Pravdivý popis sveta

Úvod >> Big-Bang a Čierne diery

Big Bang a čierne diery.

Dnešný astronómovia a astrofyzici predpokladajú, že vesmír bol na počiatku v stave veľmi hustej látky, z ktorej po výbuchu začali postupne vznikať častice, atómy, hviezdy a nakoniec galaxie.

Tento predpoklad má zásadný nedostatok:

Keď nakopíme na seba obrovské množstvo hmoty, gravitácia raz dosiahne tak extrémnej hodnoty, že prirodzená odpudivosť atómamov, jadier a častíc medzi sebou už nestačí odolať tlaku. Všetko sa rúti do stavu singularity - tj. do jediného stredu.

Vzniká čierna diera!

Obrázok

Extrémna gravitácia superhustej látky na počiatku vesmíru by mu nedovolila vybuchnúť.

Obrázok

K Veľkému Tresku nedošlo, lebo jeho počiatočná fáza by bola vlastne super masívna čierna diera - a gravitácia by výbuch nedovolila!

Toto však platí nielen pre fázu tesne PRED veľkým treskom, ale aj mnoho rokov PO veľkom tresku. Hmota bola totiž ešte stále vo veľmi hustom stave. -Mnoho tisíc rokov! Preto argumentovať, že "nevieme čo bolo pred veľkým treskom" a "ako presne prebiehal" nemá zmysel.

Vzťah pre kritický polomer, pod ktorým už z objektu vzniká čierna diera je:

r_s - je kritický (tzv. Schwarszchildov) polomer v metroch

G - gravitačná konštanta: 6,6742 x 10^-11 m³/(kg s²)

m - hmotnosť objektu v kilogramoch

c - rýchlosť svetla: 299 792 458 m/s

-Predpokladaná hmotnosť vesmíru je asi 10⁵³ kg.

Po dosadení do vzťahu je r_s = 15,7 miliárd svetelných rokov !!!

Jeden svetelný rok má 9,454255 x 10¹⁵ metrov.

Sme teda aj teraz v tejto chvíli pod horizontom udalostí čiernej diery - zvanej vesmír vzhľadom na jeho vonkajšok (i keď hmota nieje pokope)!

V diskusii zaznela námietka, že spolu s veľkým treskom možno vznikli aj samotné fyzikálne zákony - a preto nemôžem používať pri výpočtoch "naše" vzorce. Lenže ak veríte, že spolu s big-bangom vznikla aj samotná vlastnosť - "hmotnosť" či "sila"; veríte tak nepriamo vo vznik hmoty Z NIČOHO. Jeden zo základných fyzikálnych zákonov totiž hovorí, že hmotnosť sa nemôže stratiť, ale iba premeniť na energiu - či naopak. -Ak veríte, že trebárz pred 20 mld. rokmi tu fyzikálne vlastnosti ako hmotnosť, sila či energia neboli - a dnes sú tu, veríte, že big-bangom vznikli tieto z ničoho. -Objavenie sa fyzikálneho zákona hmotnosti na scéne je to isté, ako objavenie sa hmotnosti samotnej (čiže hmoty). -Len ste presunuli problém do inej oblasti. Nič viac! -Veríte tak vlastne v stvorenie rovnako, ako ja! (-Akurátže bez stvoriteľa - čo je nezmysel.) -Neexistuje automatický proces, ktorý by umožnil samovoľný vznik všetkého z ničoho. -Ak totiž predtým neexistovalo nič, nemohol existovať ani tento samovoľný proces.

V astronómii je už dlhší čas známe tzv. "reliktové žiarenie". -Toto sa berie ako dôkaz "veľkého tresku" na počiatku vesmíru. Jeho prítomnosť má však aj iné vysvetlenie.

Reliktové žiarenie je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a vysvetľuje sa, ako pozostatok z obdobia krátko po veľkom tresku. V tom čase mal byť vesmír vyplnený hustou a horúcou plazmou. -Fotóny sa neustále zrážali s voľnými elektrónmi, hmota a žiarenie mali rovnakú teplotu. Vesmír sa ale ochladzoval a po dosiahnutí teploty okolo 3000 Kelvinov sa voľné elektróny spojili s jadrami a vytvorili stabilné atómy vodíka a hélia. Hmota sa tak stala pre žiarenie priehľadná a žiarenie sa ďalej vyvíjalo nezávisle. Reliktové žiarenie je dnes najvýznamejším predpokladaným zdrojom poznatkov o mladom vesmíre a predmetom intenzívneho výskumu (hlavne jeho fluktuácie).

Podľa teórie štandardného modelu vesmíru sa 379 tisíc rokov po veľkom tresku oddelilo žiarenie od hmoty s počiatočnou teplotu okolo 3000 Kelvinov. Dnes by teda malo mať teplotu 5 až 10 Kelvinov. -George Gamow, Ralph Alpher a Robert Herman takto predpovedali reliktové žiarenie už v roku 1948.

Reliktové žiarenie objavili v roku 1965 Arno Penzias a Robert Wilson a v roku 1978 boli za tento objav ocenení Nobelovou cenou za fyziku. Toto žiarenie zodpovedá v súčasnosti svojimi charakteristikami žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou okolo 2,73 K a najväčšiu intenzitu má pri vlnovej dĺžke 2-3 milimetrov. Objav reliktového žiarenia sa stal v predstavách vedcov silným dôkazom podporujúcim ich teóriu veľkého tresku.

Pretože však hmota musela byť už od začiatku stvorená oddelene (ak nechceme mať z toho čiernu dieru), je reliktné žiarenie v skutočnosti iba pozostatkom Božieho stvoriteľského aktu zapísaneho v prvom verši biblie:

"Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem." (1.Moj.1,1)

Doslova z ničoho sa na počiatku objavila hmota, energia, priestor a čas - zásahom sily "z vonku". -Božej sily! -Toto spôsobilo nárazovú vlnu žiarenia, ktorá sa od tej doby šíri celým vesmírom. Ako sa časom priestor rozťahoval (vesmír sa rozpína), chladlo i toto žiarenie. Dnes má teplotu 2,73 Kelvina, plus-mínus nejaké tie fluktuácie. Božie slovo hovorí.

"....nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí." (Žid.11,3)

Reliktné žiarenie je dôkaz náhleho objavenia sa hmoty

a energie - a nie dôkaz veľkého tresku!

Na túto tému otváram diskusiu......

To čo je napísané v článku modrou farbou, sú moje reakcie na diskusiu či námietky oponentov. V pôvodnom texte neboli. Takto budem článok priebežne doplňovať.

Viac o čiernych dierach:

Wikipedia - Čierne_diery

Wikipedia - Supermasívne čierne diery

prof. Petr Kulhánek - Čierne diery I. (pdf)

prof. Petr Kulhánek - Čierne diery II. (pdf)

Reliktové žiarenie:

Wikipedia - Reliktové žiarenie

Komentáre

Prehľad komentárov

Dodatok pre Johnyho (Fotón, 05. 01. 2010 03:15)

...ešte dodatok:
Aby si si vypočítal, koľko váži energia kilogramov, musíš si vzťah upraviť do podoby:

m = E/c^2

Gravitačná sila medzi dvoma hmotnými objektami sa potom vypočíta podľa Newtonovho vzťahu:

F = G.m1.m2/r^2

F - sila v Newtonoch
m1 - hmotnosť prvého objektu v kilogramoch
m2 - hmotnosť druhého objektu v kilogramoch
r - vzdialenosť medzi nimi v metroch
G - gravitačná konštanta 6,6742 x 10^(-11)

Namiesto hmotností teraz môžeme dosadiť dva "balíky" energie (..napr dva fotóny)... a dostaneme vzťah:

F = G.E1.E2/(c^4.r^2)

Takže tu vidíš skutočnú gravitačnú silu F(N), medzi dvoma "energiami".

Pre Johnyho: (Fotón, 05. 01. 2010 02:53)

citát:
...a premenia sa na energiu, ktorá nie je hmotná...

odpoveď:
energia má tiež svoju hmotnosť, čiže gravitáciu. Vypočítame to pomocou:

E = m . c^2

E - energia v Joule
m - hmotnosť v kilogramoch
c - rýchlosť svetla 299 792 458 m/s

Preto aj letiaca raketa (...ktorej bola dodaná iba energia), zvýšila svoju hmotnosť. Áno... Energia "niečo váži". Má hmotnosť, a je teda aj zdrojom gravitácie. Aj fotóny el.mag. žiarenia majú svoju hmotnosť, preto sa ohýbajú v gravitačnom poli. Všetky tieto javy si preštuduj v Špeciálnej a Všeobecnej teórii relativity od Alberta Einsteina.

Záver:
Pri stretnutí hmoty a antihmoty (...napr. elektrónu a pozitrónu) - tieto anihilujú (...tj. zaniknú); a premenia sa na dva fotóny gama-žiarenia s príslušnou energiou - čiže hmotnosťou (...a teda aj gravitáciou).

Antihmota (Johny, 03. 01. 2010 22:55)

Nepovedal by som, že antihmota problematiku prehlbuje, pretože ak je hmota a antihmota spolu, tak sa vzájomne zrušia a premenia sa na energiu, ktorá nie je hmotná... Čiže žiadna hmota naviac, skôr naopak...

Pre Rudolfa (Fotón, 31. 12. 2009 16:38)

Nejakým nedopatrením si si nevšimol, že Veľký tresk NEPRIROVNÁVAM k čiernej diere. Ja počítam z gravitačným zákonom (...ktorý platí vo VŠETKÝCH prípadoch). Čierne diery sú len dôsledkom gravitačného zákona - rovnako, ako čokoľvek iné "hmotné" - lebo akákoľvek hmota sa podľa neho riadi.

Johny:
Vplyv antihmoty v ranných obdobiach vesmíru (...čiže hmota naviac = gravitácia naviac) problematiku len prehlbuje, ale nerieši.

Antihmota (Johny, 27. 12. 2009 22:56)

Aj keď nie som nejaký odborník v tejto oblasti, myslím že autor pozabudol započítať aj vplyv ANTIHMOTY v ranných obdobiach vesmíru, do svojej hlbokej úvahy...

Nikde nevysvetľuješ, (Rudolf Dovičín, 17. 12. 2009 11:46)

akým kotrmelcom si prišiel na to, že Veľký tresk možno prirovnať k čiernej diere...

Pozdrav a (pepa, 21. 06. 2009 22:53)

zajímavé stránky a tu i zajímavá diskuze,k tématu nemám co přínosného dodat.Tak jen díky,jsou to úžasné věci -"nakukovat" jak se mohlo vše odehrát,rád budu doporučovat i uvedené odkazy.

Dark Energy (Fotón, 28. 05. 2009 17:12)

Z tejto dilemy existujú dve možné cesty von:

Prvá možnosť:
HMOTA VZNIKLA UŽ OD ZAČIATKU ODDELENE. (Stvorenie.)
-Tj. jednotlivé "zhluky" hmoty vznikli už od počiatku oddelene a NIKDY nepresiahli polomer rs.
-Tie čo presiahli, skončili ako čierna diera. (Dnes už vieme, že v ranných fázach vesmíru vzniklo veľa čiernych dier. Mnohé galaxie majú v centre supermasívnu čiernu dieru)

Druhá možnosť:
DODATOČNÝ TLAK POCHÁDZAJÚCI OD "INAKIAĽ" PREKONAL POČIATOČNÚ SINGULARITU "NÁSILÍM". (Tj. Neustálý protitlak)
-Tu by mohla vstúpiť do hry tmavá energia. Môj názor na tmavú energiu --- viď. článok "Tmavá energia" (ak treba, otvorim diskusiu aj tam)

-Ináč - inflačný model poznám a stojí mnohých predpokladoch. Avšak v čase 100 000 rokov po bigbangu je zo hry vonku.

Ja to zatiaľ nevidím (Fotón, 28. 05. 2009 15:12)

Kritická hustota krátko po veľkom tresku:
Prenesme sa do obdobia 100 000 rokov po veľkom tresku a sme vovnútri vesmíru. -Vtedy ešte stále nedošlo k oddeleniu žiarenia od látky - a hmota plus energia boli spolu v jednom veľkom "konglomeráte". -Súčet E+mc^2 bol však v tomto čase už konštantný (nová hmotnosť nevznikala). Fyzikálne zákony boli už "na svete". Môžeme teda s nimi počítať.
Kritické nahromadenie hmoty je také nahromadenie hmoty; kde z povrchu takého "nahromadenia" je úniková rýchlosť cca. 300000 km/s. Výsledkom Schwarszchildovho riešenia pre sféricky symetrické teleso a jeho kritickú hmotnosť (tj. takú z ktorej neunikne nič vrátane svetla) - je vzťah rs=2Gm/c^2
Znovu pripomínam, že v tomto čase už máme E+mc^2 konštantné. V súčasnosti je odhadovaná hmotnosť vesmíru 10^53 kg ( zdroj: http://www.fyzika.sk/Data/fyzmag.htm ). -Taká istá teda musela byť aj v čase 100 000 rokov po BigBangu (inak by hmota+energia musela priebežne vznikať "z ničoho").

Zadanie úlohy:
1. Sme v čase 100 000 rokov po bigbangu
2. Sme vovnútri systému zvaného vesmír
3. Hmotnosť je cca. 10^53 kg
4. K dispozícii máme vzťah rs=2Gm/c^2 (všetko POD Rs prevyšuje únikovú rýchlosť 300 000 km/s)

Riešenie (výpočet na kalkulačke):

Výsledok: rs = 15,7 mld.sv.r

Záver: Pre náš prípad nieje rozhodujúce, či rs presahuje rozmery vesmíru a či nie. -Rozhodujúce je, že hmota v skúmanom čase 100 000 rokov po bigbangu bola ďaleko pod rozmermi pre kritický polomer a presahovala tak kritickú hustotu (respektíve NEDOSAHOVALA rozmery telesa, z ktorého by už "čosi" mohlo uniknúť) .

Už to vidím (Telesto, 28. 05. 2009 12:36)

Aha... už vidím zásadní chybu. Vy počítáte onen kritický poloměr zcela špatně! Vesmír nemá poloměr 15,7 miliard let! Vesmír je mnohem mnohem větší.

Dnes se odhaduje stáří vesmíru na 13,7 miliard let. Ale to neznamená, že je to jeho poloměr! Vesmír je mnohem větší. To jen my jsme schopni dohlédnout pouze do této vzdálenosti. Ale pokud je nějaký pozorovatel 13,7 miliard světelných let vzdálen od nás, tak také vidí na každou stranu 13,7 miliard světelných let. Atd. Velikost vesmíru není dána vzdáleností, na kterou dohlédneme. Vesmír nemá střed, ze kterého bychom viděli stejně daleko na jeden nebo druhý konec. Podle velmi hrubých odhadů by mohl mít vesmír velikost 150-180 miliard světelných let. A také je důležité si uvědomit, že to asi nebude koule o jakémsi průměru. Odhady jsou závislé na mnoha veličinách, které ani pořádně neznáme...

Velký třesk (Telesto, 28. 05. 2009 12:25)

Fotón: "Je to pomalý proces ani zďaleka nepripomínajúci BigBang"

No to jistě... já jsem to také k Velkému třesku nepřirovnával.

Fotón: "Existovala v inej podobe, lebo by musel byť porušený zákon zachovania súčtu hmoty a energie E+mc^2=const. -Nepriamo tak pripúšťate vznik hmoty z ničoho"

Jistě! Proto se tomu také říká singularita! :) Singularita je označení vždycky něčeho, co nám jaksi nezapadá do našich rovnic. Ovšem na druhou stranu během velkého třesku údajně (podle některých vědců) vznikly i naše fyzikální zákony. Tedy i to E=mc^2 vzniklo až během Velkého třesku. Stejně jako čas, hmota, prostor a všechno ostatní. Proto singularita.

Fotón: "Na tomto sa zhodnú všetci súčasný astrofyzici. -Dynamická energia má hmotnosť m=E/c^2 a spolu s tým aj gravitačné pole. A sme tam, kde sme aj boli."

Jistě... ale to můžete použít v podstatě až po inflaci vesmíru. Během inflace se všechny použitelné veličiny teprve vytvářely. Čas, prostor i fyzikální zákony.

Fotón: "Pri súčasných čiernych dierach sa stretávame tiež so stavom „ťažko popísateľnej singularity“ (rovnako ako je aj „ťažko popísateľný“ stav pred veľkým treskom). No však aj napriek tomuto sa hmotnosť objektu zachováva (a spolu s ňou aj gravitácia.)"

Stále porovnáváte dvě naprosto odlišné věci. Už jsem upozornil na to, že Velký třesk NENÍ to samé jako černá díra. Nemůžete v to klást rovnítko. Obě události prostě jsou pro fyziky a matematiky jakousi singularitou.

Fotón: "Máme teda už gravitáciu – a máme aj hmotnosť (voľné častice). -No napriek tomu hustota takejto hmoty ďaleko presahovala kritickú hustotu pre zrútenie objektu do stavu singularity. Nemohlo teda odolať NIČ (ani jadrové sily) – gravitácii."

Hustotu? O jaké kritické hustotě tu mluvíme 380 tisíc let po Velkém třesku?

Fotón: "S čiernou dierou má niečo spoločné KAŽDÉ NAHROMADENIE HMOTY, ktoré presahuje kritickú hustotu – čiže aj hmota vesmíru krátko PO veľkom tresku."

Co se týká krátce PO Velkém třesku, tak tam známe období inflace, během kterého se během zlomku sekundy vytvořil prostor, čas a vesmír se rozepnul do obrovské velikosti. Není mi jasná jedna věc. Proč si myslíte, že měl vesmír po této inflaci kritickou hustotu tak velkou aby se zhroutil do černé díry. No těch 380 tisíc let po Velkém třesku měl pravda větší hustotu než má teď (to vlivem rozpínání prostoru), ale proč si myslíte, že měl kritickou hustotu na zhroucení se do černé díry? Pozor, aby nedošlo k mýlce. Vesmír 380 tisíc let po Velkém třesku neměl velikost 2x380 tisíc světelných let! Jeho velikost byla mnohonásobně větší a blížila se současné velikosti. Opět pozor na to! Vesmír není velký 2x13,7 miliard světelných let! :)

Ono s tím rozpínáním vesmíru je to hodně složité. Zajímalo by mě, jak jste přišel na to, že měl tu kritickou hustotu...

Úprava textu (Fotón, 16. 05. 2009 11:28)

Pretože kvantové tunelovanie (tzv. vyparovanie čiernych dier) nemá pre rozoberanú tému nijaký význam, odstraňujem ho z pôvodného textu. Spomenul som ho len okrajovo (aby bol článok zrozumiteľný pre kohokoľvek). Kvantové tunelovanie sa v prípade čiernej diery prejavuje práve spomenutým Hawkingovým žiarením. Ak by to bolo ešte stále pre niekoho nezrozumiteľné, odkazujem čitateľa na zdroj
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cierna_diera .
---prípadne na moje dolu uvedené príspevky (odpovede Telestovi). Prípadný záujemca, ktorý by chcel ísť vo veci ešte hlbšie, nech sa sem ozve. Vysvetlím mu to v príspevkoch.

Odpoveď Telestovi 1 (Fotón, 15. 05. 2009 17:24)

Telesto:
Co se týče vypařování černých děr, tak nevím jestli to má něco společného s tunelovým efektem.

Odpoveď:
Citát Wikipedia:
...gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie.
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cierna_diera
Viac o kvantovom tunelovaní - tu:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kvantov%C3%A9_tunelovanie

Telesto:
Ovšem černé díry se opravdu vypařují a to i velké a ne jen mikroskopické. …. Vypařování černých děr je důsledkem tzv. Hawkingovo záření.

Odpoveď:
Hawkingovo žiarenie – napr. generovanie elektón-pozitrónových párov v mori kvantových fluktuácii (pričom jedna z častíc vyletí von a druhá dnu) je rýchle len pri mikročiernych dierach. Jeho intenzita závisí od plochy horizontu udalostí (a tým neprijamo od hmotnosti čiernej diery).

Doba vyparovania pomocou Hawkingovho vyparovania:

Mikročierne diery:
Čierna diera o hmotnosti protónu sa vyparí za 10^(-102) sekundy.
Čierna diera o hmotnosti kameňa sa vyparí za 10^(-21) sekundy.

Pri masívnych čiernych dierach je to veľmi pomalý proces:
Čierna diera o hmotnosti Zeme sa vyparí za 10^46 rokov.
Čierna diera o hmotnosti Slnka sa vyparí za 10^62 rokov.
Čierna diera o hmotnosti jadra galaxie sa vyparí za 10^86 rokov.
Čierna diera o hmotnosti galaxie sa vyparí za 10^95 rokov.
Čierna diera o hmotnosti vesmíru sa vyparí za veľmi veľa rokov.

Je to pomalý proces ani zďaleka nepripomínajúci BigBang.

Zdroj: http://www.aldebaran.cz/~kulhanek/texts/2000_Astropis_BH1.pdf
Odporúčam aj tento applet: http://taz.mystik.cz/Skola/BH/BH.html

Odpoveď Telestovi 2 (Fotón, 15. 05. 2009 17:23)

Telesto:
…. během velkého třesku hmota teprve vznikla. Takže nemohla být nakupena v nekonečně malém prostoru.

Odpoveď:
Existovala v inej podobe, lebo by musel byť porušený zákon zachovania súčtu hmoty a energie E+mc^2=const. -Nepriamo tak pripúšťate vznik hmoty z ničoho.

Telesto:
Před velkým třeskem hmota neexistovala.....

Odpoveď:
Ano, lebo podľa štandardného modelu hmota vznikla až dôsledkom skondenzovania pôvodného neznámeho konglomerátu na častice, vplyvom chladnutia vesmíru v počiatočných fázach rozpínania. -Tento „konglomerát“ mal však pôvodne podobu dynamickej energie. Na tomto sa zhodnú všetci súčasný astrofyzici. -Dynamická energia má hmotnosť m=E/c^2 a spolu s tým aj gravitačné pole. A sme tam, kde sme aj boli.

Pri súčasných čiernych dierach sa stretávame tiež so stavom „ťažko popísateľnej singularity“ (rovnako ako je aj „ťažko popísateľný“ stav pred veľkým treskom). No však aj napriek tomuto sa hmotnosť objektu zachováva (a spolu s ňou aj gravitácia.)

Telesto:
Takže vlastně ani slovo "před" nemá smysl...

Odpoveď:
Nehovorme teda už o stave „pred“; ale o stave „po“ - čiže v čase, keď už známe fyzikálne zákony existovali. Stav vesmíru do času 379 tisíc rokov po veľkom tresku (kedy sa oddelilo žiarenie od hmoty) bol „stav plazmy“. Hmota bola v podobe častíc. Máme teda už gravitáciu – a máme aj hmotnosť (voľné častice). -No napriek tomu hustota takejto hmoty ďaleko presahovala kritickú hustotu pre zrútenie objektu do stavu singularity. Nemohlo teda odolať NIČ (ani jadrové sily) – gravitácii. Aká sila teda premohla gravitáciu a vyvolala veľký tresk?

Telesto:
...velký třesk s černou dírou neměl nic společného.

Odpoveď:
To nieje pravda. S čiernou dierou má niečo spoločné KAŽDÉ NAHROMADENIE HMOTY, ktoré presahuje kritickú hustotu – čiže aj hmota vesmíru krátko PO veľkom tresku.

Telesto:
Dnes se obecně velký třesk považuje za kvantovou fluktuaci, singularitu, něco co neznáme a nedokážeme pochopit.

Odpoveď:
Kvantovou fluktuáciou sa vysvetľuje iba samotný počiatok (a krátky čas po). Ja hovorím o stave povedzme 100 000 rokov PO veľkom tresku. -Tam platia už známe fyzikálne zákony – a gravitácia funguje. AVŠAK hustota je stále ĎALEKO ZA KRITICKOU MEDZOU!
-Ak si kvantovou fluktuáciou môžeme pomôcť v súvislosti s BigBangom, môžeme si s ňou pomôcť aj pri súčasných čiernych dierach. Vznik samotného času a priestoru s tým nijako nesúvisí, lebo rovnaké problémy s časom a priestorom sú aj v bode zlomu horizontu udalostí pri súčasných čiernych dierach.
Citujem:
Částice spadlé do černé díry nemohou ovlivnit události vně černé díry. Pozorovatel padající do černé díry projde Schwarzschildovým poloměrem z hlediska své souřadnicové soustavy za konečnou dobu......Půchod horizontem by vnější pozorovatel viděl až v nekonečném čase....
Zdroj: http://www.aldebaran.cz/~kulhanek/texts/2000_Astropis_BH1.pdf

….Avšak aj napriek tomu sa gravitácia ZACHOVÁVA. Ona nepustí nič (okrem Hawkingovho žiarenia) - a ani ju NIČ nepremôže. :)

Černé díry (Telesto, 07. 05. 2009 09:50)

Co se týče vypařování černých děr, tak nevím jestli to má něco společného s tunelovým efektem. Ovšem černé díry se opravdu vypařují a to i velké a ne jen mikroskopické. Jde o to, že každá černá díra (ať už mikroskopická nebo obří) tzv. horizont událostí. Jakmile se jakákoliv částice dostane za tento horizont událostí, tak již není úniku a černá díra ho vtáhne. Vypařování černých děr je důsledkem tzv. Hawkingovo záření. Všude možně neustále vznikají dvojice částice a antičástice, které se ovšem vzájemně okamžitě anihilují a tak jak vznikly z ničeho, tak zase zmizí. Ovšem pokud se tento jev uskuteční u horizontu událostí kdy jedna vzniklá částice pronikne za tento horizont a druhá je vně, tak již nemohou spolu anihilovat a jedna částice jakoby unikne z černé díry a druhá v ní uvízne. Vzhledem k tomu, že platí zákon zachování hmoty, tak musí logicky černá díra zmenšit svou hmotnost. Tak nějak zjednodušeně...

Nicméně problém u velkého třesku je úplně někde jinde a ne u černých děr! :) Velký třesk nemá naprosto nic společného s černou dírou. Černá díra je superhmotný objekt. Kdežto během velkého třesku hmota teprve vznikla. Takže nemohla být nakupena v nekonečně malém prostoru. Před velkým třeskem hmota neexistovala stejně jako prostor a čas. Takže vlastně ani slovo "před" nemá smysl...

Takže jakékoliv výpočty nemají smysl, protože počítají s černou dírou, kdežto velký třesk s černou dírou neměl nic společného. Dnes se obecně velký třesk považuje za kvantovou fluktuaci, singularitu, něco co neznáme a nedokážeme pochopit. Rozhodně to nebyla černá díra! :)