžete prečítať na stránke Milana Laťku, ktorý si sám išiel overiť či je to pravda... Odkaz je tu: 
 http://www.b-a-n.cz/noemova-archa/vlada-potvrzuje-toto-je-noemova-archa.html

 

 Biblia - po časovom odmlčaní.

Roky
pr.nl.

Egypt Roky
pr.nl.
...........................................   ..........................................................................  
    Dynastia 11a:  
    Mentuhotep I.
Sehertauej Antef I.
Vahanch Antef II.

Nachtnebtepnefer Antef III.
neisté
    Stredná ríša:  
    Dynastia 11b:  
    Nebhepetre Mentuhotep II.
Sanchkare Mentuhotep III.
Nebtauejre Mentuhotep IV.
2061-
 1M 11:20
Keď mal Reú 32 rokov, splodil Serúga. 

2040

   
 1M 11:21
Reú žil ešte 207 rokov po tom, ako splodil Serúga 

1833

   
 vsuvka
Celkove Reú žil 239 rokov 

2072-1833

   
 1M 11:22
Keď mal Serúg 30 rokov, splodil Náchóra. 

2010

 Nezaradený:
Kakare Antef
Menechkare Segersenej
Ijibchentre
  -1991
 1M 11:23
Serúg žil ešte 200 rokov po tom, ako splodil Náchóra 

1810

   
 vsuvka
Celkove Serúg žil 230 rokov 

2040-1810

   
    Dynastia 12:  
 1M 11:24
Keď mal Náchór 29 rokov, splodil Teracha. 

1981

Amenemhet I. 1991–1962
 1M 11:25
Náchór žil ešte 119 rokov po tom, ako splodil Teracha 

1862

   
 vsuvka
Celkove Náchór žil 148 rokov 

2010-1862

   
    Senusret I. 1971–1926
 1M 11:26
Keď mal Terach 70 rokov splodil Abráma, Náchora a Hárána. 

1911

 Amenemhet II.  1929–1892
 1M 11:32
Terach žil celkom 205 rokov 

1981-1776

   
     Senusret II. 1897–1878
     Senusret III. 1878–1841

 Patriarchovia:

     

 1M 12:4
Abrám mal 75 rokov, keď vyšiel z Cháránu....
 v.10:
...Abrám zišiel do Egypta... 

1836

Amenemhet III.

Podrobne TU...

Stručne TU: ...byl stavebník "labyrintu" a dvou pyramid u Hawwáry a Dahšúru. Zachoval si v egyptské tradici ze všech svých jmenovců nejlepší pověst: jako král, za jehož vlády prožil Egypt šťastnou dobu blahobytu a míru. >>>

1844–1797
 1M 16:3
Vtedy Sáraj, žena Abrámova, vzala svoju slúžku, Egypťanku Hagaru - bolo to 10 rokov po tom, čo sa Abrám usadil v Kanaáne (mal teda 85 rokov) - a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu. 

1826

 >>> Udržel výboje, kterými rozšířil hranice Egypta jeho předchůdci, zejména Senusret III. Rozvíjel především zemědělskou výrobu; dal zdokonalit síť umělého zavlažování po celém toku Nilu a výstavbou kanálu mezi Nilem a jezerem ve Fajjúmské oáze umožnil vznik zcela nové zemědělské oblasti. Zvyšoval těžbu zlata v Núbii a mědi na Sinaji. Zakládal a opevňoval karavanní cesty, budoval loďstvo, podporoval výrobu a směnu řemeslných produktů. >>>  
 1M 16:16
Abrám mal 86 rokov, keď mu Hagar porodila Izmaela. 

1825

 >>> Organizoval velké obchodní výpravy; egyptské exporty. Na trůn nastoupil po Senusretovi III. Podle seznamu králů se jmenoval trůnním jménem Nimaatre. >>>  
 1M 17:1
Keď mal Abrám 90 rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu:.....
 v.10:
....Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní.

1821

 >>> Vládl téměř půl století, pověsti dobrého panovníka nabyl nepochybně po zásluze. Samozřejmě že lid neměl za jeho vlády žádná práva, stejně jako za jeho předchůdců a nástupců; mel však alespoň co jíst a netrpěl válkami.

 

 
 1M 21:5
Abrahám mal 100 rokov, keď sa mu narodil Izák. 

1811

   
 1M 25:7
Počet rokov Abrahámovho života bol 175; 

1911-1736

   
    Amenemhet IV. 1799–1787
    Neferusobek 1787–1783
    Druhé prechodné obdobie  
    Dynastia 13: 1783–1640
 1M 25:26
Izák mal práve 60 rokov, keď sa narodili Jákob a Ézav.
 1751

Chutauejre Vegaf
Sechemkare Amenemhet Senebef
Sechemre Chutauej
Sechemkare Amenemhet V.
Sehetepibre II.
Iufni
Sanchibre Amenemhet VI.
Semenkare
Sehetepibre III. Harnedžheriotef
Suadžkare I.

 Nedžemibre
Chaanchre Sebekhotep I.
Raniseneb
Auibre Hor I.
Sedžefakare Amenemhet VII.
Sechemre Chutauej Sebekhotep II.
Veserkare Chendžer
Semenchkare Imirameša
Sehetepkare Antef IV.
...ibre Sutech I.
Sechemre Suadžtauej Sebekhotep III.
Chasechemre Neferhotep I.
Sahathor
Chaneferre Sebekhotep IV.
Chahetepre Sebekhotep V.
Vahibre Ibia
Merneferre Aj
Merhetepre Ini I.
Sanchenre Suadžtu
Mersechemre Ined

 
 1M 35:28
Izák sa dožil 180 rokov.
1811-1631

Suadžkare Hori
Merkaure Sebekhotep VI.
?
?
Džedanchre Mentuemsaf
?
Džedneferre Dedumose I.
...maatre Ibi II.
...ubenre Hor II.
Se...kare
Suahenre Senebmiu
?
?
Sechaenre I.
?
Mercheperre
Merkare

Nezaradení:

Amenej Kemau
Ibej
Aaken
Merhetepre In
Mersechemre Neferhotep II.
Sneferibre Senusret IV.
Džedhetepre Dedumose II.
Sechemre Sanchtauej Neferhotep III.
Meranchre Mentuhotep V.
Nerkare
Vesermontu
Sechemre Susertauej Sebekhotep VII.
Meršepsre Ini II.
Sudžare Mentuhotep VI.
Menchaure Senaaib
Maare Sebekhotep VIII.
Sechemre Neferchau Vepetuamsaf
Sebekaj
Chuiker

 
    Dynastia 14:  
 vsuvka
Začiatok Jákobovej služby u Lábana. -Jákob mal vtedy 71 a Izák 131 rokov.
 1680

Aasehre Nehesej
Chatejre
Nebfautre
Sehebre
Merdžefare
Suadžkare II.
Nebdžefaure
Vebenre
?
...džefare
...ubenre
Autibre
Heribre
Nebsenure
...re
Secheperenre
Džedcherure
Sanchibre
Kanefertemre
Sechem...re
Kakemutre
Neferibre
I...
Cha...re
Anchkare
Semen...re
Džed...re
...re
?
?
?
?
?
Senefer...re
Menibre
Džed...re
?
?
?
?

 Dynastia 14 bola súčasná s 13. alebo 15. dynastiou.
vsuvka
Jákob mal  91 rokov, keď sa narodil Jozef. 
1M 30:25
Jákob odchádza od Lábana, keď sa narodil Jozef
1M 31:38; 1M 31:41
Jákob odchádza od Lábana po 20-tich rokoch služby.
 1660 Inek
I...
Ip...
Hab
Sa
Hepu I.
Šemsu
Meni
Verka
?
?
...kare
...kare
?
...nre Hepu II.
...kare Nebnenati
...kare Bebnum
?
Iuf...
Sutech II.
Sunu
Hor III.
?
?
Nibef
?
Penensetensepet
Cherhebetšepsu
Chu...t
?
 
    Dynastia 15 - Hyksósska: 1640–1532
 1M 37:2
...Keď mal Jozef 17 rokov,....pásol ovce.... 

1643

 ?
Maaibre Šeši
?
Meruserre Jakobher
?
Suserenre Chajan
?
Ienses
?
Nebchepešre Apopi I.
?
Aakenenre / Aauserre Apopi II.
Chamudej ...nechetej
Sekerher
Sechaenre

 15. dynatia boli súčasníci Jozefa.
    Dynastia 16 - Hyksósska: Súčasná s 15. dynastiou
 1M 41:29
Ajhľa, príde 7 veľmi úrodných rokov v celom Egypte.
 v.30:
Ale po nich nastane 7 rokov hladu a zabudne sa na všetku hojnosť v Egypte; hlad zmorí krajinu, ....
 v.46:
Jozef mal 30 rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egypta.

1630

?
?
Seket
Ar...
?
?
Nia...

 16. dynatia boli súčasníci Jozefa.

 1M 45:6
Lebo už 2 roky trvá hlad v krajine, a ešte 5 rokov nebude ani orby ani žatvy. ....
 v.11:
Budem ťa živiť (Jákoba) - lebo ešte 5 rokov potrvá hlad.....
 1M 47:9:
Jákob (keď stál pred faraónom) faraónovi odpovedal: Celý čas môjho putovania je 130 rokov.

VSUVKA:
  Jozef mal 39 rokov.

1621

Nezaradení králi:

Anather
Veseranati
Semken
Bebanch
Karu
Sneferanchre Pepi III.
Nebmaatre
Nikare II.
Meribre
Nebuanchre
Nefernecer Ahotepre
Aanecerre
Chauserre
Vadžed
Jakbam / Jakbal
Am / Joam
Nebuserre
Chamure
Vasa

 
 1M 47:28
Jákob žil v Egypte 17 rokov a celkový počet rokov Jákobovho života bol 147. 

1751-1604

   
       
 1M 50:22;  1M 50:26
Jozef žil 110 rokov. 

1660-1550

   
     Dynastia 17:  1640–1550
   

Nebucheperre Antef V.
Sechemre Vahchau Rahotep
Sechemre Vadžchau Sebekemsaf I.
Sechemre Sementauej Džehutej
Sanchenre Mentuhotep VII.
Suadženre Nebirejrau I.
Neferkare Nebirejrau II.
Semenenre
Suserenre
Sechemre Šedtauej Sebekemsaf II.
Sechemre Vepmaat Antef VI.
Sechemre Hermaat Antef VII.
Senachtenre Tao I.
Sekenenre Tao II.
Vadžcheperre Kamose

 
     Nová ríša.  
    Dynastia 18:  
 Začiatok útlaku. (2M.1,8)   Ahmose I.

Gardiner:
1575–1550
Baines:
1550–1525

    Amenhotep I. Gardiner:
1550–1528
Baines:
1525–1504
     Thutmose I. Gardiner:
1528–1510
Baines:
1504–1492

 Exodus:

     
 Vraždenie novorodencov.    Thutmose II.  Gardiner:
1510–1490
Baines:
1492–1479
 vsuvka
Narodenie Árona 

1489

   
 vsuvka
Narodenie Mojžiša 

1486

Hatšepsovet + Thutmose III. Gardiner:
1490–1468
Baines:
1473–1458
 Mojžišov útek do Midjánska   Thutmose III. Gardiner:
1490–1436
Baines:
1479–1425
 
    Amenhotep II. Gardiner:
1436–1413
Baines:
1427–1401
    Thutmose IV. Gardiner:
1413–1405
Baines:
1401–1391

2M 12:40-41; 1M 15:13
Pobyt Izraelcov v Egypte trval 430 rokov.. Po 430 rokoch, práve v ten deň vyšli z Egypta.
 2M 7:7
Mojžiš mal 80 a Áron 83 rokov, keď hovorili s faraónom.


 POZNÁMKA:
Toto je kľúčový časový údaj, bez ktorého by sa nedalo pokračovať. Týchto 430 rokov pobytu Izraelcov v Egypte začalo už príchodom Abraháma do Egypta (1M 12,4) - a nie až Jákoba so synmi.  Prečo? -Lebo od príchodu Jakoba (1M 47:9) až  po exodus sa vystriedali len 4 generácie (napr.: 4M.26,57-61) a tie nemohli trvať až 430 rokov! -Preto som si vzal vzor od apoštola Pavla z listu Židom 7,9-10 kde hovorí,  že Lévi bol už v "bedrách" Abraháma, keď dával Melchisedechovi desiatok. -Potom teda nie len Lévi, ale aj všetci synovia Izraela boli v bedrách Abraháma - a to aj v čase, keď vstupoval prvý krát do Egypta. Tým vlastne začal ich pobyt tam. -Je tiež zaujímavé, že od Abrahámovho príchodu do Egypta po príchod Jákoba do Egypta je presne 215 rokov - čo je polovica zo 430. -Po exodus je potom ďaľších 215 rokov, čiže dohromady 430.

1406

 Amenhotep III.

Gardiner:
1405–1367

Baines:
1391–1353

 2M 40:17
v 2 roku bol postavený príbytok.... 
 4M 10:11
Roku 2 vystúpil oblak sponad príbytku svedectva.

1404

   
 5M 2:14 
Naše putovanie z Kádeš-Barnéy až po potok Zered trvalo 38 rokov. 

1366

 Amenhotep IV. / Achnaton

Gardiner:
1367–1350
Baines:
1353–1335

4M 32:13; (4M 14:33; 4M 14:34; Joz 5:6)
Potom vzbĺkol hnev Hospodinov proti Izraelu a nechal ich blúdiť púšťou 40 rokov, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré páchalo, čo sa nepáčilo Hospodinovi. 

1406-1366

   
 4M 33:38-39 
kňaz Áron zomrel v 40 roku po vyjdení Izraelcov z Egypta... Áron mal 123 rokov, keď zomrel. 

1489-1366

   
 5M 34:7
Mojžiš mal 120 rokov, keď zomrel. 

1486-1366

   
       
 vsuvka
narodenie Káleba 

1444

   
 Joz 14:7 
Káleb syn Jefunneho hovorí: "Bol som 40 ročný, keď ma Mojžiš vyslal z Kádeš Barney prešpehovať krajinu..."
 Joz 14:10
Už je 45 rokov odvtedy, ako to zasľúbil Mojžišovi,... teraz mám 85 rokov.
(...rok 7 po prekročení Jordánu)

1359

   
 Joz 24:29  Sud 2:8
Józua, syn Núnov, zomrel vo veku 110 rokov.

1326 ?

   
     Smenchkare Gardiner:
1350–1347
Baines:
1335–1333
     Tutanchamon  Gardiner:
1347–1339
Baines:
1333–1323
    Aj Gardiner:
1339–1335
Baines:
1323–1319
    Haremheb Gardiner:
1335–1308
Baines:
1319–1307

 Sudcovia:

     
Sud 2:10-16 Keď celé toto pokolenie bolo pripojené  k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie.... v.16: Potom im Hospodin vzbudil sudcov...   
POZNÁMKA:
Nedá sa nadviazať na predošle údaje. Niektorí sudcovia pôsobili tiež paralelne - každý v inej časti územia, takže sa nedá sériovo spočítavať.

?

   
 Sud. 3:8
Tu vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelcom a odovzdal ich do rúk Kúšán-Rišátajima, kráľa mezopotámskej Sýrie. Izraelci boli 8 rokov poddaní Kúšán-Rišátajimovi.

?

   
    Dynastia 19:  
 Sud. 3:9-11
 ...Hospodin vzbudil Izraelcom záchrancu, ktorý ich zachránil: Kenázovho syna Otníéla, Kálebovho mladšieho brata.....Vytiahol do boja a Hospodin dal Kúšán-Rišátajima, kráľa Sýrie, do jeho moci, a jeho ruka mocne doliehala na Kúšán-Rišátajima. Krajina mala 40 rokov pokoj. Potom Kenázov syn Otníél zomrel.

?

 Ramesse I. Gardiner:
- - - - -
Baines:
1307–1306
    Sethi I. Gardiner:
1309–1291
Baines:
1306–1290
 Sud 3:12.14
Keď Izraelci opäť robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, Hospodin dal moábskemu kráľovi Eglónovi moc nad Izraelom,... Izraelci slúžili moábskemu kráľovi Eglónovi 18 rokov.

?

 Ramesse II. Gardiner:
1290–1224
Baines:
1290–1224
 Sud 3:15.30-31
...Hospodin im vzbudil záchrancu: Éhúda, syna Benjamínca Géru, ktorý bol ľavák.... Tak bol v ten deň pokorený Moáb pod moc Izraela a krajina mala pokoj na 80 rokov.  Po ňom nastúpil Anátov syn Šamgar; ten pobil šesťsto Filištíncov voliarskym bodlom, a tiež vyslobodil Izrael.

?

 Merenptah Gardiner:
1224–1214
Baines:
1224–1214
    Sethi II. Gardiner:
1214–1208
Baines:
1210–1204
    Amenmesse Gardiner:
?–?
Baines:
1214–1210
    Siptah Gardiner:
1208–1202
Baines:
1204–1198
    Tausret Gardiner:
1202–1194
Baines:
1198–1196
    Dynastia 20:  
    Setnacht Gardiner:
1184–1182
Baines:
1196–1194
 Sud 4:1-3
  Po smrti Éhúdovej Izraelci zase robili, čo je zlé v očiach Hospodinových. Preto ich Hospodin vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jábína, ktorý panoval v Chácóre;.... a po 20 rokov tvrdo utláčal Izraelcov.

?

 Ramesse III. Gardiner:
1182–1151
Baines:
1194–1163
 Sud 4:4.6; 5:31c  
Prorokyňa Debora, Lappídótova žena, bola v tom čase sudkyňou v Izraeli..... Poslala po Báráka, syna Abínoámovho, zavolala ho z Kedeš-Naftálí...... Potom krajina mala pokoj na 40 rokov.

?

 Ramesse IV. Gardiner:
1151–1145
Baines:
1163–1156
    Ramesse V. Gardiner:
1145–1141
Baines:
1156–1151
    Ramesse VI. Gardiner:
1141–1134
Baines:
1151–1143
    Ramesse VII. Gardiner:
1134
Baines:
1143–1136
    Ramesse VIII. Gardiner:
1134
Baines:
1136–1131
    Ramesse IX. Gardiner:
1134–1117
Baines:
1131–1112
 Sud 6:1
Ale Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Hospodin ich vydal na 7 rokov do rúk Midjáncom.

?

 Ramesse X. Gardiner:
1117–1114
Baines:
1112–1110
 Sud 8:28.32
Midjánci boli pokorení pred Izraelcami, takže viac nepozdvihli hlavu. Krajina mala 40 rokov pokoj, kým žil Gideon.... Gideon, syn Jóášov, zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Jóáša v abíezerovskej Ofre.

 ?

 Ramesse XI.  Gardiner:
1114–1087
Baines:
1110–1070
 Sud 9:22
Keď Abímelech panoval 3 roky nad Izraelom, (...násilne uchvátil panstvo po Gedeonovi.).

?

   
 Soud 10:1-2  
Po Abímelechovi povstal na záchranu Izraela Tólá, syn Púna, syna Dódovho, Jissáchárovec. Býval v Šámíre na Efrajimskom pohorí. Spravoval Izrael 23 rokov. Keď zomrel, pochovali ho v Šámíre.

?

   
 Sud 10:3
Po ňom povstal Gileádovec Jáír a spravoval Izrael 22 rokov.

?

   
 Sud 10:5-8
 Keď Jáír zomrel, pochovali ho v Kámóne. Izraelci opäť robili to, čo sa nepáčilo Hospodinovi,.... vydal ich do rúk Filištíncov a do rúk Ammóncov. Tí sužovali a utláčali Izraelcov v tom čase; 18 rokov sužovali všetkých Izraelcov za Jordánom, v krajine Amorejcov v Gileáde.

?

   
 Sud 11:12.13.26
Jefte poslal poslov k ammónskemu kráľovi a odkázal mu: Čo my máme medzi sebou, že si prišiel ku mne napadnúť moju krajinu? Kráľ Ammóncov odpovedal Jefteho poslom: Izrael zabral moju krajinu, keď vychádzal z Egypta, od Arnónu až po Jabbok a po Jordán. Teraz mi to dobrovoľne vráť..... Prečo ste im ich neodňali vtedy, keď Izrael býval 300 rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu?

cca
1066

   
    Tretie prechodné obdobie: 1070–655
    Dynastia 21: 1070–946
Sud 12:7
Jefte spravoval Izrael 6 rokov. Keď zomrel Gileádovec Jefte, pochovali ho v Gileáde, v jeho meste.

1060 ?

 Smendes I. (Nesbanebdžed I.) 1070–1044
Sud 12:8-10
Po ňom spravoval Izrael Ibcán z Betlehema..... Spravoval Izrael 7 rokov. Keď Ibcán zomrel, pochovali ho v Betleheme.

1053 ?

   
Sud 12:11-12
Po ňom spravoval Izrael Zebulúnec Élón. Spravoval Izrael 10 rokov. Keď Zebulúnec Élón zomrel, pochovali ho v Ajalóne v kraji zebulúnskom.

1043 ?

   
Sud 12:13-15
Po ňom spravoval Izrael Pireátončan Ábdón, Hillélov syn.... Spravoval Izrael 8 rokov. Keď Pireátončan Ábdón, Hillélov syn, zomrel, pochovali ho v Pireátone, v efrajimskej krajine na pohorí Amálékovcov.

1035 ?

   
Sud 13:1
Izraelci opäť robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a Hospodin ich vydal na 40 rokov do rúk Filištíncom.

1060-1020
?

   
Sud 15:19, 16:31b
A (Samson) spravoval Izrael v časoch Filištíncov 20 rokov.

1040-1020
?

   
1 Sam 4:15.17.18
  Éli bol už 98 (LXX 90) ročný. Oči mal strnulé a nevidel.... A posol odpovedal: Izrael uteká pred Filištíncami; ľud utrpel veľkú porážku a obaja tvoji synovia, Chofní a Pinchás, zahynuli; truhla Božia padla za korisť. Len čo spomenul truhlu Božiu, spadol Éli horeznačky zo stolca do brány, zlomil si väzy a zomrel, lebo bol starý a ťažký. On spravoval Izrael 40 (LXX 20) rokov.

1100-1060
?

LXX
1080-1060
?

   
1 Sam 6:1
Truhla Hospodinova bola v krajine Filištíncov 7 mesiacov.

1060
?

   
1 Sam 7:2-3
Od toho dňa, čo truhla Hospodinova ostala v Kirjatjeáríme, uplynulo mnoho dní, ba prešlo už 20 rokov, a celý dom izraelský vzdychal za Hospodinom. Vtedy Samuel prehovoril k celému domu izraelskému: Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi,... vytrhne vás z ruky Filištíncov.

1060-1040
?

   
       

 Spojené kráľovstvo:

     
       
 1S 13:1
Už 1 rok bol Saul kráľom. -Keď  2 (druhý) rok kraľoval nad Izraelom 

?

Amenemnesut (Neferkare) 1044–1040
       
 vsuvka
narodenie Íšbóšeta 

1050

   
 vsuvka
narodenie Dávida 

1040

   
 2S 2:10
Saulov syn Íšbóšet mal 40 rokov, keď sa stal kráľom nad Izraelom; kraľoval 2 roky. .... 

1010-1008

   
 2S 2:10-11; 2S 5:5; 1Kr 2:11; 1Kron 3:4; 1Kron 29:27
.... Ale Júdov dom sa držal Dávida. V Chebróne kraľoval (Dávid) nad Júdom 7,5 roka .... 

1010-1003

   
 2S 5:5; 1Kr 2:11; 1Kron 29:27
... a v Jeruzaleme kraľoval 33 rokov nad celým Izraelom a Júdom...
 1Kr 2:12:
Potom začal vládnuť Šalamún. 

1003-970

   
 2S 5:4; 1Kr 2:11; 1Kron 29:27
Dávid mal 30 rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval 40 rokov.

1010-970

Psusennes I. 1040–994
    Amenemope 996–985
    Osorkon 985–979
1 Král 2:12
Potom si Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.
970    

 1Kr 6:1; 1Kr 6:37; 2Kron 3:2
V roku 480 (LXX 440) po vyjdení Izraela z Egypta, v roku 4 Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, začal Šalamún stavať dom Hospodinov.
POZNÁMKA:
Toto je kľúčový údaj, obchádzajúci celú dobu sudcov a prepájajúci kráľovskú s Mojžišovou. Keby sme ho nemali, nedalo by sa pokračovať. Podľa mojich prepočtov je však správny údaj ten so Septuaginty (LXX), čiže 440.

966

   
 1Kr 6:38
V 11 roku dokončil dom. Staval ho 7 rokov.

959

   
 1Kr 11:42; 2Kron 9:30
Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom 40 rokov. 

970-930

Siamon 979–960
    Psusennes II. 960–946
     Dynastia 22 946–736
    Šešonk I. 946–925

 

 

  Izraelské kráľovstvo
 Roky
pr.nl.
 Judské kráľovstvo
 Roky
pr.nl.
................................................  ..............  ...........................................  ..............
     vsuvka
narodenie Rechabeáma
971
 1Kr 14:20
Járobeám kraľoval 22 rokov. Po smrti sa stal kráľom jeho syn Nádáb.
930-908  1Kr 14:21; 2Kron 12:13
Rechabeám mal 41 rokov, keď sa stal kráľom a 17 rokov kraľoval v Jeruzaleme nad Judskom.
930-913
   

 1Kr 14:25; 2Kron 12:2
V 5 roku kráľa Rechabeáma vytiahol proti Jeruzalemu egyptský kráľ Šíšak (Šešonk I.)

925

 

Poznámky:

Tzv. Merenptahova neboli Izraelská stéla je kamenný sloup vztyčený přibližně kolem roku 1220 př.n.l. na památku vítězného egyptského zpěvu k oslavě porážky Chetitů (viděno ze strany Egypta, ve skutečnosti však zůstala vzájemná sféra vlivu po desetiletí vzájemných půtek mezi egyptským faraónem Ramessem II. (1290-1224) a chetitským králem Mutavallišem (asi 1300-1285) téměř beze změny zachována) i několika polokočovných kmenů za vlády Remessova syna a nástupce Merenptaha (1224-1214) a to v dlouhodobém boji o zachování egyptské nadvlády nad Palestinou.

Z její závěrečné části:
Knížata jsou pokořena a jen říkají: „Šalom!“
Žádný z příslušníků Devíti luků až nezvedá hlavu.
Cekenu je poražen, Chatti je v klidu,
Kanaán je zbědovaný.
Aškalón je dobyt, Gezer uchvácen,
Jenoam už neexistuje.
Izrael je zpustošen a nemá plody,
Charu se stal vdovou vydanou napospas Egyptu.
Všechny země jsou v klidu.
Každého, jenž se volně pohyboval, zastavil
Král Horního a Dolního Egypta, Baenre Merenptah,
Syn Réa, Merenptah Hetephermaat,
Obdarovaný životem každým dnem jako Ré.“

 

Nedokončené.

Na tabuľke sa pracuje...